Techno v Nemecku po páde Berlínskeho múru
Bol to poriadny rachot

Zrod berlínskeho techna sa prekrýva s pádom Berlínskeho múru. Bezprostredne po 9. novembri 1989 došlo k zjednoteniu v opustených pivniciach, kde sa stretávala mládež zo Západu a Východu a užívala si opojenie zo svetiel stroboskopov a zvukov elektronickej hudby. O 20 rokov neskôr sa Berlín stal celosvetovým hlavným mestom klubovej kultúry.
 

„Keď padol múr, bol to poriadny rachot, a presne taký rachot nastal aj v hudbe.“ Týmito slovami opisuje dídžejský pionier Tanith sprievodnú úlohu techna ako soundtracku k pádu múru. V noci z 9. na 10. novembra 1989 padol Berlínsky múr medzi Západným a Východným Nemeckom. Bezprostredne potom došlo k nemeckému zjednoteniu na tanečných parketách techno párty v celom Berlíne. Mládež z Východu sa hrnula do klubov na Západ. Fanúšikovia týchto párty so sebou priniesli okrem homosexuálneho publika aj chuť žúrovať, ktorá sa stala charakteristickou pre nočný život v dnešnom Berlíne.

Tekknozid Party Flyer, Sommer 1990 Tekknozid Party Flyer, Sommer 1990 | Foto: Wolle Neugebauer, Lizenz CC-BY-SA Rozdiely medzi východnými a západnými Nemcami sa rozplynuli v opojení rytmov elektronickej hudby a bleskov stroboskopov. Nadšenci techna zo západnej časti začali hľadať vhodné priestory vo východnom Berlíne. Už niekoľko mesiacov po páde múru tu otvorili prvé technokluby. V projekte Tekknozid sa spojili organizátor Wolfram Neugebauer alias Wolle XDP z bývalej DDR a DJ Tanith zo západného Berlína. Bez ohľadu na pôvod, spoločenskú triedu a vzhľad slávila táto malá scéna zrod berlínskej techno kultúry, ktorá je dnes známa po celom svete. Jej začiatok padol v hodine nula znovuzjednotenia Nemecka.
 



Dočasný raj

Úspech berlínskej techno scény od novembra 1989 bol úzko prepojený so štruktúrou mesta. Odhadom jedna tretina všetkých budov vo východnom Berlíne s viac ako 25 000 bytmi ostala prázdna. V priebehu niekoľkých rokov bolo obsadených 150 budov. Až privlastnenie nevyužitých miestností a plôch umožnilo rozkvet tejto nezávislej scény. Pivničné priestory sa menili na provizórne kluby a bary. Zárodkom berlínskej kultúrnej scény sa stalo UFO, otvorené v roku 1988 v jednej pivnici vo štvrti Kreuzberg. Z UFA vznikol v roku 1991 Tresor. Prevádzkovateľ Dimitri Hegemann prerobil trezor obchodného domu Wertheim na námestí Potsdamer Platz. S jeho drsným industriálnym šarmom sa Tresor stal klubom, ktorého štýl chceli napodobniť aj ostatní.

DJ a návštevníci párty si privlastnili aj opustené kultúrne domy bývalej DDR a organizovali tu párty do neskorých ranných hodín. Z opustenej jedálne Ahornblatt sa stala Rave-svätyňa, kde sa konali Exit-párty. Umelecké centrum Tacheles na ulici Oranienburger Strasse vo východnom Berlíne prijala mladú klubovú scénu za svoju. Prázdne skladové haly na brehu rieky Spree sa naplnili farebným nočným životom podujatí „Planet“. Noci „Planet“ sa preslávili svojimi kreatívnymi dekoráciami. Súhrou zvuku, svetla a performancie vznikol alternatívny priestorový a časový zážitok nazývaný Space, v ktorom mohol človek dočasne uniknúť z reality. V týchto autonómnych zónach sa mohla techno scéna ďalej rozvíjať, prejavovať svoju túžbu po sebaurčení a nočných excesoch. 

Výpredaj a opätovné vzkriesenie

Ako každá subkultúra, aj berlínska techno scéna zažila čas rozkvetu (1989 až 1992), fázu fragmentácie (1992 až 1995) a obdobie komercializácie (1995 až 2004). Na začiatku prevládala snaha o sebaurčenie : „Do it Yourself“ znelo ich motto. Aktivisti v rámci tejto scény boli zároveň aj jej hosťami. Prevádzkovatelia najdôležitejších klubov sami pochádzali z tejto scény. Zábavu, aktivizmus a obchod tak pragmaticky a autodidakticky skombinovali s veľkou dávkou optimizmu. Kluby fungovali ako nezávislé miesta stretnutí, kde si boli všetci rovní, a ktoré boli otvorené všetkým sociálnym vrstvám, bez akýchkoľvek obmedzení. Akonáhle ste splynuli s davom tancujúcich, nebolo dôležité, či ste zo Západu alebo z Východu.

Prostredníctvom veľkých podujatí ako Loveparade a Mayday došlo na začiatku 90-tych rokov k zmene paradigmy od produkcie ku konzumu a od undergroundu ku mainstreamu. Prvá Loveparade sa konala 1. júla 1989 a zúčastnilo sa jej len 150 účastníkov. Na vrchole, o desať rokov neskôr Loveparade prilákala 1,5 milióna návštevníkov. Z techna sa stala masová kultúra a kultové hnutie mládeže.  S týmto výpredajom sa však ruka v ruke dostavila i kreatívna nečinnosť tejto scény. Po hypernadšení z Loveparade verejnosť rýchlo stratila záujem o scénu techna. A z techna sa stal opäť underground.

Od roku 2000 zažíva techno kultúra opätovné vzkriesenie. Z Berlína sa stalo hlavné mesto medzinárodnej klubovej scény. Táto metropola v súčasnosti predstavuje „Ibizu“ severu. Každý víkend prichádzajú do Berlína tisícky návštevníkov s cieľom ísť na párty. Z techna vznikla doposiaľ jediná medzinárodná popkultúra, ktorá má zaručene nemecký pôvod. Jej úspešný príbeh sa začal písať v novembri 1989. Euforické zjednotenie východonemeckej a západonemeckej mládeže na prvých techno párty po páde múru položilo základný kameň dnešnej berlínskej klubovej scény s jej otvorenou, nehierarchickou povesťou.