OPEN DATA V NEMECKU
ZA VIAC TRANSPARENTNOSTI A DEMOKRACIE

Voľne prístupné administratívne dáta
Foto (detail): © leowolfert

Úrady zverejňujú svoje dáta bez obmedzení, občania a programátori ich zas využívajú – to je kľúčová myšlienka otvorených dát. Aj v Nemecku sa už niekoľko rokov táto téma rozvíja.
 

Už ste sa niekedy opýtali, aký je spolkový rozpočet na vzdelávanie? Aké sú ročné emisie amoniaku z chovu ošípaných? A do koľkých mestských častí by ste sa mohli presťahovať tak, aby ste maximálne do polhodiny prišli do práce? Informácie, ktoré sú potrebné na zodpovedanie takýchto otázok, dodávajú často údaje verejnej správe, prípadne geodéziám alebo štatistikám. Aj tak mnohé úrady a inštitúcie pripravujú svoje údaje len po zdĺhavých žiadostiach a za poplatok. S otvorenými dátami, verejne dostupnými úradnými údajmi, sa to má zmeniť.

Nápad otvorených dát pochádza z USA, kde existuje už dlho tradícia práva na náhľad do spisu. Aktivisti sa úspešne zasadzujú za bezplatné uverejňovanie údajov verejnej správy, okrem iného s argumentom, že tieto údaje sa majú financovať prostredníctvom daní. Už od roku 2013 musia byť v USA k dispozícii všetky vládne informácie aj informácie na úrovni štátneho územia.
musia presvedčiť
Nemecko nie je až tak ďaleko. Ale aj tak sa tu od roku 2010 zasadzujú aktivisti z nevládnej organizácie ako Open Knowledge Foundation Deutschland za transparentnosť vlády a verejnosti prístupné údaje. Ich argumentom je: Politické konanie sa môže vytvárať demokratickejšie prostredníctvom ľahko dostupných údajov. Čiastočne sa tejto téme v priamom dialógu s entuziastami venujú len malé oddelenia správ spolkovej republiky a krajín. Nedosahujú ale rýchly pokrok. Musí sa realizovať presvedčovacia práca, obzvlášť v úradoch, ktoré zarábali predajom svojich dát, napr. leteckých snímkok. Na jeseň 2012 prišiel Berlín so svojou ponukou online dát – ako prvá spolková krajina.

Rozhodujúcim krokom na medzinárodnej úrovni bolo podpísanie Charty Open Data v roku 2013 štátmi G8. Okrem iného sa rozhodlo, že údaje správy sa majú poskytovať čo v najväčšom rozsahu. Pre zúčastnené vlády to má aj hospodárske výhody. Pre Nemecko vypočítala štúdia Nadácie Konráda Adenauera príjmy z daní z podnikov Open Data vo výške minimálne 12 miliárd euro za rok.
Open-Data-Projekty V nemecku
Medzičasom spolková vláda na čosi narazila pri téme verejno-dostupných dát. V roku 2013 sa spustil v skúšobnej prevádzke národný portál údajov Govdata.de, medzičasom už pravidelne zverejňovalo 10 spolkových krajín a niektore ich komúny svoje dáta (stav júl 2016). O vývoj v úradoch sa postaral Národný akčný plán za presadenie Open Data Charty G8 na jeseň 2014. Tým sa každá štátna inštituúcia zaviazla dať k dispozícii minimálne dva sety údajov.

Angažovanosť prebieha aj na komunálnej úrovni: Claus Arndt, vedúci elektronickej správy vo firme Moers am Niederrhein, vyvinul so študentami začiatkom roka 2013 projekt Offene Daten Moers. Ďalšie roky organizoval Moers tzv. hackdays, počas ktorých spoločne pracujú rozliční ľudia na riešeniach založených na nejakých dátach. Pre mesto bolo dôležité, aby „vstúpilo do personálnej výmeny s lokálnou a regionálnou komunitou“, hovorí Arndt. Z hackdays v Moersi vzniklo medzitým pravidelné stretnutie Code for Niederrhein, súčasť celonemeckého Code for Germany: V mnohých mestách počas pravidelných spoločných stretnutí pracujú tímy na praktických využitiach dát – napríklad na webových stránkach, ktoré vizualizujú verejnosti dostupné domácnosti alebo stransparentňujú komunálne rozhodnutia.

Aký je potenciál otvorených dát, obsadených projektmi webových vývojárov a (dátových) publicistov. Mapnificent, projekt vývojára Stefana Wehrmeyera, sa zakladá okrem iného na údajoch jazdných plánov dopravného obvodu Berlin-Brandenburg. Aplikácia udáva na nejakej mape približne pre Berlín, aké ciele možno dosiahnuť dopravnými prostriedkami počas určitého času – môže to pomôcť pri hľadaní bytu. Interaktívna redakcia Berliner Morgenpost vydala prisťahovalecký atlas. Tento poskytuje verejné údaje o tom, z ktorých miest a mestečiek sa sťahujú noví Berlínčania do hlavného mesta
Nemecko chce pokročiť s verejnými dátami
Mnohým európskym krajinám určila tempo Veľká Británia, ktorá zverejnila v roku 2010 rozsiahle úradne údaje. To, že Nemecko takto nenapreduje, súvisí aj s federálnym systémom: Spolková rada nemôže určovať jednotlivým krajinám ani uvoľnenie veľkých informačných databáz, dokonca ani štát nemá priamy dosah na komunálne alebo spolkové údaje,

V roku  2016 vykazuje pozitívny vývoj v otvorenosti údajov. Spolkové ministerstvo pre dopravu a digitálnu štruktúru poskytuje vo svojom modernistickom fonde 100 milliónov eur pre obchodné nápady, ktoré bazíruju na mobilizačných, geografických údajoch a údajoch o počasí. Okrem toho spolková rada v apríli 2016 rozhodla, že vstúpi do Open Government Partnership Deutschland. Cieľom tohto medzinárodného spojenia je to, že sa vlády zaviažu otvorenosti a transparentnosti. Zákon, ktorý všetky spolkové krajiny zaväzuje, aby poskytli verejné údaje v jednotlivých počítačových grafických formátoch a za voľne dostupných licenčných podmienok, ešte neexistuje. Napriek tomu: Jörn von Lucke, vedúci inštitútu Open Government Institute na Zepellinskej univerzite vo Friedrichshagene vidí tieto zmeny – pokiaľ by mu dali k dispozícii len obmedzené finančné a personálne prostriedky – ako pokyn na odchod: „Politike a správe v Nemecku sa musí podariť, pochopiť verejné informácie ako vhodný prostriedok účinnej dátami poháňanej hospodárskej politiky a tiež zodpovedne konať.” Nakoniec by mali z dostupnejších dát hospodárstvo a občania len profitovať.