Algoritmy
My ich tvoríme, oni nás formujú

Technický pokrok sľubuje veľa, ale často prinesie niečo úplne iné. Tak to bolo začiatkom 20. storočia s práčkou a tak by to mohlo byť dnes s umelou inteligenciou.

Von Lorena Jaume-Palasí

Nová technológia práčka mala začiatkom 20. storočia ušetriť ženám množstvo práce a umožniť im integrovať sa na trhu práce trhu. Bola deklarovaná ako technológia oslobodenia. Ako vyjadrenie vôle človeka vziať budúcnosť do vlastných rúk a vytvárať si ju. Vynález práčky bol dôsledkom hlbších sociálno-ekonomických zmien. V 19. storočí priniesla bavlna revolúciu na trh práce v mnohých oblastiach, a to aj pre ženy.

Nové materiály – nové výzvy

Textílie, ktoré sa predtým bežne používali, napríklad vlna alebo ľan, bolo potrebné vyklepať. Zavedením bavlnených textílií v odevnom priemysle vznikli nové požiadavky na čistenie a tým aj nové výzvy. Väčšina domácností nedisponovala tečúcou vodou. Pranie odevov nebolo iba ženskou prácou. Ženy potrebovali asistenciu pomocníkov v domácnosti alebo ďalších rodinných príslušníkov, spravidla mužov, ktorí štiepali drevo na kúrenie a museli nosiť do domu veľké kade na pranie. Každá domácnosť venovala praniu a čisteniu bielizne v priemere jeden až dva celé pracovné dni.
 
Nový vývoj v sociálno-ekonomickej oblasti vyžadoval integráciu žien do pracovného sveta mimo ich vlastných domácností, súčasne však pretrvával sociálny nesúlad a diskriminácia. Zavedenie práčky malo ušetriť pracovný čas a poskytnúť ženám viac času na to, aby sa mohli venovať iným činnostiam. Podľa sľubov mala práčka redukovať zdravotné ohrozenie žien v súvislosti s používaním leptavých substancií a mydiel.

Prognózy do budúcnosti

Podobne sa dnes v pozitívnych scenároch argumentuje o budúcnosti práce s umelou inteligenciou: algoritmy majú ušetriť čas. Vďaka automatizovaným programom a strojom budú mať ľudia viac času venovať sa mysleniu a vyšším úlohám. Existuje už veľa štúdií o budúcnosti práce, spoločnosti a demokracie v dobe technológií, akou je umelá inteligencia. Hlavná pozornosť prognóz sa sústreďuje na kalkuláciu pracovných hodín, ktoré možno ušetriť pomocou algoritmických systémov, čo v závislosti od profilu profesie znamená úsporu pracovných miest.
 
Stredobodom hypotéz je aj neobmedzený dosah informácií, ktoré môžeme produkovať a šíriť digitálne, ich zvýšená diseminačná rýchlosť a potenciálne spoločenské efekty. Premýšľa sa aj nad tým, ako musia vyzerať pracovné profily ľudí, ktorí majú pracovať po boku programov alebo strojov. Uvažuje sa aj o príležitostiach a výzvach, ktoré umožňujú automatické systémy svojou matematizáciou a automatizáciou sveta. Centrom záujmu je (časová) efektivita a prekračovanie geografických, jazykových alebo fyzikálnych hraníc, ako aj impulzy na vývoj nových služieb ale aj na kritiku. Naratívy o algoritmických systémoch sa pohybujú medzi dystópiou a utópiou. Práve táto disharmónia je zväčša príčinou falošných očakávaní.
 
Práčka ľuďom skutočne ušetrila čas. Vďaka kombinácii elektriny a tečúcej vody sa v procese prania nahradili presne tie činnosti, ktoré v domácnosti spravidla vykonávali muži. A tak sa pranie stalo výlučne ženskou činnosťou. Stratégia komercializácie práčky vrátila pranie bielizne späť do zbierky prevažne ženských domácich prác.

Práčka stanovila hygienické štandardy a priniesla nové požiadavky

Práčka poukazuje na to, ako relatívne môže byť vnímaná otázka vynaloženého času v domácnosti . Práčka nepriviedla viac žien do pracovného sveta a práve z tohto pohľadu nie je ani isté, koľko času skutočne usporila. Keď sa na to pozrieme spätne, tak bola práčka, jej dizajn a komercializačná stratégia vyjadrením sociálnej predstavy, ktorá zaraďovala ženy do domácnosti a nie na pracovný trh. Práčka viedla k vyšším štandardom čistoty v domácnosti a priniesla nové úlohy a štandardy pre domáce činnosti.
 
Pri celoplošnej komerčnej expanzii práčok zohrala dôležitú úlohu aj situácia v povojnovom období. Muži sa vrátili z vojny a masívna integrácia žien na univerzity a do sveta práce, ktorú bolo možno pozorovať počas vojny, aspoň na západe znovu klesla. Práčka posilnila svojim dizajnom a rozhodnutiami v oblasti štandardov zaužívané sociálne predstavy o úlohe ženy.

Algoritmy: Automatizácia sociálnych procesov

Podobne treba hodnotiť aj algoritmické systémy stojace za zložitejšími softvérovými programami. Ich prostredníctvom sa čiastočne alebo úplne automatizujú sociálne procesy. Poskytovatelia vopred rozhodnú, ktoré dátové formáty a možné opcie konania existujú v danom procese a podľa interakcie s používateľom vykoná softvér jednu z týchto opcií. Tak matematizujú sociálne procesy a transformujú ich do programátorských kódov. Sú tak vyjadrením sociálnych predstáv a obsahujú politické rozhodnutia. Podobne ako pri rozhodnutiach o dizajne práčky, skrýva algoritmus veľa latentných predpokladov o svete a používateľoch, ktorí takéto služby využívajú. Algoritmy nám často ukazujú sociálne mechanizmy, ktoré sme reflektovali len obmedzene. Tieto technológie vychádzajú zo sociálnych potrieb a slúžia im: my ich tvoríme a oni nás formujú. Umelá inteligencia je výrazom našej kultúry a našej vôle chcieť formovať budúcnosť.
 
Ak nám minulosť niečo odkazuje o efektoch zavedenia technológií, tak potom to, že technológie samotné neprinášajú žiadne sociálno-hospodárske zmeny, ale sú v prvom rade výrazom a prostriedkom moci a mocenských príležitostí. Ich vývoj je menej náhodou, skôr je oveľa viac vyjadrením inherentného politického charakteru dizajnu a štandardov eskalujúcich technológií.
 
Pohľad na spoločenské asymetrie a tradičné obrazy, na ktorých spočívajú zákonné možnosti a obmedzenia, ako aj sociálno-ekonomické potreby, bude rozhodujúci pre pochopenie toho, ako budú koncipované algoritmické systémy v spoločnosti a ako sa ujmú. Umelá inteligencia je šanca prostredníctvom matematiky zmapovať a pochopiť svet inak, zautomatizovať sociálne procesy a tým ich organizačne usporiadať iným spôsobom. Samotná úspora času a prekročenie hraníc spoločnosť budúcnosti nezmenia. Priestor na zmenu bude závisieť od legálnych, sociálnych a ekonomických praktík a vízií, ktoré nás formujú ako spoločnosť.