Umelá inteligencia a kultúra
Týchto sedem umelcov vdychuje život algoritmom
Dokážu roztancovať algoritmy a vdýchnuť život softvéru: umelci a umelkyne, ktorí experimentujú s umelou inteligenciou, skúmajú a stierajú hranice medzi človekom a strojom. Ak sa vám páčil sci-fi seriál Čierne zrkadlo (Black Mirror), týchto umelcov si zamilujete.
Von Johannes Zeller
Rozhodujú sa algoritmy lepšie než ľudia a môže byť aj umelá inteligencia (UI) hlúpa? Týmito a podobnými otázkami sa v rámci projektov zameraných na UI zaoberá množstvo umelcov a umelkýň. Aktívna umelecká scéna z nemecky hovoriacich krajín aj mimo nich skúma človeka vo veku strojového učenia a veľkých dát.
Sebastian Schmieg
Ponúkol vám už Amazon ramenný popruh na automatickú zbraň ako odporúčaný výrobok? Sebastian Schmieg vyvinul v rámci svojho projektu Other People Also Bought umelú inteligenciu, ktorej sa podarilo do tohto bodu dopracovať za veľmi krátky čas: po kúpe prvého produktu cez Amazon, knihy Douglasa Hofstadtera, skript medzi odporúčané produkty neustále pridával ďalšie položky zo zoznamu „Zákazníci, ktorí si kúpili tento produkt, kúpili aj...“. Schmiegove diela nachádzajú v algoritme absurdno a neváhajú ho ďalej rozvíjať. Jeho Segmentation.Network neustále prehráva okolo 600 000 animovaných segmentov, ktoré boli vytvorené pre dátový súbor rozoznávania obrazu vyvinutý Microsoftom. Podieľalo sa na ňom množstvo dobrovoľníkov, ktorí zozbierali fotografie z platformy Flickr. Algoritmy sa pomocou takýchto dátových súborov „učia“, ako vyzerá krava, človek alebo pohovka – podľa zorného uhla a perspektívy obrázku – a potom dokážu správne rozpoznať napríklad kravu aj v polovičnom profile. Vďaka tomu vidíme, koľko ľudskej práce je potrebnej, kým UI nakŕmime poznatkami, aby dokázala robiť selektívne rozhodnutia namiesto človeka.Florian Egermann
Florian Egermann sa sám považuje za umelca, aktivistu a astronauta. Prinajmenšom v tom prvom je ako zakladateľ siete Failed Artists International veľmi úspešný. Kolínčan naposledy zaviedol vlastnú virtuálnu menu: volá sa F€URO a môžete ňou uzatvárať stávky v burzovej hre Fear Exchange na kurz strachov od výmyslu sveta. Čo najbližšie spôsobí paniku: korupcia, strach, že nás sledujú alebo klimatický kolaps? Hráči môžu skúsiť šťastie na burze strachov a tým sa vďaka svojim predpovediam stať povedzme špičkovým maklérom strachu (Top Fear Broker). Podľa hesla: „Neprekonávaj strach. Stav naň.“ („Don’t conquer fear. Gamble on it.“)Čo najbližšie spôsobí paniku? V burzovej hre „Fear Exchange“ od Floriana Egermanna môžu používatelia staviť na kurz rôznych druhov strachu. | Foto: © Florian Egermann, „FearExchange“, Web Art, 2017
Matthieu Cherubini
Švajčiar Matthieu Cherubini žije v Pekingu. Začínal ako softvérový vývojár, no po čase začal využívať najmä svoje kódovacie schopnosti, aby z jednotiek a núl vytváral náročné spoločensko-politické umelecké projekty. Jeho VR hra 35.000 Feet simuluje let nad Sýriou. Kým sa vonku preháňajú drony a za oknami sa tiahnu ruiny vojnovej zóny, hráč má ako cestujúci možnosť rozptýliť sa hollywoodskym filmom z ponuky na palube alebo nablýskaným časopisom. Ten, kto si kontrast všimne a má chuť ho okomentovať, môže o tom priamo z lietadla odoslať tweet. Daný koncept nadväzuje na Cherubiniho projekt Afghan War Diary (2010), ktorý projektoval virtuálne zabíjanie z hry Counter Strike na skutočných bojiskách v Afganistane.
Manu Luksch
Úžasné efekty nových technológií na každodenný život a na celú spoločnosť nekonečne fascinujú rakúsku umelkyňu Manu Luksch, čo vyjadrila vo svojom filme Dreams Rewired (2015), ktorý je kompiláciou utópií o moderných komunikačných technológiách. Hoci sa jej dielo ako celok javí technofobicky, vo svojom prevedení pôsobí vo vzťahu k technológiám zároveň rovnako nadšene. Manu Luksch sa vo svojom najnovšom projekte zameranom na UI – dokumente ALGO-RHYTHM – zaoberá prenechávaním rozhodnutí na umelú inteligenciu v situáciách, kde by UI mala rozhodnúť lepšie ako človek. Rap Musical against Automated Propaganda je prvou inštaláciou v rade prác, ktoré pozorovateľa nabádajú k tomu, aby svoju potrebu pohodlia a efektivity zvážil vo vzťahu k slobode rozhodovania.Egor Kraft
Umelec pôsobiaci vo Viedni, Moskve a Berlíne, Egor Kraft, sa vo svojich medzidisciplinárnych prácach rád pohráva s ľudským vnímaním. Na účely svojho projektu The New Color vytvoril webovú stránku, na ktorej neexistujúca firma oznámila, že vyvinula celkom novú farbu. Návštevníkom stránky sa nepodarilo rozpoznať falošný web a čoskoro projekt získal vlastnú dynamiku. Denne prichádzali požiadavky od ľudí, ktorí chceli konečne vidieť novú farbu. Napokon boli ich e-maily zverejnené spoločne s projektovou dokumentáciou. V diele I Print, Therefore I Am vytvoril Kraft vysoko filozofickú strojovú inštaláciu. Vďaka piatim litrom atramentu sa mu podarilo dosiahnuť, aby upravená tlačiareň tlačila dva mesiace v kuse strojovú verziu výroku Reného Descartesa: „Cogito ergo sum“ (Myslím, teda som) na rolku papiera.