Schengenský priestor
Voľne prekračovať hranice

Pri prekračovaní hraníc jednotlivých krajín Európskej únie vám už viac neskrížia cestu žiadne rampy. Od roku 1995 zaručuje voľný pohyb osôb tzv. Schengenská dohoda. Čo by však nastalo, keby sa opätovne zaviedli kontroly na hraniciach jednotlivých štátov?

Von Eric Bonse

Ilustrácia: © Ricardo Cabral

Dnes si to už vôbec nevieme predstaviť: Keď chcel niekto pred 26. marcom 1995 vycestovať z Nemecka alebo Portugalska do inej krajiny Európskej únie, musel na hranici predložiť svoj cestovný pas a pripraviť sa na dlhé čakanie. Mnoho európskych krajín začalo výhodu voľného pohyby v rámci EÚ využívať až v roku 2001, v prípade nových členských krajín to bolo až v roku 2007, keď sa aj oni stali súčasťou Schengenského priestoru. 
 
Najmä pre krajiny ležiace na kraji Európy ako je napr. Portugalsko bolo zrušenie vnútorných hraníc v rámci Schengenského priestoru obrovskou výhodou. Takéto krajiny sa už viac nemuseli cítiť akoby „odrezané“ od zvyšku EÚ a svoj obchod a turistický ruch mohli rozšíriť aj do susedných krajín. So Schengenom však došlo k vzniku nových, vonkajších hraníc Európskej únie. Tie priniesli neočakávané problémy, ktoré sa naplno ukázali napríklad v Grécku počas utečeneckej krízy.

Masívny prílev migrantov cez nezaistené hranice prinútilo niektoré krajiny EÚ v roku 2015 k opätovnému zavedeniu hraničných kontrol a k čiastočnému porušeniu Schengenského dohovoru. „Došlo tým k podlomeniu rohového pilieru európskeho projektu“, kritizovala situáciu portugalská tlač Journal I. Na situáciu upozorňovali aj experti z Nadácie Bertelsmann v Nemecku: Koniec Schengenu môže Európe spôsobiť dramatický prepad rastu, odvolávali sa v jednej štúdii: „Očakávame, že do roku 2025 dôjde v rámci celej Európskej únie k 470 miliardovým stratám zisku.“ Tieto výstrahy však doposiaľ neboli naplnené. Systém Schengenu nepadol, napriek príležitostným kontrolám existuje sloboda voľného pohybu osôb aj naďalej.

Aké dramatické následky môže mať opätovné zavedenie hraníc v Európe sa ukázalo na spore okolo brexitu a „backstopu“ okolo Írska. Brusel trvá na núdzovom riešení, aby zabránil zavedeniu tvrdej hranice medzi Írskom a Severným Írskom po vystúpení Británie z EÚ. Ploty, závory a iné bariéry by mohli ohroziť mier ustanovený Veľkopiatkovou dohodou (Belfastskou dohodou), znie hlas z Bruselu.

Otázka zrušenia hraníc v Európe zostáva naďalej veľmi dôležitá, a to nie len z ekonomických dôvodov. Ich opätovné zavedenie by predstavovalo obrovský problém pre všetkých, nie len pre Írsko či Portugalsko.