Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Umelá inteligencia
Humanoidný robot klope na dvere

Humanoidní roboti by sa v budúcnosti mali stále viac podobať človeku. No majú pred sebou ešte dlhú cestu.
Humanoidní roboti by sa v budúcnosti mali stále viac podobať človeku. No majú pred sebou ešte dlhú cestu. | Foto (ukážka): © picture alliance/Westend61

Medzinárodné výskumné siete pracujú na vývoji robotov, ktorí sa ľuďom budú podobať intelektom, ale aj v pohybe a správaní. Chvíľu však ešte potrvá, kým sa nám umelá inteligencia bude môcť rovnať.

Von Johannes Zeller

Projekt ľudského mozgu (Human Brain Project – HBP) priviedla na svetlo sveta Európska únia v roku 2013 s jediným cieľom: v priebehu nasledujúcich desiatich rokov vyvinúť umelú inteligenciu (UI), ktorá dosiahne výpočtový výkon exaFLOPS, čo zodpovedá výpočtovému výkonu 1018 výpočtov za sekundu, teda číslu, ktoré je väčšie ako počet hviezd na mliečnej dráhe a v galaxii Andromeda dokopy (FLOPS: Floating Point Operations per Second – počet operácií v plávajúcej radovej čiarke za sekundu, meradlo výkonnosti počítačov; exa: jeden trilión, čiže jedna a 18 núl alebo 1018). Každý človek v sebe od narodenia nesie kompaktnú verziu takého počítača – mozog. Úlohou HBP je tiež za desať rokov vytvoriť takú umelú inteligenciu, na ktorej vývoj by boli potrebné miliardy rokov evolúcie.

Spolupráca prináša vyššiu efektivitu

Na začiatku tohto veľkého projektu, na ktorom sa podieľa viac ako sto výskumných zariadení a firiem, bolo vybudovanie medzinárodnej výskumnej siete. Neurovedci, informatici a ďalší odborníci a odborníčky v rôznych odvetviach si dnes v rámci nej vymieňajú informácie a poznatky. Spoločne skúmajú ľudský mozog tak podrobne ako nikdy predtým – počínajúc molekulárnou úrovňou až po spojenia, ktoré umožňujú zložité kognitívne procesy. Keďže sa tieto výskumy dotýkajú aj etických otázok, do projektu sú zapojení aj filozofi.

Ak má takáto spolupráca fungovať bezproblémovo, je potrebné zdokonaliť vzájomnú výmenu v rámci vedeckej komunity. Doteraz neexistovali medzinárodné štandardy pre neurologický výskum a výsledky mali v jednotlivých organizáciách rozdielnu štruktúru. Preto je náročnejšie zaznamenať aktuálny stav výskumu v jednotnom modeli. S projektom HBP by sa to malo zmeniť: k novým poznatkom, ktoré prinesie tento projekt, by mali mať prístup vedci z celého sveta a budú ich môcť využiť vo vlastnom výskume. Preto si chce projekt vybudovať medzinárodnú platformu, ktorá poskytne neurovedecké dáta spracované jednotným spôsobom pre všetkých. Poznatky potom bude možné využiť napríklad aj v medicínskom výskume.

Podajme si ruku s umelou inteligenciou

Zatiaľ čo je HBP v Ženeve na stope štruktúry mozgu, vedci v Mníchove sa snažia zostrojiť robota pripomínajúceho ľudské telo vo svojej prepracovanosti. Tento robot, pomenovaný Roboy, je takpovediac tvárou, rukami, nohami, členkami, kolísaním bokov a otváraním očí HBP.

Roboyov príbeh začal ešte v roku 2013 na univerzite v Zürichu, kde sa spojili informatici, strojní inžinieri a mechatronci, aby vyvinuli robota, ktorý sa z technického hľadiska vyrovná človeku. Zišli sa vedci nielen z celej Európy, ale dokonca sa k nim pridali aj kolegovia z iných kontinentov: svojimi vedomosťami o fungovaní svalov tak napríklad vedci z univerzity v Melbourne významne prispeli k vývoju softvéru, ktorý riadi Roboyove motorické schopnosti. Na oplátku získajú pre svoje vlastné projekty hodnotný hardvér vytvorený tímom, ktorý vyvíja Roboya.
Robot Roboy už dokáže jazdiť na bicykli a obsluhovať gramofón. V roku 2020 by mal dokonca vedieť určovať lekárske diagnózy. Robot Roboy už dokáže jazdiť na bicykli a obsluhovať gramofón. V roku 2020 by mal dokonca vedieť určovať lekárske diagnózy. | Foto: © Roboy 2.0 – roboy.org Medzičasom už robota presťahovali ma Technickú univerzitu v Mníchove. Tam sa každý semester nový tím študentov a študentiek rôznych odborov snaží robota naučiť niečo nové. Učia ho napríklad zhovárať sa naraz s dvoma ľuďmi či hrať na xylofóne. Všetky získané poznatky sú potom voľne dostupné na internetovej platforme pre robotiku. Od mechaniky jeho chodidiel až po schému zapojenia, vďaka ktorej Roboyove oči vidia: na voľne dostupnom portáli sa nachádza vysvetlenie celej anatómie robota a je k dispozícii na stiahnutie, aby sa k poznatkom dostal každý laik, vedec alebo technický nadšenec a ďalej ich rozvíjal.

A malý Roboy v učení výrazne napreduje: už dokáže jazdiť na bicykli a obsluhovať gramofón. V budúcnosti ho čaká kariéra čašníka a stolára, teda povolania, ktoré si vyžadujú mimoriadnu motorickú všestrannosť.

Podobní človeku ako nikdy predtým

A čo bude v roku 2023? Dovtedy chce HBP dosiahnuť svoj cieľ a vyvinúť počítač, ktorý sa vyrovná ľudskému mozgu. No ešte predtým je nutné prekonať niekoľko prekážok. Jednou z nich je napríklad, že pre výpočtový výkon exaFLOPS je potrebný ďalší technický vývoj. Simulovanie rýchlosti a kapacity pamäte ľudského mozgu čo i len v náznakoch, si vyžaduje obrovské množstvo energie. Predpokladom toho je výskumná práca v oblasti energeticky úsporného výkonu, ktorý v konečnom dôsledku môže spôsobiť revolúciu aj v klasickom priemysle.

No po prekonaní týchto prekážok sa Roboyova budúcnosť javí pôsobivo: po napojení na „mozog“ exaFLOPS z projektu HBP by sa jeho schopnosti mali podobať ľudským tak, ako sa to doposiaľ nepodarilo žiadnemu stroju. Popri tom sa však samozrejme vynárajú aj etické otázky: preto je súčasťou projektu už od začiatku aj etická komisia. Vďaka bezpochyby sympatickému pohľadu a heslu „be friendly“ nebude nikto stretnutie s Roboyom vnímať ako hrozivé.