Ako prenasledovaní a vyhnaní spisovatelia bojujú o nový literárny život v Nemecku – a koľko sily a šťastia na to potrebujú.
Že sa jedného dňa stane učiteľkou náboženstva pre muslimskú mládež by si Maynat Kurbanova nebola nikdy pomyslela. V Čečensku bola úspešnou autorkou a novinárkou. Ako korešpondentka moskovského denníka Novaja Gazeta pôsobila na Severnom Kaukaze. Po hrozbách opustila Kurbanova v roku 2004 Rusko a odišla do Nemecka. Živobytie jej na začiatku zabezpečilo štipendium PEN-Centra. No potom prišla otázka, čo ďalej. Maynat Kurbanova musela prehodnotiť svoj život. Vyštudovala islamské vedy a získala kvalifikáciu pre svoje súčasné povolanie učiteľky vo Viedni.
Aj Liu Dejun začal nový život. Čínsky bloger a ľudskoprávny aktivista je ostrým kritikom pekingského režimu. Niekoľkokrát ho zatkli a mučili. V roku 2013 opustil svoju vlasť. Dnes študuje právo v Norimbergu – po intenzívnej výučbe nemčiny úspešne zložil skúšky na univerzitu.
Mnohí žijú v ťažkých podmienkach
Maynat Kurbanova a Liu Dejun – dvaja autori, ktorí sa po úteku „uchytili“. Sú však výnimkou. Len zriedka majú spisovatelia, ktorí utiekli zo svojej krajiny, v Nemecku dobrý štart. Mnohí žijú v ťažkých podmienkach. Ich situácia závisí od toho, akou rečou hovoria. Autori a autorky s dobrými znalosťami európskych jazykov majú skôr môžnosť písať a publikovať v Nemecku. Napriek tomu si písaním len ťažko zarábajú na živobytie.
Pomerne dobré vyhliadky majú skôr tí, ktorí svoju vlasť opustili v mladom veku: Saša Stanišic napríklad utiekol so svojou rodinou pred vojnou v Bosne ešte ako tínedžer. Mal šťastie, stretol chápavých ľudí, ktorí mu pomohli aj odborne. Dnes je uznávaným, čítaným autorom, ktorý v roku 2014 získal cenu Lipského knižného veľtrhu. Ako spisovateľ sa etabloval aj Abbas Khider. Po dlhom a namáhavom úteku z Iraku prišiel vo veku 27 rokov do Bavorska, nemčinu vôbec neovládal. Medzičasom po nemecky napísal niekoľko románov, ktoré získali množstvo literárnych ocenení. V roku 2017 sa Khider stane pisárom mesta Mainz.
Psychický dopad úteku a mučenia
Každý príbeh úteku je však iný. Je veľký rozdiel, či doma musíte nechať rodinu, či nájdete spoločenstvo krajanov alebo či ruka prenasledovateľov – napríklad tajných služieb – siaha až do hostiteľskej krajiny. Aj otázka, akú hlbokú traumu zanechá útek, prenasledovanie, väznenie a mučenie, hrá veľkú úlohu v ďalšej literárnej tvorbe.
Autori navyše potrebujú kontakty – na vydavateľov, prekladateľov a redakcie. Práve autori utečenci musia chodiť na čítania a zúčastňovať sa diskusií, aby v Nemecku svoju zvyčajne úplne neznámu tvorbu predstavili publiku. Vydavateľstvá ich však často odmietajú, pretože vo svojom portfóliu už majú jedného či dvoch autorov napríklad z arabského sveta. Zostávajú teda iba malé, nezávislé vydavateľstvá, ktoré síce majú menej možností reklamy, no viac odvahy.
Literárne skvosty na Facebooku
Berlínske vydavateľstvo mikrotext, ktoré sa v zásade špecializuje na e-knihy, zaznamenalo veľký úspech s textami Abouda Saeeda. Saeedove zozbierané statusy na Facebooku si našli toľkých čitateľov, že vznikla aj tlačená kniha: Der klügste Mensch im Facebook (Najmúdrejší človek na Facebooku, 2013). V súčasnosti vyšiel už jej tretí náklad. V roku 2016 Saaed vydal knihu Lebensgroßer Newsticker (Flash správy v životnej veľkosti), medzičasom píše pre magazín VICE Germany a denník faz. Svojimi krátkymi textami plnými čierneho humoru oslovuje najmä mladé publikum.
Celkom iný princíp tvorby využíva sýrska spisovateľka Rosa Yassin Hassan, ktorá od roku 2012 žije v Berlíne. Angažuje sa predovšetkým v oblasti práv žien. V nemčine jej vyšli román a poviedka: Wächter der Lüfte (Strážca vzduchu) a Ebenholz (Ebenové drevo), obe knihy v kolínskom vydavateľstve Alawi. Sýrčanka otvára tabuizované témy, ktoré ovplyvňujú život v jej domovine: politiku, náboženstvo, sexualitu, útlak a násilie práve voči ženám.
Žije z príbehov a príbehmi, ktoré si priniesla zo Sýrie, hovorí Rosa Yassin Hassan. Nemecko pre ňu navždy zostane exilom. Dúfa - podobne ako mnoho ďalších autorov z arabského sveta – v návrat do svojej vlasti. Medzičasom chce svojimi knihami dosiahnuť najmä jedno: aby pomedzi čísla a dáta utečenectva prenikli aj jednotlivé osudy. Sú snáď dôraznejšie prostriedky ako literatúra?
