Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Monika Helak
Ako sa z Klebiet Stali FAke News

Ilustracja: Co przekształciło plotkę w fake news
© Polityka Insight

Pojem fake news (falošné správy) zaznamenal v roku 2016 prudký rozmach. Bolo to v období, keď Donald Trump v USA vyhral prezidentské voľby a obyvatelia Veľkej Británie sa väčšinovo rozhodli pre vystúpenie z EÚ. Tak ako pri americkej prezidentskej kampani, rovnako aj v diskusiách o brexite dôležitú úlohu zohrali správy, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé. A napriek tomu nikto z okolia amerického prezidenta ani z iniciátorov brexitu nenesie zodpovednosť za to, že verejnosť zavádzali.

Von Monika Helak, Polityka Insight

Boli to momenty, keď filozofi a sociológovia začali dôrazne signalizovať nástup novej postpolitickej éry [1] doby, v ktorej už pravda nehrá žiadnu úlohu a emócie sa stávajú najdôležitejšou zbraňou v boji o moc. Takéto ponímanie politiky už pritom dobre poznáme z histórie.
 

FALOŠNÉ SPRÁVY TU BOLI ODJAKŽIVA

Ani Trumpovo víťazstvo vo voľbách, ani brexit nebol prvým prípadom svojho druhu. Jedným z najznámejších príkladov v histórii mocenských bojov je súboj medzi Oktaviánom a Markom Antóniom o to, kto bude vládnuť Rímskej ríši. Oktavián sa rozhodol zničiť povesť svojho protivníka tak, že na mince s vyobrazením Marka Aurélia dal doplniť nápis, ktorý ho charakterizoval ako slabého panovníka, závislého od Kleopatry. Potom dal tieto pozmenené mince do obehu, aby sa negatívny obraz o jeho rivalovi rozšíril medzi ľudmi.

Aj povesť francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty bola pošpinená klebetami. Pre názornejšiu ilustráciu odstupu šľachty od ľudu a v záujme obhájiť hnev francúzskych revolucionárov jej bol pripísaný výrok o hladujúcich roľníkoch („Keď nemajú chlieb, nech predsa jedia koláče“). S najväčšou pravdepodobnosťou však Mária Antoinetta túto vetu nikdy nepovedala. V skutočnosti sa tento citát spomína už v autobiografii Jeana Jacquesa Rousseaua, pričom sa v ňom uvádza brioška, teda jemné pečivo z kysnutého cesta. Rousseau ho pripísal arcivojvodkyni Márii Terézii a v čase, keď jeho dielo Les Confessions vyšlo, mala Mária Antoinetta presne desať rokov. Napriek tomu sa táto fáma traduje dodnes, dokonca aj z úst mnohých učiteľov dejepisu.

Aj totalitné režimy 20. storočia poznali moc falošných informácií. Vďaka rétorickému talentu a monopolu nacistických médií mohol Joseph Goebbels neobmedzene rozširovať lži o židovskom obyvateľstve (napríklad o údajnom sprisahaní v hospodárstve alebo o šírení chorôb). V Sovietskom zväze boli médiá zneužívané na to, aby obyvateľstvu sprostredkovali falošný obraz kapitalistickej spoločnosti. V päťdesiatych rokoch minulého storočia padli napríklad obvinenia na stranu USA, že na polia Východného Nemecka zhadzovali pásavky zemiakové. Cieľom týchto opatrení bolo zmobilizovať občanov proti triednemu nepriateľovi, hoci aj na úkor pravdy

Dezinformovanie sa dodnes považuje za efektívny prostriedok na dosiahovane cieľov. Podľa štúdie Univerzity v Ohiu sa fake news postarali nielen o podporu predvolebnej kampane Donalda Trumpa, ale podieľali sa najmä na jeho víťazstve vo voľbách. Vo Veľkej Británii boli naopak jedným z hlavných argumentov zástancov brexitu vysoké príspevky do EÚ, ktoré mala Británia odvádzať a ktoré sa namiesto toho mohli investovať do britského zdravotníckeho systému. V skutočnosti sa však ukazuje, že náklady za britskú zdravotnú službu NHS sa vďaka odchodu z EÚ pravdepodobne dokonca navýšia.

DNES NÁS FAKE NEWS AJ TAK SPREVÁDZAJÚ NA KAŽDOM KROKU...

