Mestá, ktoré prajú bicyklovaniu
„Malo by nám pripadať normálne, že James Bond jazdí na bicykli“

Vitajte v meste bicyklov: v Brémach si každý štvrtý človek vyberie na svoju cestu bicykel
Vitajte v meste bicyklov: v Brémach si každý štvrtý človek vyberie na svoju cestu bicykel | Foto (detail): © picture alliance / Bildagentur-online/Schoening

Hanzové mesto Brémy je na poprednej priečke celosvetového rebríčka miest podporujúcich cyklodopravu, predbehlo dokonca Bogotu či Tokio. Ako sa však dá z mesta preferujúceho automobilovú dopravu urobiť mesto pre cyklistov? Michael Glotz-Richter z mestského zastupiteľstva v Brémach nám vysvetlil, na čo prihliadať.

Ako referent pre udržateľnú mobilitu na mestskom zastupiteľstve v Brémach sa Michael Glotz-Richter od roku 1996 zasadzuje za to, aby mesto rozvíjalo možnosti bicyklovania.
Ako referent pre udržateľnú mobilitu na mestskom zastupiteľstve v Brémach sa Michael Glotz-Richter od roku 1996 zasadzuje za to, aby mesto rozvíjalo možnosti bicyklovania. | Foto (Detail): © Glotz-Richter/Stadt Bremen
Pán Glotz-Richter, v posledných rokoch Brémy prijali mnohé opatrenia na zlepšenie podmienok cyklistickej dopravy v meste. Bola táto stratégia úspešná?
                                                                           
V Brémach sa na bicykli pohybuje veľmi veľké množstvo ľudí a je pritom jedno, či ide o mužov alebo ženy, chudobných či bohatých, študentov či vedenie bánk. Každý štvrtý človek si na svoju cestu vyberie bicykel, v centre mesta je ich dokonca ešte viac. Nie je to však nič nové: bicyklová kultúra bola v meste odjakživa prítomná a preto aj infraštruktúra bola vždy vhodnejšia než v iných mestách. Je to ako v neďalekom Holandsku, kde je bicyklovanie celkom bežná vec.
 
Ako sú na tom Brémy z hľadiska medzinárodných porovnaní?

Brémy sú na jedenástom mieste medzinárodného rebríčka Copenhagenize-Index, ktorý je zostavovaný na základe kvality možností a prístupu miest k bicyklovaniu. Prvé priečky štandardne obsadzujú Kodaň a Amsterdam, aj Francúzsko je zastúpené mestami Štrasburg, Bordeaux a Paríž ešte pred nemeckými mestami. Na špici rebríčka sa nachádzajú samé európske mestá, no rovno za Brémami nasleduje Bogota a čoskoro po nej aj Tokio.

Ako tento pozitívny postoj k bicyklovaniu vplýva na formovanie obrazu mesta?

V celom centre mesta vzniklo medzičasom množstvo ciest vyhradených pre cyklistov. Hoci po nich smú jazdiť aj autá, cyklisti tu majú prednosť. A platia na nich aj nové pravidlá, napríklad, že sa tu vyslovene smie bicyklovať vedľa seba. Vodiči áut si spočiatku museli zvyknúť na nové tempo. Nejde však o politické polarizovanie občanov na fanúšikov a nepriateľov áut, ide jednoducho o odlišný prístup, pri ktorom auto nemá automaticky prednosť
Na cestách vyhradených pre cyklistov platia nové pravidlá – cyklisti tu majú vyslovene povolené jazdiť vedľa seba.
Na cestách vyhradených pre cyklistov platia nové pravidlá – cyklisti tu majú vyslovene povolené jazdiť vedľa seba. | Foto (Detail): © Glotz-Richter/Stadt Bremen
Na čo všetko je potrebné myslieť, keď takto „meníme koncept“ mesta?

Skutočne je potrebné mať na pamäti dosť veľa vecí. Začína sa to dostatkom možností na parkovanie bicyklov; tu sa osvedčili brémske stojany, o ktoré sa dajú bicykle bezpečne zamknúť. Aby sa ľuďom v uliciach lepšie jazdilo, mačacie hlavy sme vymenili za asfalt. Museli sme naplánovať aj miesta, kde cyklisti prechádzajú cez električkové trate – z technického hľadiska je to veľmi náročné, ale oplatí sa to. Už takmer dvadsať rokov u nás fungujú tzv. mobilné body s car-sharingom, čo je tiež veľmi dôležitá alternatíva vlastného auta. Ďalej tu máme rozmiestnených niekoľko stanovísk s pumpami, dobíjacie stanice na elektrobicykle a dokonca opravovňu bicyklov spojenú s kaviarňou. V roku 2020 bola v Brémach zriadená prvá cyklozóna na území Nemecka. Toto všetko zlepšuje podmienky na bicyklovanie v našom meste, ale prirodzene aj tu v Brémach máme ešte čo robiť.
 
Už desiatky rokov sa usilujete o to, aby sa z bicykla stal najdôležitejší prostriedok na presúvanie. Prečo?

