© Verbrecher Verlag, Berlin, 2018
Berlín ako symbol rovnostárskej a kolegiálnej mentality sa v dôsledku zvyšujúcich sa nájmov a nákladov na bývanie rokmi takmer nebadateľne mení na vzorový príklad znehodnocovania individuálnych, nekapitalistických, predovšetkým umelecky založených konceptov života. Nemať životný projekt a nenapĺňať konkrétne plánovanie rodiny sa javí ako podozrivé a iracionálne.
Anke Stelling vystihuje duch doby vo vzťahu k viacerým generáciám súčasne, narúša tabu potichu trpiacej a obetavej matky, tematizuje nebezpečnú hranicu medzi „písaním o sebe“ a „písaním o intímnej sfére iných“. Život iných je dôležitou súčasťou môjho života, dalo by sa povedať. Život matky je rozhodujúcou súčasťou života každého jedného dieťaťa, hoci sa až pričasto neberie do úvahy alebo sa o ňom nehovorí. Koľko informácií o utrpení a snoch vlastnej matky môže však dieťa zniesť? Často sú to práve matky, ktoré nekriticky odovzdávajú patriarchálne vzorce. Anke Stelling tomu vzdoruje svojou vypointovanou osvetovou knihou, ktorú chceli viacerí odbaviť ako „lamentáciu“. V jej texte pritom ide o omnoho viac, pretože autorka píše s veľkou dávkou inteligencie, (seba)irónie a jazykového majstrovstva, o čom svedčia aj početné ocenenia.
Verbrecher Verlag