Ilona Burka odporúča
Elektrische Fische (Elektrické ryby)

Román Susan Kellerovej opisuje cestu mladej Emmy do sveta dospelých. Ide o pozoruhodný pohľad do emocionálneho sveta mladého dievčaťa. Zvlášť pôsobivo vyzniava hlas 15-ročnej Emmy, ktorá sa vydá spolu so svojou mamou, starším bratom a mladšou sestrou z írskeho Dublinu do Nemecka, aby tam začali nový život. Všetko v novom domove pôsobí zvláštne, nič v ich životoch nezostalo ako predtým. Jazyk, kultúra a zvyky sú cudzie, dokonca aj more vyzerá akosi inak. Nikto z prišelcov najprv nie je šťastný, všetci trpia tichou bolesťou, ktorú každý spracúva sám v sebe.

Emma si dobre porozumie so spolužiakom Levinom, ktorý sa stane jej najlepším priateľom. Zdá sa, že oni dvaja sa dokážu zaobísť aj bez slov. Postupne, bez toho, aby si to uvedomovali, sa čoraz viac zbližujú. A s citom sa mení aj prostredie, v ktorom žijú, všetko sa sfarbuje, atmosféra doma sa spríjemňuje, pribúdajú pozitívne vnemy aj ľudia navôkol sa hneď zdajú priateľskejší. Emma najprv chystala útek späť do starej vlasti, pričom návrat do Írska chápala ako jediné možné riešenie rodinných problémov. Prvotná myšlienka sa postupne pretvorila na skutočný plán. No teraz už Emme nový vzťah v úteku bráni, dievča začína chápať, že nechce opustiť toto miesto ani týchto nových ľudí.

Čitateľ zažije spolu s Emmou hľadanie seba samého, vlastnej identity, domova, opustenie starých zvykov a prijatie niečoho nového. Všetko sa v knihe deje prirodzene, jednoducho, bez pátosu a verbálneho hýrenia, autenticky, hodnoverne, bez prikrášľovania myšlienok i pocitov hlavnej hrdinky v príslušnej situácii. Čitateľka alebo čitateľ prežívajú drámu spolu s postavou. Emma má, najmä vzhľadom na svoj vek, závideniahodné chápanie ľudí; pozoruje, chápe, nesúdi, nevyhľadáva hádky. Autorka zámerne nepoužíva dialógy, zato obratne formuje svoje literárne postavy aj atmosféru, ktorá jej umožňuje objavovať, cítiť a porozumieť neskôr – aj oveľa neskôr, pretože táto kniha sa rozhodne nekončí, keď ju dočítate.

Carlsen Verlag