Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1) Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Inštitúcie Európskej únie
Hlavné mesto

Pre Brusel znamená EÚ hlavne jedno: množstvo pracovných miest. Čo by sa stalo, keby „hlavné mesto Európy“ a s ním aj mestá Luxemburg a Štrasburg zrazu neboli sídlom európskych inštitúcií?

Von Eric Bonse

Illustration © Karolien Vanderstappen
Pre návštevníkov Bruselu je prehliadka europarlamentu rovnako povinným programom ako výlet do Átómia alebo zastávka na námestí Grand Place. Turistickým lákadlom je aj budova Európskej komisie alebo nová, futuristická stavba Radnice na ulici Rue de la Loi v európskej štvrti.

Aký by však bol Brusel, hlavné mesto Európy, bez Európskej únie a jej inštitúcií? Odpoveď hľadala agentúra cestovného ruchu a jej zistenia sú prekvapivé. Naznačujú totiž, že EÚ sa pre Brusel stala nevyhnutnou.
Podľa štúdie zverejnenej v roku 2015 poskytuje Európska únia a ďalšie medzinárodné organizácie ako NATO asi 121-tisíc pracovných miest, čo predstavuje ročne obrat vo výške 5 miliárd euro. Celkovo je teda Európa zárukou takmer 17 percent všetkých pracovných miest v Bruseli.

Nie je to až takým prekvapením, keď si uvedomíme, že okrem 32.000 úradníkov Európskej komisie  treba prirátať aj tisícky diplomatov, lobistov a novinárov. Väčšina z nich v Bruseli nie len pracuje, ale aj žije (alebo v jeho blízkom okolí).

Domovom zamestnancov európskych inštitúcii nie je len štvrť Etterbeek, v ktorej sídlia Európske inštitúcie, ale aj vilová štvrť Uccle alebo študentská štvrť Ixelles. Z Európskej únie profituje aj flámsky hovoriace okolie, letisko Zaventem a mnoho ďalších infraštruktúrnych projektov.

Brusel nie je jediným príkladom. Rada Európy sa pravidelne schádza v Luxemburgu, Európsky parlament sa raz do mesiaca sťahuje do Štrasburgu.  V čase konania volieb sa takéto sťahovanie často označuje za cirkus. Pre domácu ekonomiku sú však zasadnutia EÚ veľmi dôležitým stimulom.

Ako žiadané sú európske inštitúcie sme mali možnosť vidieť po referende o brexite. O sídlo Európskej liekovej agentúry či Úradu pre bankový dohľad sa uchádzala polovica Európy. Nakoniec sa víťazmi stal Amsterdam a Paríž. O víťazoch rozhodlo až losovanie, keďže dobrovoľne sa týchto lukratívnych úradov nechcela vzdať žiadna európska krajina.