Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Umelá inteligencia a kultúra
Týchto sedem umelcov vdychuje život algoritmom

VR hra „35.000 Feet“ od Matthieua Cherubiniho simuluje let nad Sýriou.
VR hra „35.000 Feet“ od Matthieua Cherubiniho simuluje let nad Sýriou. | Foto (ukážka): © Matthieu Cherubini, 2017

Dokážu roztancovať algoritmy a vdýchnuť život softvéru: umelci a umelkyne, ktorí experimentujú s umelou inteligenciou, skúmajú a stierajú hranice medzi človekom a strojom. Ak sa vám páčil sci-fi seriál Čierne zrkadlo (Black Mirror), týchto umelcov si zamilujete.

Von Johannes Zeller

Rozhodujú sa algoritmy lepšie než ľudia a môže byť aj umelá inteligencia (UI) hlúpa? Týmito a podobnými otázkami sa v rámci projektov zameraných na UI zaoberá množstvo umelcov a umelkýň. Aktívna umelecká scéna z nemecky hovoriacich krajín aj mimo nich skúma človeka vo veku strojového učenia a veľkých dát.

Sebastian Schmieg

Ponúkol vám už Amazon ramenný popruh na automatickú zbraň ako odporúčaný výrobok? Sebastian Schmieg vyvinul v rámci svojho projektu Other People Also Bought umelú inteligenciu, ktorej sa podarilo do tohto bodu dopracovať za veľmi krátky čas: po kúpe prvého produktu cez Amazon, knihy Douglasa Hofstadtera, skript medzi odporúčané produkty neustále pridával ďalšie položky zo zoznamu „Zákazníci, ktorí si kúpili tento produkt, kúpili aj...“. Schmiegove diela nachádzajú v algoritme absurdno a neváhajú ho ďalej rozvíjať. Jeho Segmentation.Network neustále prehráva okolo 600 000 animovaných segmentov, ktoré boli vytvorené pre dátový súbor rozoznávania obrazu vyvinutý Microsoftom. Podieľalo sa na ňom množstvo dobrovoľníkov, ktorí zozbierali fotografie z platformy Flickr. Algoritmy sa pomocou takýchto dátových súborov „učia“, ako vyzerá krava, človek alebo pohovka – podľa zorného uhla a perspektívy obrázku – a potom dokážu správne rozpoznať napríklad kravu aj v polovičnom profile. Vďaka tomu vidíme, koľko ľudskej práce je potrebnej, kým UI nakŕmime poznatkami, aby dokázala robiť selektívne rozhodnutia namiesto človeka.

Florian Egermann

Florian Egermann sa sám považuje za umelca, aktivistu a astronauta. Prinajmenšom v tom prvom je ako zakladateľ siete Failed Artists International veľmi úspešný. Kolínčan naposledy zaviedol vlastnú virtuálnu menu: volá sa F€URO a môžete ňou uzatvárať stávky v burzovej hre Fear Exchange na kurz strachov od výmyslu sveta. Čo najbližšie spôsobí paniku: korupcia, strach, že nás sledujú alebo klimatický kolaps? Hráči môžu skúsiť šťastie na burze strachov a tým sa vďaka svojim predpovediam stať povedzme špičkovým maklérom strachu (Top Fear Broker). Podľa hesla: „Neprekonávaj strach. Stav naň.“ („Don’t conquer fear. Gamble on it.“)
Čo najbližšie spôsobí paniku? V burzovej hre „Fear Exchange“ od Floriana Egermanna môžu používatelia staviť na kurz rôznych druhov strachu. Čo najbližšie spôsobí paniku? V burzovej hre „Fear Exchange“ od Floriana Egermanna môžu používatelia staviť na kurz rôznych druhov strachu. | Foto: © Florian Egermann, „FearExchange“, Web Art, 2017

Matthieu Cherubini

Švajčiar Matthieu Cherubini žije v Pekingu. Začínal ako softvérový vývojár, no po čase začal využívať najmä svoje kódovacie schopnosti, aby z jednotiek a núl vytváral náročné spoločensko-politické umelecké projekty. Jeho VR hra 35.000 Feet simuluje let nad Sýriou. Kým sa vonku preháňajú drony a za oknami sa tiahnu ruiny vojnovej zóny, hráč má ako cestujúci možnosť rozptýliť sa hollywoodskym filmom z ponuky na palube alebo nablýskaným časopisom. Ten, kto si kontrast všimne a má chuť ho okomentovať, môže o tom priamo z lietadla odoslať tweet. Daný koncept nadväzuje na Cherubiniho projekt Afghan War Diary (2010), ktorý projektoval virtuálne zabíjanie z hry Counter Strike na skutočných bojiskách v Afganistane.

