Demokracia potrebuje myslenie
Ako sa učíme v digitálnom svete novému mysleniu

V budúcnosti budeme potrebovať digitálne suverénnych a kultúrne kompetentných občanov a občianky. Pretože demokracia potrebuje myslenie! Peter Weibel, predseda ZKM Karlsruhe, preto žiada, aby sa iniciovali nové politicko-vzdelávacie, sociálne a demokratické hnutia a aby sa z múzeí stali miesta pre bezplatné vzdelávanie občanov.

Súčasné knihy na tému demokracia majú tituly ako Postdemokratie (Colin Crouch, 2004; v originále Post-Democracy), Defekte Demokratie (Wolfgang Merkel, Hans-Jürgen Puhle, Aurel Croissant et al, 2003), Simulative Demokratie (Ingolfur Blühdorn, 2013) atď. Doterajšie formy demokracie a vzdelávania sú zjavne tak oslabené, že už neplnia úlohy, ktoré sa od nich očakávajú. Sťažnosti, súvisiace s problémovou situáciou v oblasti vzdelávania v Nemecku, sa množia a čo sa týka demokracie, o tom vypovedajú tituly týchto kníh. Kríza zastupiteľskej demokracie sa už nedá poprieť. Preto je potrebné vyskúšať nové formy demokracie a vzdelávania.

Súčasné umenie a Múzeum

Prekvapujúce je, že sa na to ukazuje byť vhodným miestom múzeum. Prečo? Lebo múzeum je už dlho heterotopiou, miestom exilu, prinajmenšom pre umelecké formy vyjadrenia. Zvukové umenie 21. storočia nepočuť ani vo veľkolepých budovách opery ani v klasických koncertných sálach, ale (príležitostne) v múzeách. Umelecký film bol nútený emigrovať z kina a televízie do múzea. Aj nové formy tanca, akčného umenia a perfomancie prebiehajú hlavne v priestoroch určených na prezentáciu umenia. Utopické momenty spoločnosti, pokiaľ sa odzrkadľujú v umení, sú latentne prítomné už len vo výstavných sálach. V historickom okamihu sa táto latencia rozširuje z kultúrnych modelov na sociálne.

Takže je načase, aj keď len mikropoliticky, iniciovať nové politicko-vzdelávacie, sociálne a demokratické hnutia. Je potrebné vytvoriť experimentálne priestory pre inovatívne demokratické možnosti, nové formy získavania vedomostí, ako aj nové formy podnikania, založené na nových formách kooperácie.

Od pracovnej spoločnosti k vedomostnej

Kľúčom emancipačnej koncepcie je posilnenie individuálneho občana a spoločenstva. Občania a občianky formujú v budúcnosti iných občanov. Pre výstavný a vzdelávací experiment Open Codes (Október 2017 - Apríl 2019) sme v ZKM Karlsruhe vybrali ako príklad nezvyčajnú interaktívnu formu konfrontácie s umením, s cieľom uviesť naše návštevníčky a návštevníkov do tejto novej stratégie zhromaždenia. Múzeum sa stane miestom vzdelávania občanov, v ktorom osvojenie vedomostí nielenže stojí za to, ale bude aj odmenené. Pretože hlavné posolstvo digitálnej zmeny znie: spoločnosť zajtrajška sa bude (musieť) premeniť zo spoločnosti práce na spoločnosť vedomostnú.

Preto žiadame pre 21. storočie platené vzdelávanie občanov! V budúcnosti budeme potrebovať kultúrne kompetentných občanov, aby sme mohli brániť demokraciu. Demokracia potrebuje myslenie. Myslí sa vôbec ešte na politickej scéne a v masmédiách? Nie je trash-prezident finálnym triumfom trash-televízie? Žiaľ, zvykli sme si na to, že hlas rozumu nie je vypočutý, pretože ako už povedal Sigmund Freud, hlas intelektu je tichý. Peter Weibel ist künstlerisch-wissenschaftlicher Vorstand des ZKM Karlsruhe. | Foto: Andy Ridder © ZKM Karlsruhe Nové však je, že nepočúvame až ani hlas reality. Keď v berlínskom úrade vlády zazvoní telefón a na otázku poslanca „Kto je tam?“ asistentka odpovie „Hlas reality“, politici reagujú: „Och, nezdvíhať!“ Preto sa Nemecko medzičasom stalo v mnohých oblastiach DYSFUNKČNOU DEMOKRATICKOU REPUBLIKOU (DDR). Čím ďalej, tým častejšie hovoria vedci v oblasti správy a administratívy o organizačnom zlyhaní s fatálnymi následkami pre ľudí. Funkčnosť už nie je normou, ale výnimkou. Predovšetkým preto, lebo chýba dátový manažment v reálnom čase.

Potrebujeme Nové Vedomostné formáty v Sieti

Nemecko je v európskom indexe digitalizácie na 17. mieste, je teda digitálnou rozvojovou krajinou. Snaha udržať moc a ideologické zaslepenie viedli k tomu, že sa odvraciame od skutočnosti. Nielen múzeum ako nová forma zhromažďovania má šancu a úlohu spoločne s občanmi vytvárať miesta na rozvíjanie vedomostí a schopností konať. S nástrojmi myslenia a novými formami vzdelávania, najmä aj prostredníctvom nových vedomostných formátov v sieti, sa môže podariť znova získať prístup k realite.