Paweł Zarychta odporúča
Stern 111

Človek by si pomyslel, že vyše tridsať rokov po páde Berlínskeho múru a po znovuzjednotení Nemecka táto téma už v literatúre zoslabla a vypovedalo sa o nej asi všetko. No opak je pravdou. Dôkazom je aj román Stern 111, nová kniha Lutza Seilera. Autor na 500 stranách ponúka rozvetvený príbeh rodiny Bischoffovcov, ktorí pochádzajú z východonemeckej Gery. Spoznávame ich v roku 1989, na jeseň, keď sa konečne otvoria hranice na západ. Hlavný hrdina Carl privezie svojich rodičov na jeden z hraničných prechodov do Spolkovej republiky Nemecko, a sám sa pre istotu vydá do rodného Turínska, keby plány na odchod predsa len stroskotali. Rodičia Inge a Walter sa ocitnú v novej kapitalistickej skutočnosti, živia sa príležitostnými prácami a nakoniec sa rozhodnú splniť si dávny sen – vysťahujú sa do USA.

Carl si medzičasom rozmyslí svoj zámer vrátiť sa do rodnej Gery, a radšej na otcovom starom žiguláku zamieri do Berlína. Vo veľkomeste sa práve začína nová éra. Hrdina sa bez jediného fenigu vo vrecku vnorí do pestrého polosveta obsadených domov a umeleckej scény, združenej okolo kultovej krčmy Assel. Po ťažkých začiatkoch sa mu napokon vo výnimočnej metropole so svojskou atmosférou podarí uchytiť. Carlov príbeh sa do istej miery mení na osobnú kroniku prvých rokov zjednoteného mesta, ako akási poznámka pod čiarou veľkých historických premien.

Seilerova novinka je vynikajúca, zrelá próza, ktorá sa prejavuje dlhou epickou výstavbou, podobne ako u Theodora Fontaneho, ironickým odstupom aj zjavnými sympatiami k vlastným literárnym postavám. K tomu sa pridáva spisovateľova podrobná znalosť pomerov, topografie aj ľudí vo vtedajšom Berlíne, ktorí sa v texte pripomínajú nanajvýš živo a zmyslovo. Hoci Seiler situoval dej do konkrétneho historického kontextu, práve dnes vystupuje do popredia aktualita a nadčasovosť takejto literatúry – zoči-voči všadeprítomnej kríze a čoraz tekutejšej realite.
Suhrkamp Verlag