Manu Luksch

Úžasné efekty nových technológií na každodenný život a na celú spoločnosť nekonečne fascinujú rakúsku umelkyňu Manu Luksch, čo vyjadrila vo svojom filme Dreams Rewired (2015), ktorý je kompiláciou utópií o moderných komunikačných technológiách. Hoci sa jej dielo ako celok javí technofobicky, vo svojom prevedení pôsobí vo vzťahu k technológiám zároveň rovnako nadšene. Manu Luksch sa vo svojom najnovšom projekte zameranom na UI – dokumente ALGO-RHYTHM – zaoberá prenechávaním rozhodnutí na umelú inteligenciu v situáciách, kde by UI mala rozhodnúť lepšie ako človek. Rap Musical against Automated Propaganda je prvou inštaláciou v rade prác, ktoré pozorovateľa nabádajú k tomu, aby svoju potrebu pohodlia a efektivity zvážil vo vzťahu k slobode rozhodovania.

Egor Kraft

Umelec pôsobiaci vo Viedni, Moskve a Berlíne, Egor Kraft, sa vo svojich medzidisciplinárnych prácach rád pohráva s ľudským vnímaním. Na účely svojho projektu The New Color vytvoril webovú stránku, na ktorej neexistujúca firma oznámila, že vyvinula celkom novú farbu. Návštevníkom stránky sa nepodarilo rozpoznať falošný web a čoskoro projekt získal vlastnú dynamiku. Denne prichádzali požiadavky od ľudí, ktorí chceli konečne vidieť novú farbu. Napokon boli ich e-maily zverejnené spoločne s projektovou dokumentáciou. V diele I Print, Therefore I Am vytvoril Kraft vysoko filozofickú strojovú inštaláciu. Vďaka piatim litrom atramentu sa mu podarilo dosiahnuť, aby upravená tlačiareň tlačila dva mesiace v kuse strojovú verziu výroku Reného Descartesa: „Cogito ergo sum“ (Myslím, teda som) na rolku papiera.

 

!Mediengruppe Bitnik

Skupina !Mediengruppe Bitnik pôsobiaca v Zürichu a Londýne na seba pritiahla pozornosť, keď v roku 2013 zakladateľovi WikiLeaks, Julianovi Assanageovi, poslala kameru, ktorá snímala svoju cestu poštovým systémom a naživo ju vysielala na internete. Neskôr skupina vytvorila Random Darknet Shopper, automatizovaného bota, ktorý si na nelegálnych predajných miestach darknetu niekoľko mesiacov objednával náhodne vybraté produkty a dal ich posielať priamo do ateliéru. V roku 2015 zdobila ich inštalácia H3333333K fasádu House of Electronic Arts v Bazileji digitálnou poruchou obrazu.

Sascha Pohflepp

Syntetická biológia, geoinžinierstvo, tvorba nových svetov – takýmito komplexnými záležitosťami sa vo svojej práci zaoberá Sascha Pohflepps Tento dizajnér a UI umelec skúma úlohu technológií pri objavovaní nášho sveta a tiež vesmíru. Väčšina jeho diel sa odohráva kdesi medzi mozgovými a vesmírnymi vlnami. Napríklad jeho Spacewalk ukazuje, čo sa stane, keď proti sebe hrajú dva roboty hru, pri ktorej musia rozložiť a znova zložiť viac ako 3000 obrázkov dravých zvierat: vznikne tak generatívna neutrálna sieť, ktorá sa dá vytlačiť na ploche 120 krát 120 centimetrov. Pohflepp píše aj eseje na utopistické témy, ktoré možno zaradiť kdesi medzi Emersona a Anisimova – napríklad o živých strojoch.