Hudba ako zbraň

Nemecké rebelantstvo

Nemci sa od konca 60. rokov búrili a protestovali na oboch stranách Železnej opony. 70. roky poznačila radikálna ľavicová skupina Frakcia Červenej armády.
Vo Východnom Nemecku zasa v undergrounde vznikali neformálne skupiny a hnutia, ktoré bojovali s totalitným režimom za občianske práva. Okrem toho sa vzmáhal ultrapravicový extrémizmus, ktorý sa hlásil k fašistickej minulosti.

Rebelantstvo, bojkot a odpor voči dominantnej kultúre sa, prirodzene, prejavoval aj v hudbe. Hudba kritických 70. a 80. rokov minulého storočia odvážne zrkadlila politické a spoločenské udalosti. Hudobníci vyjadrovali svoje názory a posolstvá v textoch. Dôraz na strojový rytmus a samplovanie elektronických zvukov evokovalo technokraciu, zhudobňovalo bezútešnosť a anonymitu veľkomiest.
Vo všeobecne nepokojnej atmosfére vyniklo niekoľko hlasov, napríklad pesničkár Rio Reiser.

Pieseň Rauch-Haus-Song sa stala hymnou ľavicovej squaterskej scény v Západnom Nemecku.

Hudobné ikony politickej opozície

Rio Reiser stelesňoval politickú agitáciu v Západnom Nemecku. Líder hudobnej skupiny Ton Steine Scherben nahlas skandoval heslá a sympatizoval s ľavicovým hnutím. „Agitrock“, kombinácia sociálnokritických, po nemecky písaných textov a chytľavej rockovej hudby priniesla kapele kultový status a verných fanúšikov. Reisera preslávil album Keine Macht für Niemand z roku 1972.
Rio Reiser a Die Scherben uskutočnili množstvo koncertov v obsadených domoch berlínskeho Kreuzbergu.

Spoločenskej a sociálnej kritike sa vo svojich textoch nevyhýbali ani Die Krupps či düsseldorfská Propaganda.
Oblasť Porýnia, odkiaľ Propaganda pochádza, charakterizoval ťažký priemysel. Drinu v baniach a oceliarniach bolo počuť v textoch aj v rytme vydaných albmov.

NDW v znamení vzdoru

Aj v podhubí nemeckej novej hudobnej vlny cítiť atmosféru protestu. Stačí upriamiť pozornosť na názvy kapiel, ktoré nešetria sebairóniou, odkazmi na politiku, alebo sa inšpirujú históriou a sivou dobou. Patria medzi ních napríklad Wirtschaftswunder (Hospodársky zázrak), alebo Kosmonanutentraum (Sen kozmonauta). Známa dvojica Deutsch-Amerikanische Freundschaft svojim názvom nastavuje zrkadlo byrokatickému a nerovnému nemecko-americkému priateľstvu. V Berlíne bolo po páde múru všetko nové a revolučné.

Rozhlasovú reláciu Goethe_FM venovanú radikálnej nemeckej hudbe si môžete vypočuť TU. Vždy nový diel počúvajte zaždú sobotu po 16tej na Rádiu_FM.

Rebel s mikrofónom

Radikálnu odnož elektornickej hudby, ktorá zachvátila scénu v 90. rokoch, predstavuje Alec Empire a Atari Teenage Riot. Známy Berlínčan založil skupinu, ktorá hrala hardcore. Protest má už v názve. Hrali agresívne, divoké plochy rytmickej, samplovanej hudby s rýchlosťou až 160 úderov za minútu.

Albumy Atari Teeange Riot symbolizujú prvú tretinu 90. rokov, keď sa v zjednotenom Berlíne otvorili nové možnosti. Staré pravidlá už neplatili a nové eštenie. V centre metropoly ostalo množstvo prázdnych budov, ktoré obsadili squateri. Celé bloky sa premenili na ostrovy slobody. Atari Teenage Riot pravidelne vystupujú na prvomájových demonštráciách v berlínskej štvrti Kreuzberg.

Alec Empire tvrdí, že hudba je zbraň a nemecká elektronická hudba je politická. Vyzýva, aby ľudia vzali životy do vlastných rúk, aby sa nenechali ovládať a menili svet okolo seba. Album Low on Ice vyšiel roku 1995 a Alec v ňom vyjadruje rozčarovanie z techno scény, ktorá pohltila Nemecko.

V deväťdesiatych rokoch Atari Teenage Riot koncertovali spoločne s Wu-Tang Clan, Rage Against The Machine či s Beckom.

Počúvajte aj playlist plný protestsongov, ktorý doplní rebelantskú atmosféru pri čítaní o nemeckej hudbe