Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1) Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Algoritmy
My ich tvoríme, oni nás formujú

Elektrická práčka okolo roku 1930, Múzem industriálnej kultúry, Norimberg
Práčka mala začiatkom 20. storočia ušetriť ženám množstvo práce | Foto (setail): Helmut Meyer zur Capellen © picture alliance/imageBROKER

Technický pokrok sľubuje veľa, ale často prinesie niečo úplne iné. Tak to bolo začiatkom 20. storočia s práčkou a tak by to mohlo byť dnes s umelou inteligenciou.

Von Lorena Jaume-Palasí

Nová technológia práčka mala začiatkom 20. storočia ušetriť ženám množstvo práce a umožniť im integrovať sa na trhu práce trhu. Bola deklarovaná ako technológia oslobodenia. Ako vyjadrenie vôle človeka vziať budúcnosť do vlastných rúk a vytvárať si ju. Vynález práčky bol dôsledkom hlbších sociálno-ekonomických zmien. V 19. storočí priniesla bavlna revolúciu na trh práce v mnohých oblastiach, a to aj pre ženy.

Nové materiály – nové výzvy

Textílie, ktoré sa predtým bežne používali, napríklad vlna alebo ľan, bolo potrebné vyklepať. Zavedením bavlnených textílií v odevnom priemysle vznikli nové požiadavky na čistenie a tým aj nové výzvy. Väčšina domácností nedisponovala tečúcou vodou. Pranie odevov nebolo iba ženskou prácou. Ženy potrebovali asistenciu pomocníkov v domácnosti alebo ďalších rodinných príslušníkov, spravidla mužov, ktorí štiepali drevo na kúrenie a museli nosiť do domu veľké kade na pranie. Každá domácnosť venovala praniu a čisteniu bielizne v priemere jeden až dva celé pracovné dni.
 
Nový vývoj v sociálno-ekonomickej oblasti vyžadoval integráciu žien do pracovného sveta mimo ich vlastných domácností, súčasne však pretrvával sociálny nesúlad a diskriminácia. Zavedenie práčky malo ušetriť pracovný čas a poskytnúť ženám viac času na to, aby sa mohli venovať iným činnostiam. Podľa sľubov mala práčka redukovať zdravotné ohrozenie žien v súvislosti s používaním leptavých substancií a mydiel.

Prognózy do budúcnosti

Podobne sa dnes v pozitívnych scenároch argumentuje o budúcnosti práce s umelou inteligenciou: algoritmy majú ušetriť čas. Vďaka automatizovaným programom a strojom budú mať ľudia viac času venovať sa mysleniu a vyšším úlohám. Existuje už veľa štúdií o budúcnosti práce, spoločnosti a demokracie v dobe technológií, akou je umelá inteligencia. Hlavná pozornosť prognóz sa sústreďuje na kalkuláciu pracovných hodín, ktoré možno ušetriť pomocou algoritmických systémov, čo v závislosti od profilu profesie znamená úsporu pracovných miest.
 
Stredobodom hypotéz je aj neobmedzený dosah informácií, ktoré môžeme produkovať a šíriť digitálne, ich zvýšená diseminačná rýchlosť a potenciálne spoločenské efekty. Premýšľa sa aj nad tým, ako musia vyzerať pracovné profily ľudí, ktorí majú pracovať po boku programov alebo strojov. Uvažuje sa aj o príležitostiach a výzvach, ktoré umožňujú automatické systémy svojou matematizáciou a automatizáciou sveta. Centrom záujmu je (časová) efektivita a prekračovanie geografických, jazykových alebo fyzikálnych hraníc, ako aj impulzy na vývoj nových služieb ale aj na kritiku. Naratívy o algoritmických systémoch sa pohybujú medzi dystópiou a utópiou. Práve táto disharmónia je zväčša príčinou falošných očakávaní.
 
Práčka ľuďom skutočne ušetrila čas. Vďaka kombinácii elektriny a tečúcej vody sa v procese prania nahradili presne tie činnosti, ktoré v domácnosti spravidla vykonávali muži. A tak sa pranie stalo výlučne ženskou činnosťou. Stratégia komercializácie práčky vrátila pranie bielizne späť do zbierky prevažne ženských domácich prác.

