Populizmus
Zmiznutie strážcov

Spisovatelia sa sťažujú na to, ako sa fotografie ich mačiek na sociálnych sieťach tešia väčšej popularite ako ich esej o stave sveta.

V roku 1897 sa na titulke New York Times objavilo po prvýkrát motto „All The News That´s Fit To Print“, voľne preložené ako: „Všetky správy, ktoré majú hodnotu, budú vytlačené“. Tento slogan dodnes zdobí najznámejší denník sveta – denník, ktorý bol neuveriteľne veľa krát chválený, kritizovaný a parodovaný.

Von Łukasz Lipiński, Polityka.pl

Redaktori ako strážcovia

Centrálna otázka odnepamäti znie: „Kto rozhoduje o tom, či je správa hodná toho, aby bola publikovaná alebo nie?“ V priebehu niekoľkých rokov bola odpoveď celkom jasná. O výbere sprostredkovaného materiálu rozhodujú redaktori najdôležitejších médií ako sú tlač, rádiá a televízia. Metaforicky boli pomenovaný ako Gatekeeper, čiže strážcovia.

Redaktorky a redaktori nosných novín a rádiových staníc boli počas dlhého obdobia strážcami toku informácii vo verejnom priestore. Ich úlohou bolo starať sa o kvalitu, vierohodnosť, aktualitu a závažnosť zverejnených informácií a príspevkov. Boli to skúsení novinári, ktorí sa celý svoj profesijný život pripravovali na plnenie tejto úlohy. Ich práca sa stala námetom na filmy, napr. na film z roku 1976 pod názvom Všetci prezidentovi muži, o afére Watergate, ako aj na film z roku 2015 Spotlight o Bostonskom cirkevnom škandále.

Tento systém mal svoje výhody a nevýhody. Na jednej strane rotáciu informácií kontrolujú strážcovia, na strane druhej je aj z právneho hľadiska jasné, kto bol zodpovedný za ich šírenie.

Charlie bit my finger

Žijeme v digitálnej dobe internetu a mobilných prístrojov. Svet, v ktorom môže byť redaktorom každý a môže tak zverejňovať svoje správy a komentáre. V mnohých prípadoch ani netušíme, kto je za konkrétnu správu zodpovedný,  pretože skutočný autor sa často skrýva za falošnú identitu.

Anonymita, ktorú de facto digitálne médiá ponúkajú, vyplýva z nedostatku zodpovednosti za verejný obsah. Žijeme v časoch návnad na klikanie – agresívnych titulkov, ktoré majú u nás vzbudiť zvedavosť, pretože kliky znamenajú peniaze a falošných správ – zmanipulovaných alebo vymyslených správ, ktorými má byť manipulovaná verejnosť na politické alebo komerčné účely. Na začiatku bolo veľa nadšencov z branže ako aj expertov, ktorí sa nadchýnali nad možnosťami, ktoré sa prostredníctvom digitálnych technológií otvárali. V priebehu posledného desaťročia sa pojem „žurnalizmus pre ľudí“ stal módnym. Jeho úlohou bolo vyzdvihnúť prednosti sveta, v ktorom sme všetci novinármi. Rýchlo sa však ukázalo, že v takomto svete neexistuje nikto, kto bdie nad kvalitou šíriacich sa správ.

Všeobecný prístup k viac alebo menej cenným informáciám viedol k pádu tradičných obchodných modelov médií –distribúcii informácií a  reklamy. Klesajúce príjmy si vyžiadali okamžité krátenie rozpočtu v redakciách, ktoré sa opätovne odrazilo na kvalite zverejnených príspevkov. Médiá sa začali prispôsobovať novým potrebám recipientov a inzerentov.

Exemplárnym príkladom prvej zmeny mediálneho trhu bolo video „Charlie bit my Finger“. Toto video sa stalo v roku 2007 celosvetovo najpopulárnejším a dodnes má viac než 860 miliónov vzhliadnutí.

Technológia, globalizácia, zábava

Rozhodujúcim faktorom pri tejto zmene bol technický pokrok: Sústavné zlepšovanie výpočtového výkonu integrovaného spínacieho okruhu (Moorov zákon) viedlo k tomu, že dnes so sebou nosíme super výkonné počítače, ktorých možnosti sme si ešte pred desaťročím  nevedeli ani len predstaviť. Okrem toho sú tieto prístroje ešte aj neustále vzájomne prepojené: víťazné ťaženie internetu ešte dodatočne tok informácií zrýchlilo. Paralelne s ním kráča vpred globalizácia a dosahuje vzájomné závislosti medzi jednotlivými vzdialenými regiónmi. Obidva procesy viedli k tomu, že informácie dorazia  z jedného konca sveta na druhý kvázi súbežne.

 V rovnakom čase sa kultúra dôveryhodnosti voči expertom a autoritám ocitá v neistote, následkom spojenia politických a hospodárskych faktorov, medzi nimi i finančnej krízy z roku 2008. A objem sociálnych médií viedol k tomu, že dnes stále viac veríme ľuďom, ktorí sú nám podobní (alebo sa tak tvária) – jedná sa o známy mechanizmus dôvery, ktorý sa prostredníctvom médií posilnil a zmnohonásobil.

