Podľa aktuálnej štúdie majú mladí Európania nízku dôveru v politiku a médiá. To však neznamená, že sa menej angažujú, tvrdí projektový manažér Maximilian von Schwartz z výskumného ústavu verejnej mienky Sinus.
Pán Schwartz, „Generácia What?“ je doposiaľ najväčšia celourópska štúdia o generácii ľudí vo veku 18-34 rokov. Zahŕňa okolo 1 milióna mladých z 35 krajín a zaujíma sa okrem iného aj o ich vzťah k politike či médiám. Na jednu vedeckú štúdiu to je celkom veľké číslo, nemyslíte?
Máte absolútnu pravdu. Musím však podotknúť, že „Generácia What?“ nebola len čisto vedeckou štúdiou. Stanovenie cieľa a metodika boli iné ako pri štúdii, pretože nám šlo aj o to, aby sme oslovili čo najväčšiu skupinu mladých ľudí s čo najväčším počtom otázok. Vlastne môžeme povedať: „Generácia What?“ nie je len štúdia, je to akýsi multimediálny projekt.
Čo to znanemá pre interpretáciu výsledkov?
Každopádne to neznamená, že by sme ju preto mali brať menej vážne. Výsledky nášho výskumu sa možno v jednotlivých oblastiach dajú menej oddeliť, ako pri iných štúdiách. Sme ale presvädčení, že výskum verne odzrkadľuje základné nálady skúmanej vzorky.
Čo sa teda dá konštatovať o dôvere Európanov vo veku 18-34 rokov voči politickým inštitúciam?
Maximilian von Schwartz | Foto (Ausschnitt): © Sinus Institut
Ich dôvera je zarážajúco nízka. Zistili sme, že až 82% mladých Európanov neverí politickým inštitúciám. 45% ľudí z tejto skupiny odpovedalo, že voči politickým inštitúciam nemá dokonca „vôbec žiadnu“ dôveru.
Prečo je to tak?
Štúdia ukázala, že mladí ľudia sú čiastočne veľmi nespokojní s politickým systémom. 87% z nich si myslí, že sociálna nerovnosť v spoločnosti narastá. Ďalších 90% hovorí, že dnešná spoločnosť pripisuje príliš veľkú dôležitosť peniazom. Okrem toho si väčšina z nich myslí, že politika nerieši dôležité problémy spoločnosti.
Ktoré sú to napríklad?
Napríklad problém globálneho otepľovania alebo korupcia. Zaujímavé je, že rebríček krajín miery dôvery voči politike sa takmer úplne prekrýva s rebríčkom krajín v otázke vnímania korupcie, ktorý vypracovala Transparency International. Vidíme napríklad, že vo Švajčiarsku, Nemecku a Holandsku, teda v krajinách s najnižším indexom vnímania korupcie je dôvera v politické inštitúcie najvyššia. Naopak, ľudia z krajín s vysokou nezamestnanosťou mladých zároveň vykazujú najnižšiu dôveru voči politickým inštitúciám.
Žiaden pokles v angažovaní sa
Ako si teda podľa Vás vysvetliť, že v Nemecku napriek výhodným podmienkam až 23% mladých nedôveruje politickým inštitúciám?
Dôvodom by mohlo byť sociálne prerozdelenie, ktoré v Nemecku vládne a je charakteristické veľmi nízkou sociálnou mobilitou. Mladí Nemci z nižších vrstiev majú málo šancí na postup do vyšších vrstiev, vo všeobecnosti pozerajú na svoju budúcnosť s oveľa menším optimizmom ako ich rovesníci z vyšších vrstiev. Okrem toho platí, že v očiach mnohých mladých ľudí pôsobia politické procesy inscenovane a vzdialene od ich vlastnej životnej reality. Z tohto vyplývajúci odstup ku každodennému životu samozrejme komplikuje vybudovanie dôvery k politike.
.
V štúdii ste sa pýtali aj na politické angažovanie a zistili ste niečo zaujímavé.
Správne. Mohlo by sa totiž zdať, že strata dôvery v politiku automaticky vedie k malému angažovaniu sa v nej. To sa ale nepotvrdilo. Napriek veľkej nedôvere k politike 15% ľudí odpovedalo, že sa minimálne raz angažovali v nejakej politickej organizácii. Ďalších 30% si to vie aspoň predstaviť. Očividne teda platí, že všeobecná frustrácia nemusí hneď znamenať rezignáciu.
Čo ste zistili o vzťahu mladých Európanov k médiám?
Na otázku, či dôverujú médiám úplne bez výhrad odpovedali len 2 percentá áno, 39 percent odpovedalo, že médiám nedôveruje vôbec. Treba však dodať, že sme v otázke nešpecifikovali, na aký typ médií sa pýtame. Vychádzame však z toho, že verejno-právnym médiám dôveruje viac ľudí ako ostatným médiám. Čo sa týka dôveryhodnosti médií v Nemecku, tie hodnoty nie sú až také nízke, podobne ako pri dôvere voči politickým inštitúciám. „Len“ 22% mladých Nemcov uviedlo, že voči médiám nemajú absolútne žiadnu dôveru.
Odolnosť voči populizmu
Možno na základe vašej štúdie už hovoriť o akejsi kríze dôvery?
Myslím, že by sme naše zistenia mali brať vážne, no netreba dramatizovať. Vysvetlením pre porovnateľnú vysokú skepsu mladých ľudí voči médiám môže byť jednoducho to, že majú v dispozícii obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, ktorých dôveryhodnosť je často otázna. Z tohto uhla pohľadu sa zdá byť istá miery nedôvery úplne v poriadku. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že generácia mladých ľudí je celkovo omnoho opatrnejšia v tom, komu a čomu bude dôverovať.
.
Aký dopad má podľa Vás nedostatok dôvery na mechanizmy demokracie?
Na jednej strane určite existuje nebezpečenstvo zneužitia nedostatku dôvery na populistické ciele. Súčasne však u mladých ľudí pozorujeme nízku reakciu na populistické výzvy. Napríklad, účastníkov štúdie sme sa pýtali, či by na nemeckom trhu práce mali byť v období krízy uprednostnení nemeckí občania. Viac než 75% odpovedalo záporne. Okrem toho viac než 90% opýtaných sa vyslovilo za solidaritu. Nízka dôvera voči politike zjavne teda automaticky nemusí viesť k nacionalistickým tendenciám.
Maximilian von Schwartz, vedúci inštitútu SINUS, viedol ako hlavný zodpovedný sociálny výskumník celoeurópsku štúdiu Generation What (2017). Predtým študoval ekonomiku a ekonómiu v Heidelbergu, USA a v Holandsku.