Vlastné auto by už jednoducho nemalo byť v centre záujmu. Ide o ochranu klímy a priestor, ale aj o veľa iných vecí. Autá sa stále zväčšujú a tým, ako parkujú, upchávajú v mestách ulice. Zároveň sa už mnohé deti nehrávajú vonku – je na to sotva miesto a navyše hrozí riziko nehôd. Ak ľudia svoje bežné cesty zvládnu na bicykli, ušetria si čas aj peniaze. Všetci tak vytvoríme menšie zápchy. Mohli by sme nakupovať radšej v obchode za rohom než v nákupnom centre, a podporili by sme tak miestne maloobchodné predajne. A pohyb je navyše zdravý a uvoľňuje, väčšina z nás sa tak či tak príliš málo hýbe. Čím kvalitnejšie podmienky na bicyklovanie mesto poskytuje, tým menej ľudí v ňom potrebuje vlastné autá. 

Majú tu všetci vôľu ťahať za jeden povraz alebo sa nájdu aj odporcovia?

Prirodzene, nemôžeme sa zapáčiť každému. Ľudia v Nemecku sú na svoje autá extrémne emocionálne viazaní, mnohé mestá sa preto ani príliš neodvážia túto tému otvárať. V princípe práve teraz obraciame všetko naruby – v rozpore s doterajšími zvykmi dávame cyklodoprave prednosť a rúcame tým aj staré privilégiá. Chceme, aby platilo: „Autom som tu iba na návšteve.“ Doteraz to zväčša platilo presne naopak. Najdôležitejšie je, aby sa človek nebál hrať sa s týmito predstavami. Veď mnohé veci sa dejú najmä v hlavách. Prevládajú isté myšlienky o tom, ako má mobilita vyzerať. Chceme sa vzdialiť obrazu mobility zo 60. až 80. rokov dvadsiateho storočia a smerovať k obrazu udržateľnosti do roku 2030.

Odkiaľ teda treba začať?

Infraštruktúra a kultúra mobility majú vždy niečo spoločné s postojmi. A ich zmena sa neudeje cez noc. V starých filmoch bolo celkom prirodzené, že sa všade fajčilo – dnes si to vieme už iba ťažko predstaviť. V súčasnosti sú autá vo filmoch všadeprítomné. Ak si o dvadsať rokov pozrieme „Miesto činu“, zrejme budeme krútiť hlavami nad tým, akú úlohu tam autá hrali. Aby sa u nás zlepšil image jazdenia na bicykli, mohli by napríklad vyšetrovatelia v „Mieste činu“ riešiť svoje prípady na bicykloch alebo zdieľaných autách. Navrhol som to aj brémskej komisárke, ale na tom som si, žiaľ, vylomil zuby. Malo by nám pripadať normálne, že James Bond jazdí na bicykli – a vtedy už bude vytvorený základ pre kultúru mobility schopnú prežiť do budúcnosti.  

Brémy sú v tomto ohľade ďaleko popredu – ako to teda vyzerá na iných miestach v Nemecku?

V celej krajine sa toho robí veľa, nielen vo veľkých, ale aj v malých mestách. V Berlíne už existujú pop-up cyklistické chodníky, Stuttgart sa takisto snaží – aj sa musí, pretože potrebuje zlepšiť kvalitu svojho ovzdušia. Čím viac cyklodopravy, tým menej zápch.
 
Aké rady viete dať iným mestám?

Sledovať vzory po celom svete. Nebáť sa. Nielen hovoriť, ale aj konať. Rozprávať sa s ľuďmi. Prekonať protichodné tvrdenia, nenechať sa odradiť konfliktmi – pretože takéto zmeny sa zriedka udejú hladko.

PROJEKT BRÉMY – MESTO PODPORUJÚCE BICYKLE

V Brémach sú dve modelové bicyklové štvrte: jedna staršia obytná štvrť na okraji centra, Staré nové mesto, a jedna nová obytná štvrť viac-menej na periférii s názvom Ellener Hof. Obe tieto mestské štvrte sú navrhnuté v prospech cyklistov. V časti Staré nové mesto sa dvanásť ulíc s celkovou dĺžkou takmer 2,5 kilometra v júli 2020 stalo prvou cyklozónou v Nemecku.

Brémy navyše pracujú na vytvorení siete „prémiových cyklotrás“, ktoré budú navzájom prepájať jednotlivé mestské časti. V rámci mestských častí túto sieť dopĺňajú cesty vyhradené pre cyklistov, všade je vytvorený priestor na odstavenie bicyklov. Pri plánovaní novej výstavby je nutné vždy počítať aj s parkovacími miestami pre bicykle. Ako alternatíva k vlastneniu áut dopĺňa stratégiu mesta aj ich zdieľanie. Z aktuálneho počtu zhruba 20 000 používateľov car-sharingu v Brémach sa viac ako 6 000 vzdalo vlastného auta alebo si ho ani nezaobstarali – čo priestor brémskych ulíc odľahčilo o približne tridsať kilometrov odstavených motorových vozidiel.