© S. Fischer, Frankfurt a.M., 2018
Filozof Martin Seel (nar. 1954) je známy nielen svojou akademickou činnosťou v oblasti estetiky a etiky, ale aj svojim obratným perom a šírením popularizácie vedy. Niekoľko rokov bol autorom stĺpčeka v týždenníku Die Zeit, ktorý ho preslávil. M. Seel má všetky predpoklady zaujať miesto popredného nemeckého esejistu: svojský štýl, pozorovací talent, odstup od seba samého, mimoriadne vzdelanie a určitý sklon k nonkonformizmu. No ešte stále miesto medzi majstrami literárno-filozofickej reflexie – Benjaminom, Adornom a Blochom – nezaujal. A na tom nemení nič ani jeho najnovšia zbierka esejí Nechcieťmaťpravdu, hoci ide o skutočne vydarené dielo.
Je známe, že každý filozof sa pokúša presvedčiť nás rôznymi spôsobmi o svojich názoroch. Seel však deklaruje, že vôbec nechce mať pravdu. Miesto toho nám ponúka „otvorené“ uvažovanie opierajúce sa o voľnú „myšlienkovú hru“. Súčasťou tejto hry je aj koncepcia neľpieť na niekoho názore, ale súčasne tvrdiť a popierať, kreatívne sa pohybovať medzi rozšírenými a prežitými pravdami.
Kniha pozostáva prevažne z krátkych fragmentov, ktoré sú buď aforistické alebo naratívne. Myšlienkové hry pripomínajú džezové improvizácie a nie je náhoda, že Seel je nadšený milovník amerického džezu. Na záver ponúka duchaplnú „prednášku na rozlúčku“, ktorá je vlastne akademickou autobiografiou auta, sebaironickým rozprávaním o víťazstvách a porážkach niekoho, kto si zvolil nevďačnú prácu učenca a vysokoškolského učiteľa. Jeho 160 stranovú knižočku som si skutočne užil, ale predsa len som nenatrafil na žiadne stimulujúce myšlienky, ktoré by vzbudili nadšenie, odmietnutie či nepokoj. Preto ostáva Seel v škole filozofických esejí nadaným študentom, ktorý ešte len čaká na tému pre svoje majstrovské dielo.
S. Fischer Verlage