Práčka stanovila hygienické štandardy a priniesla nové požiadavky

Práčka poukazuje na to, ako relatívne môže byť vnímaná otázka vynaloženého času v domácnosti . Práčka nepriviedla viac žien do pracovného sveta a práve z tohto pohľadu nie je ani isté, koľko času skutočne usporila. Keď sa na to pozrieme spätne, tak bola práčka, jej dizajn a komercializačná stratégia vyjadrením sociálnej predstavy, ktorá zaraďovala ženy do domácnosti a nie na pracovný trh. Práčka viedla k vyšším štandardom čistoty v domácnosti a priniesla nové úlohy a štandardy pre domáce činnosti.
 
Pri celoplošnej komerčnej expanzii práčok zohrala dôležitú úlohu aj situácia v povojnovom období. Muži sa vrátili z vojny a masívna integrácia žien na univerzity a do sveta práce, ktorú bolo možno pozorovať počas vojny, aspoň na západe znovu klesla. Práčka posilnila svojim dizajnom a rozhodnutiami v oblasti štandardov zaužívané sociálne predstavy o úlohe ženy.

Algoritmy: Automatizácia sociálnych procesov

Podobne treba hodnotiť aj algoritmické systémy stojace za zložitejšími softvérovými programami. Ich prostredníctvom sa čiastočne alebo úplne automatizujú sociálne procesy. Poskytovatelia vopred rozhodnú, ktoré dátové formáty a možné opcie konania existujú v danom procese a podľa interakcie s používateľom vykoná softvér jednu z týchto opcií. Tak matematizujú sociálne procesy a transformujú ich do programátorských kódov. Sú tak vyjadrením sociálnych predstáv a obsahujú politické rozhodnutia. Podobne ako pri rozhodnutiach o dizajne práčky, skrýva algoritmus veľa latentných predpokladov o svete a používateľoch, ktorí takéto služby využívajú. Algoritmy nám často ukazujú sociálne mechanizmy, ktoré sme reflektovali len obmedzene. Tieto technológie vychádzajú zo sociálnych potrieb a slúžia im: my ich tvoríme a oni nás formujú. Umelá inteligencia je výrazom našej kultúry a našej vôle chcieť formovať budúcnosť.
 
Ak nám minulosť niečo odkazuje o efektoch zavedenia technológií, tak potom to, že technológie samotné neprinášajú žiadne sociálno-hospodárske zmeny, ale sú v prvom rade výrazom a prostriedkom moci a mocenských príležitostí. Ich vývoj je menej náhodou, skôr je oveľa viac vyjadrením inherentného politického charakteru dizajnu a štandardov eskalujúcich technológií.
 
Pohľad na spoločenské asymetrie a tradičné obrazy, na ktorých spočívajú zákonné možnosti a obmedzenia, ako aj sociálno-ekonomické potreby, bude rozhodujúci pre pochopenie toho, ako budú koncipované algoritmické systémy v spoločnosti a ako sa ujmú. Umelá inteligencia je šanca prostredníctvom matematiky zmapovať a pochopiť svet inak, zautomatizovať sociálne procesy a tým ich organizačne usporiadať iným spôsobom. Samotná úspora času a prekročenie hraníc spoločnosť budúcnosti nezmenia. Priestor na zmenu bude závisieť od legálnych, sociálnych a ekonomických praktík a vízií, ktoré nás formujú ako spoločnosť.

 

Kultursymposium Weimar 2019 (Logo) | © Goethe-Institut Kultúrne sympózium Weimar 2019

Lorena Jaume-Palasí bola účastníčkou kultúrneho sympózia Weimar 2019. Na sympóziu „Die Route wird neu berechnet“ - “Trasa sa prepočítava“ sa zúčastnili hostia z celého sveta, s cieľom výmeny informácií o veľkých otrasoch našej epochy.

Cesta sa prepočíta nanovo – Kultúrne sympózium Weimar 2019