“„Kultúra môže byť aj niečím iným ako ozdobou života“
Tento citát nepochádza od Johanna Wolfganga Goetheho, ale od Friedricha Niezscheho. Vhodne však popisuje prácu Goetheho inštitútov, ktoré na celkom svete sprostredkúvajú nielen nemecký jazyk, ale predovšetkým kultúru. Kultúru zo všetkých kútov sveta, v podstate z jedného kultúrneho kontextu do druhého. Ale ako? Akým spôsobom to robia, ako vlastne vyzerá ich činnosť?
Keď som dostal príležitosť podieľať sa na príprave výročia 25 rokov pôsobenia Goetheho inštitútu na Slovensku, spomenul som si na projekt, v ktorom som sa okrem iného zaoberal otázkou, čo je to „práca“ a čo v každodennom živote znamená „pracovať“. Čo vlastne človek robí, aké činnosti vykonáva, keď povie, že pracuje.
Ako by sa dala najlepšie opísať takáto štruktúra, ktorú predstavuje Goetheho inštitút – svojim spôsobom schránka, v ktorej je priestor pre mmožstvo rôznych spôsobov prezentácie, spoluprácu a diskurzy, pre výmenu názorov a podnecovanie diskusií?
Možno prostredníctvom toho, čo motivuje ľudí v inštitúte, čo ich sem priviedlo, čo robia deň čo deň za zatvorenými dverami, i keď na druhej strane reprezentujú - počas podujatí aj mimo nich - veľmi otvorenú inštitúciu. Čo sú ich priania, predstavy pre nasledujúce roky / štvrťstoročie.
Okrem toho tu existuje širší historický rámec: Goetheho inštitút na Slovensku je presne taký starý ako Slovenská republika, pričom samozrejme nemožno zabudnúť ani na ich predchodcov.
Aby som toto všetko zohľadnil, viedol som rozhovory s pracovníkmi inštitútu, stretol som sa aj s tými bývalými, rešeršoval som históriu budovy a ulice, zaznamenával každodenný ruch domu na Panenskej 33.
Vznikla audioinštalácia, ktorá ponúka malú prehliadku Goetheho inštitútu, no nedokumentuje iba skúsenosti a anekdoty tých, čo tu pracujú, ale veľmi explicitne sa zameriava na auditívne vnímanie poslucháča. Audioprehliadka vedie cez jednotlivé miestnosti a poschodia budovy, dáva mnohohlasnú správu o histórii priestorov, dnešnej recepcie, presúvajúcej sa kancelárie riaditeľa, opisuje tajomné pivničné priestory, rozpráva o tom, ako môže knižnica rásť a súčasne sa zmenšovať, prečo sa dajú odrazu vypožičať aj predmety a ako sa z niekoľkých kávovarov odrazu stala kaviareň.
Audioinštalácia „zwei fünf / dva päť” je prístupná počas otváracích hodín Goetheho inštitútu od 28. 3. 2018 a je určená pre všetkých hostí, náhodných návštevníkov aj účastníkov jazykových kurzov Goetheho inštitútu.
K audionahrávkam