Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Umelá inteligencia a umenie
Citlivý algoritmus

Mozog či počítač – kto riadi koho? Vývoj umelej inteligencie dosiahol v posledných rokoch výrazný pokrok.
Mozog či počítač – kto riadi koho? Vývoj umelej inteligencie dosiahol v posledných rokoch výrazný pokrok. | Foto (ukážka): © Adobe

Umelá inteligencia už dávno prenikla do bežného života. Vďaka nej sú naše smartfóny dômyselné a sofistikované, a zvládne tiež určovať medicínske diagnózy či písať scenáre.
Dokáže nás prevýšiť aj v kreativite a empatii – a pomôže nám jedného dňa dosiahnuť nesmrteľnosť?

Von Johannes Zeller

Umelá inteligencia (UI) označuje digitálne systémy, ktoré sa dokážu učiť a samostatne vylepšovať svoje schopnosti. Pomáha nám vo viac a viac oblastiach: pri analýze obrazu, v medicínskej diagnostike, pri predpovediach vývoja na akciových trhoch, dokonca pri komponovaní hudby. Počítačový program napísal aj scenár ku krátkemu filmu Sunspring. Pri predstave, že stroj by mohol byť inteligentnejší a kreatívnejší než my, mnohých ľudí zamrazí. Zakladateľ spoločnosti Tesla, Elon Musk však varuje, že UI by potenciálne mohla byť nebezpečnejšia než jadrové zbrane a mohla by vyvolať tretiu svetovú vojnu.

Informatik Jürgen Schmidhuber, ktorý je okrem iného, vďaka vývoju neurónovej siete, známy aj ako „otec umelej inteligencie“, sa na vec díva trochu uvoľnenejšie: „95 percent výskumu umelej inteligencie sa točí okolo toho, ako predĺžiť, zjednodušiť či zlepšiť ľudský život a zdravie,“ vysvetlil v jednom z rozhovorov. Iba päť percent výskumu umelej inteligencie je zameraných na vojenské otázky, čo by nemalo nikoho znepokojovať. Umelá inteligencia, ktorá je podobne inteligentná, empatická a kreatívna ako človek, už podľa Schmidhubera dávno nie je utópiou. Podobne ako predstava, že jedného dňa bude môcť ľudský mozog žiť ďalej v inteligentných strojoch.

Umelá inteligencia dokáže omnoho viac než matematika

Jürgen Schmidhuber sníva už od svojich 15 rokov o tom, že vyvinie umelú inteligenciu, ktorá bude múdrejšia než on sám. Dnes sa zdá, že je svojmu cieľu bližšie než kedykoľvek predtým: od roku 1995 vedie výskumný inštitút Dalle Molle vo Švajčiarsku. Siete „Deep Learning Neural Networks“, ktoré tam vyvinuli, nepredstavujú len prelomový pokrok v oblasti strojového učenia, ale navyše sa aj výborne predávajú. Používa ich päť najvýznamnejších digitálnych firiem na svete – Apple, Microsoft, Amazon, Facebook a Alphabeth, materská spoločnosť Google – a nachádzajú sa vo viac ako troch miliardách smartfónov. Navyše, technológia „Long Short-Term Memory“ (LSTM), ktorú v roku 1997 predstavil tiež Schmidhuber a jeho kolega, Sepp Hochreiter, umožnila veľký pokrok v oblasti rozpoznávania hlasu a prekladu. Na technológii LSTM sú založené napríklad aj obratné Alexine odpovede, ktorú poznáme ako hlasom ovládanú asistentku Amazonu.

Vďaka tejto technológii sú počítače pohotovejšie, dodáva im jazykové schopnosti a zároveň osobnosť. Práve v tom spočíva dôvod, prečo dokáže moderná umelá inteligencia vyvolať nepríjemné pocity. Keď v roku 1996 šachový program Deep Blue zdolal šachového majstra sveta, Garriho Kasparova, a v roku 2016 program AlphaGo porazil najlepšieho ľudského hráča hry Go, nepochybne išlo o dva míľniky na poli výskumu umelej inteligencie. Kto sa už rozprával s Alexou, Siri alebo iným hlasovým asistentom, ten vie, že tieto UI sa nám stále približujú aj v emocionálnej rovine.

Výskum na inštitúte Dalle Molle by mohol viesť k vývoju umelej inteligencie, ktorá sa už v empatii a kreativite nebude dať rozoznať od človeka. Psychológovia a psychologičky ani profesionáli z kreatívneho priemyslu sa však o svoju prácu báť nemusia. Jednoznačnou indíciou je Sunspring, prvý film, ktorého scenár napísal softvér. Na základe LSTM vytvorili Oscar Sharp a Ross Goodwin automatizovaného autora scenárov, menom „Jetson“. Nakŕmili ho námetmi od autorov klasických sci-fi príbehov a filmov o superhrdinoch, priučil sa od nich a sám napísal scenár krátkeho filmu, v ktorom napokon hrala hviezda seriálu Silicon Valley, herec Thomas Middleditch. Tento bizarný počin zožal na festivale v Londýne celkovo pozitívny ohlas. No nesúvisiace dialógy a skákavý dej jasne dokazujú, že éra automatizovane tvorených kasových trhákov ešte nenastala – čo však neznamená, že sa toho dňa raz nedožijeme.

Krok k väčšej komplexnosti

V mnohých lekárskych disciplínach, napríklad v diagnostike, nám umelá inteligencia pomáha predĺžiť život. Ale dokáže nám jedného dňa priniesť nesmrteľnosť? Nápad naskenovať náš mozog a nahrať ho do robota alebo ho prehrať vo virtuálnej realite, poznáme už zo sci-fi filmov zo 60. rokov minulého storočia. Podľa Schmidhubera to nie je fyzikálne nemožné a pre niektorých ľudí by sa to mohlo stať realitou. No v rýchlo sa meniacej ekonomike UI by sa takéto „nahraté“ mozgy museli vyvíjať veľmi rýchlo, aby sa nakoniec stali niečím celkom iným. Preto si Schmidhuber myslí, že naša planéta bude pre plne vyvinutú umelú inteligenciu veľmi rýchlo primalá a UI sa začne rozpínať do kozmu: „Ak rozvinieme myšlienku života, nemyslím si, že ľudia budú hrať dôležitú úlohu pri šírení inteligencie vo vesmíre. No tak je to v poriadku, nesmieme sa vnímať ako páni tvorstva. Ľudská civilizácia je súčasťou omnoho väčšej schémy – dôležitý krok, no nie posledný – na ceste vesmíru k väčšej komplexnosti.“

Vedecký rok 2019 v umelej inteligencii

S ohľadom na rastúcu dôležitosť umelej inteligencie sa vedecký rok 2019 bude zaoberať najmä touto témou a vysoké školy ako aj firmy vyzýva k spolupráci na výskume. Uskutoční sa mnoho podujatí po celom Nemecku, verejných diskusií a spoločných akcií na tému spolužitia človeka a stroja v spoločnosti a na pracovnom trhu.

Priebežné informácie o najbližších podujatiach nájdete v kalendári podujatí.