© Carl Hanser Verlag, München, 2019
„Nie povinnosť, ale možnosť.“ Nová kniha známeho sociológa Heinza Budeho, ktorý sa už viackrát zaoberal generačnými konfliktmi, ďalekosiahlymi následkami skúseností z vojny, ako aj sociálnymi dejinami Spolkovej republiky Nemecko, sa neusiluje o nič menšie ako znova legitimizovať pojem solidarity. A to v dobe, ktorú, ako autor neúnavne osvetľuje, by sme mohli charakterizovať ako vyslovene nepriateľskú voči solidarite.
Nepriateľskú v tom zmysle, že všetky naše pracovné vzťahy, flexibilizácia spôsobu života a v neposlednom rade redukcia štátnych opatrení na sociálne zabezpečenie viedli k vzniku novej a hlasitej vrstvy, ktorá nielenže sa stará o vlastné zabezpečenie sama, ale zároveň sa postarala aj o špecifický pohľad na očakávania voči indivíduu a štátnym inštitúciám: Kto nedokáže byť sám strojcom či strojkyňou svojho šťastia, je si sám či sama na vine a v tomto zmysle spočíva úloha štátnych sociálnych zariadení výlučne v tom, aby milosrdne a len tak-tak zachytávali „neschopných“.
Carl Hanser Verlag