OCHRANA ÚDAJOV
ŽIVOT AKO SUROVINA

V Nemecku existuje vysoký štandard ochrany údajov
Photo (detail): © © kras99 – Fotolia.com

Na internete zanechávame množstvo dát. Firmy by chceli tieto dáta, pokiaľ je to možné, voľne využívať, ochrancovia spotrebiteľov žiadajú naproti tomu pre užívateľov práva na sebaurčenie.  
 

„Smiem sa opýtať na Vaše poštové smerovacie číslo?“ Práve takúto otázku môžete dostať pri platení v obchodoch s obuvou alebo odevom.  Zámer je jasný: podniky by chceli vedieť, z ktorých miest alebo mestských častí pochádzajú ich zákazníci. Lebo z tohto môžu vyvodiť závery vzhľadom na skupinu kupujúcich.

Dáta sú, ako to hovorí jedna z často používaných metafor, olejom 21.storočia. Sú surovinou, ktorá rozpaľuje všetky odbory. Toto platí predovšetkým pre modely obchodov na internete. Tu sa zanechávajú každým klikom stopy – a vyhodnotenie týchto stôp pomáha správcom webov lepšie spoznať svojich užívateľov a cielene ich osloviť. Tracking a Targeting (v preklade sledovanie a zacielenie sa na niekoho) sú časté pojmy používané v tejto oblasti. Z konzumného správania a surfovania na internete možno vytvoriť relatívne diferencované profily. Mnohí  užívatelia v Nemecku odmietajú vo všeobecnosti takéto praktiky; nechcú byť vyšpehovaní ani online ani offline.  

SELBSTTEST: Schützen Sie Ihre Daten?




Hvordan forholder du dig på internettet, når det drejer sig om informationer om dig? Er du forsigtig? Ubekymret? Eller pragmatisk? Test dig selv med seks spørgsmål.
Wähle eine Anwort!
 

NEMECKÁ SKEPSA

To, že väčšina Nemcov vníma skepticky netransparentné zbieranie dát, má aj historické dôvody. Tak ako v národnosocialistickej diktatúre, tak aj v NDR bola kontrola občanov súčasťou represívneho režimu. Od triumfu internetu existuje preto živá verejná debata ohľadom ochrany dát. Na „informačné sebaurčenie“, termín, ktorý prinieslo súdne rozhodnutie začiatkom roku 1980, kladie veľký dôraz veľa Nemcov.

Krajiny porovnávajúca štúdia hospodárskeho časopisu Harvard Business Review z roku 2015 ukazuje, že nemeckí užívatelia sa mimoriadne obávajú o svoju digitálnu privátnu zónu – zreteľne viac ako ľudia z Číny, Indie, Veľkej Británie a USA. Napriek tomu sa málo Nemcov vyzná v technických detailoch Trackingu a Targetingu. Mnohí užívatelia „zneisteli a želajú si lepšiu orientáciu a transparentnosť v digitálnom svete“, zhrnul digitálny zväz Bitkom už pred nejakým časom a žiadal, aby sa právo na ochranu dát zjednodušilo, „aby sa užívatelia mohli kratšie a zrozumiteľnejšie informovať o spracovaní svojich údajov.“

EURÓPSKA REFORMA O OCHRANE ÚDAJOV

Presne to sa udialo v minulých rokoch. Od 2012 do 2016 pracovala Európska únia na jednotnej vyhláške o ochrane dát. Nemecký europoslanec  Jan Philipp Albrecht zo strany Bündnis 90/Die Grünen bol pritom európskym parlamentom stanoveným spravodajcom. To znamená, že vo veľkej miere pracoval na tomto zákone. Predovšetkým sa pokúsil obmedziť vplyv podnikových lobistov. „Ochrana dát je kľúčom k tomu, aby sa ľudia stali stredobodom pozornosti a zabránilo sa tomu, že sa stanú hračkou, objektom a dokonca obeťou technologického pokroku. Inak nemožno termín ochrana dát vnímať, nejde len o bezpečnosť dát, ale predovšetkým o bezpečnosť ľudí,“ hovorí v zverejnenej príručke o reforme bezpečnosti dát z roku 2017. 

Jedna z najdôležitejších noviniek z nariadení EU: Metódu zožer alebo zomri, ktorá núti užívateľov k odsúhlaseniu rozsiahleho spracovania údajov, pretože inak budú obmedzení v užívaní určitých webových stránok a služieb, už viac Európska únia nepovoľuje. Takzvaný zlúčený zákaz zakazuje túto doteraz bežnú prax. Okrem toho majú užívatelia právo na informácie. Podniky musia reagovať zrozumiteľne na dopyt, ktoré údaje a za akým účelom ukladajú a analyzujú. Platí pritom zákon šetrenia dát: Online služby musia ponúkať dátovo optimálne nastavenia – a majú tak byť všeobecne koncipované, aby vystačili s možnými menej personálne zaťaženými údajmi.

ŠTANDARDY POD TLAKOM

Od začiatku roka 2018 sa má zaviesť táto vyhláška Európskej únie vo všetkých členských štátoch. Predtým sa však ešte musí začleniť do národného práva jednotlivých krajín. Spolkové ministerstvo vnútra predložilo v roku 2016 zodpovedajúci návrh zákona, ktorý bol prijatý kabinetom vo februári 2017. Tento návrh ostro kritizujú nemeckí ochrancovia dát. Ak by doteraz prijalo Nemecko vedúcu úlohu vo svete pri ochrane spotrebiteľov, podliehali by nové štandardy vyhláškam Európskej únie. Podľa návrhu nemusia podniky pristúpiť na informačné žiadosti užívateľov, keď budú pre nich predstavovali oveľa väčšie náklady. 

Florian Glatzner, referent centrály spotrebiteľov spolkového zväzu, to považuje za neuveriteľné: „Ako mám vnímať inak svoje práva?“ Neprimerané náklady nesmú byť žiadnym ospravedlnením alebo výhovorkou. Okrem toho nepredpokladám nejakú vyhlášku Európskej únie, aby smela spolková vláda  zaviesť takéto výnimky: „Podniky musia svoje systémy prispôsobiť právam užívateľov, nie naopak!“

Bitkom, ktorý zastupuje záujmy IT-odvetví, to vidí inak. Právo na zrušenie by viedlo k tomu, že „sa obzvlášť ohrozí systém v databankách a databanka sa stáva nepoužiteľnou.“ Ako to bude pokračovať v Nemecku s digitálnymi dátami užívateľov, ešte sa nevie. Protinávrh sa detailne prediskutuje v spolkovej rade i parlamente.
 

Top