Vďaka zmenám v sociokultúrnom kontexte zaznamenala manipulácia v mediálnom priestore väčší význam ako kedykoľvek predtým. Dnešná spoločnosť sa zvykne označovať ako informačná spoločnosť, v ktorej sú občania vystavovaní neustálej záplave podnetov. Na počiatku celého vývoja bolo rádio, ktoré umožnilo sprostredkovanie aktuálnych informácií v reálnom čase. Po ňom prišla televízia, ktorá denne prinášala záplavu záberov z celého sveta. A napokon sa k tomu všetkému pridal internet, ktorý poskytol neustály prístup k informáciám a umožnil doposiaľ nepoznanú mieru interaktivity. Sledovanie, šírenie a komentovanie aktuálnych správ sa pre mnohých ľudí stalo dôležitou súčasťou života. Takýmto spôsobom sa veľké udalosti diania vo svete priblížili každodennému životu.
Keďže ľudský mozog zvláda informácie spracovať a kriticky analyzovať iba čiastočne, začali sa médiá predbiehať v tom, kto získa pozornosť používateľov. Strata reflexie, ktorá nastupuje vďaka narastajúcej záplave podnetov, prináša neblahé následky. Ukázalo sa to napokon aj pri diskusii, ktorá sprevádzala brexit: aj samotní zástancovia brexitu sú medzičasom sklamaní zo sociálnych a hospodárskych následkov nimi podporovaného odchodu z EÚ, o ktorých mohli predsa vedieť už predtým.

... A KAŽDÝ ICH MÔŽE VOĽNE ŠÍRIŤ

Nezmenilo sa len množstvo informácií a rýchlosť ich šírenia, ale aj spôsob ich využívania. V predchádzajúcich storočiach boli zavádzajúce informácie súčasťou premyslenej stratégie, ktorej využívanie – z dôvodu nevyhnutných nákladov a nárokov na zručnosti – prináležalo iba niekoľkým privilegovaným osobám: panovníkom, veliteľom armád a vplyvným osobnostiam kultúrneho života. Avšak sociálne médiá ako hlavný kanál šírenia fake news¸ sú prístupné pre každého. A každý bez rozdielu v nich zverejňuje obsahy, ktoré považuje za vhodné.

Mnohí používatelia internetu, ktorí rozširujú falošné správy, to robia neuvedomele, podliehajúc pritom takým istým sociálnym a psychologickým mechanizmom, ktoré zaberajú aj pri šírení „obyčajných“ fám. Popritom však existujú aj profesionálni klamári. Sú známe prípady, keď boli naverbované celé skupiny používateľov, ktorých jedinou úlohou bolo rozšíriť nepravdivé informácie, vyvolávajúce emócie. Táto stratégia je známa ako astroturfing a využívajú ju najmä marketingové agentúry: produkty, ktoré propagujú na internetových fórach, do neba vychvaľujú spokojní (a vopred zaplatení) používatelia.

Ďalšou zmenou je samotná technológia: generovanie klikov na zvýšenie viditeľnosti falošných správ v sociálnych médiách je dnes možné zautomatizovať pomocou sociálnych botov. Takáto metóda je podstatne výhodnejšia a rýchlejšia ako prerobené Oktaviánove mince: vedúci predvolebnej kampane poľského prezidenta Andrzeja Dudu vraj v roku 2015 dostali dva zloté za každý automaticky vygenerovaný komentár.

NAŠE SILNÉ STRÁNKY SÚ ZÁROVEŇ NAŠÍMI SLABINAMI

Problém šírenia falošných správ majú na svedomí predovšetkým dva fenomény, ktoré sú zároveň podstatou atraktivity západných spoločností: sloboda informácií a technologický pokrok. Napriek tomu, že fake news majú hrozivé následky, bude náročné, efektívne ich odstrániť. Zodpovedajúce opatrenia by totiž znamenali návrat do čias, keď vplyv na verejnú diskusiu malo iba niekoľko ľudí. A práve týchto zopár osôb by malo súčasne aj možnosť, využívať falošné správy pre vlastný prospech – fenomén, ktorý je známy už od čias stredoveku. Zásadné riešenie teda ešte nie je vo výhľade. O to väčšmi dôležitá je prax v rámci občianskej spoločnosti: občianska zodpovednosť, kritické myslenie a obrana pravdy.