Aija Sakova odporúča
Blue Hour
„Držím volant, nezmyselný kruh; predo/mnou predné sklo, skrútený monitor.“
Jednotlivcovi v Kleinbeckelovom pohľade neostáva mnoho priestoru na pohyb a vplyv. Díva sa cez okno a je divákom toho, čo sa deje. Šoférovanie sa zdá byť nezmyselné, lebo takt je pravdepodobne určovaný odinakiaľ.
A predsa, hoci je „malá nádej doraziť“, je tu nádej na „rez“ v čase a túžba po láske a uznaní ho ženie k ďalším cestám a hľadaniam. Uznanie od ženy, cudzieho človeka na ulici, blížneho - by bolo znakom nádeje. Lyrické ja túži po večnosti, po bezčasovosti. Modrosť oblohy, ktorá je pre nás všetkých rovnaká, nám dáva vieru v to, že všetko predsa len nie je pominuteľné a že človek – konzument – je snáď len prechodným javom.
Kleinebeckelova poézia je, ako naznačuje už aj samotná kniha, vysporadúvanie sa s realitou kolonizovanou neskorým kapitalizmom a s „molochom ľahostajnosti“. Hoci roklina, cez ktorú „ja“ prechádza, je z „kameňa a skla“, dúfa, že stretne skutočného, snáď viac prirodzeného človeka. Alebo aj skutočného geparda.
Athena-Verlag
Arno Kleinebeckel
Blue Hour. Lyrics
Athena-Verlag, Oberhausen, 2020
ISBN 978-3-7455-1090-4
76 strán