V globálnom nedostatku

Nové technológie viedli k tomu, že správy sa šíria rýchlejšie, ale predsa strácajú úroveň – veľa recipientov sa radšej zabáva ako by sa mali zaoberať vážnymi témami. Spisovatelia sa sťažujú, že fotografie ich mačiek sa na sociálnych sieťach tešia väčšej obľube, než ich esej o stave sveta.

Dezinformácie napredujú takmer bez zábran – neexistuje nikto, kto by mohol preveriť pravdivosť všetkých tých lživých správ, chýrov a konšpiračných teórií. Vedecké výskumy dokazujú, že lživé správy sa šíria sociálnymi sieťami rýchlejšie a častejšie, než pravdivé správy.

37 percent obyvateľov Európskej únie uvádza, že sú takmer denne konfrontovaní s falošnými správami. 85 percent to považuje za problém týkajúci sa ich krajiny, 83 percent v nich vidí nebezpečenstvo pre demokraciu – ukazujú výsledky Eurobarometra z februára 2018.  Paralelná rotácia neoverených informácií je stále dôležitejšia. V tomto „globálnom nedostatku“ sa šíri veľké množstvo falošných teórií, napr. o škodlivosti očkovania.

Falošné správy ovplyvňujú aj verejnú debatu, zvýhodňujú populistov a ľudí bojujúcich proti systému.  V USA sa ešte stále diskutuje o pravdepodobnom ovplyvňovaní zo strany ruskej propagandy pri prezidentských voľbách v roku 2016. Vo Veľkej Británii sa objavili zdokumentované informácie o vplyve falošných správ na výsledok Brexitu.

Renesancia médií?

Klesajúca tendencia informácií a klesajúca úroveň verejnej debaty nie sú žiadne nevyhnutné zmeny. Počas uplynulých rokov zažili tradičné médiá renesanciu, aspoň v niektorých oblastiach. Dobrým príkladom je už raz spomínaný denník New York Times, ktorý to dotiahol až na 2,5 milióna digitálnych predplatiteľov.

Stúpajúci trend sa týka digitálnych predplatiteľov. V Poľsku sú v tejto oblasti na vedúcich priečkach denník Gazeta Wyborcza a časopis Polityka. Stále viac ľudí je ochotných zaplatiť si za kvalitnú žurnalistiku, tak ako to robia pri filmoch alebo hudbe.

Aj digitálne médiá prispievajú k znovuobnoveniu novinárskych štandardov. Po celom svete vzniká stále viac spoločností zameriavajúcich sa na kontrolu dôveryhodnosti informácií šíriacich sa internetom. Vedúce technologické spoločnosti ako Facebook a Google stále investujú do boja proti falošným správam. Popritom existuje aj množstvo pokusov o štátnu a verejnú reguláciu. Jedna skupina expertov z Európskej komisie zverejnila v apríli 2018 správu, v ktorej okrem iného spomína zavedenie kódexu správania v oblasti dezinformácií. Spomínaná skupina expertov navrhla založenie nezávislej európskej siete testerov na správy ako opatrenia na posilnenie kompetencie médií a na podporu kvalitatívnych a diverzifikovaných informácií.

Najrozsiahlejšie opatrenia v boji proti dezinformáciám šíriacim sa prostredníctvom internetu  prezentuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Obsahujú záväzné poznávacie črty sponzorovaných obsahov a zrýchlené právne konanie potrebné k výmazu dezinformácií. Experti považujú príslušné opatrenia vo svete nových médií za nevhodné.

Čo môžeme urobiť?

Náznaky renesancie médií dávajú príležitosť na nádej, že minimálne v jednej oblasti verejnej diskusie je možné, opäť nasadiť profesionálnych strážcov, ktorí budú pomáhať selektovať informácie ako ich aj hierarchicky triediť a budú zodpovední za kvalitu zverejnených príspevkov.

Špeciálnu úlohu pri oživovaní verejnej diskusie by mohli zohrať lokálne médiá, ktoré sú menej náchylné politickej polarizácii a ktorých informácie sa dajú ľahšie overiť. Tradičné médiá by si mohli upevniť svoju pozíciu tým, že investujú do digitálnych technológií a dohodnú si spoluprácu s technologickými firmami. Naposledy spomenuté by mali znovu oveľa viac investovať do opatrení určených na udržanie novinárskych štandardov.

Tak tradičné médiá ako aj firmy podnikajúce v oblasti technológií, vlády a komúny by mali podporovať iniciatívu na posilnenie kompetencií médií. Plus by mali pripraviť recipientov na život v stále komplikovanejšej informačnej spoločnosti.  V tomto zmysle sa môže každý z nás stať strážcom, aj keď nechceme nahradiť profesionálnych novinárov a redaktorov.