Tomasz Ososiński odporúča
Včely a čo nevidno

Začína sa to umelo vytvorenými jazykmi. Esejistická cesta – pretože kniha Clemensa J. Setza je vlastne jedna dlhá esej vyskladaná z čitateľských zážitkov, autobiografických príbehov, denníkových zápiskov a obrázkov, trochu ako u Sebalda – čitateľov rýchlo zavedie do celkom neznámych zákutí, k zabudnutým osobnostiam a podivným vetám, ako napríklad: „Námorník si svoj klavír musí nosiť so sebou vo vychádzkovej paličke“ alebo „Fotografovať Sokrata ako hudobný nástroj“.

Setza uchvátil fenomén umelých jazykov, fascinujú ho hranice medzi ich prirodzenosťou a umelosťou, rozpráva o známom esperante a volapüku, ale aj o menej známych „univerzálnych“ jazykoch, ktorých autormi sú John Weilgart (aUI) či Charles K. Bliss (systém grafických symbolov Bliss) a ktoré sa do používania nedostali alebo ich využíval iba minimálny okruh ľudí.

Setzovo rozprávanie vôbec nie je vedecké, naopak pôsobí veľmi osobne. Historické postavy sa tu miešajú so žijúcimi známymi autora, vďaka čomu kniha nadobúda charakter ozajstnej a intenzívnej debaty o fenoméne jazyka.

Vydavateľstvo Suhrkamp