Deniss Hanovs odporúča
Aus Mangel an Beweisen

© Wunderhorn, Heidelberg, 2018 Čítať poéziu nemá zmysel. Prečo? Pretože je nemožné vstúpiť do zmysluplného priestoru iného autora – zostane skrytý pod hromadou črepín individuálneho sveta. Poézia nám dovolí doň len nazrieť oknom, zostane však v „spätnom zrkadle“, v priestore nemožného stretnutia. Hľadáte zmysel? Potom nečítajte modernú poéziu, pretože tá nič nevysvetľuje, k ničomu nevyzýva, nič neodsudzuje. Čítajte ju, aby ste v okne uzreli sami seba. Urbánna verzia narcizmu na šírom poli slobody – tým je pre mňa moderná nemecká poézia.

Nie je možné uvažovať o všetkých sto osemdesiatich autoroch zahrnutých antológii. Pamätajte: Nemá zmysel čítať lyriku ako vysvetľujúci slovník o tom, čo sa dialo v básnikovej duši – vyšetrovanie by muselo byť zastavené pre nedostatok dôkazov. Básne zhromaždené v antológii tvoria subjektívneho ducha doby, ktorý v únave postmodernizmu už nič nedekonštruuje, keďže je obklopený výlučne produktmi dekonštrukcie – ľahostajnosťou, ironizovaním irónie, rovinami roztrieštenia svedčiacim o jednom: Smrť postmodernizmu je len fáma. Postmodernizmus pohlcuje sám seba a žije z absolútnej slobody foriem a tém, čitateľom však ponúka skrytú a ťažkú úlohu – zniesť totálnu fragmentáciu, uchovávať ju a podieľať sa na nej. Pokúste sa niekedy čítať v cudzích textoch sami seba. Určite budú na vás poukazovať.
Wunderhorn Verlag