Global Control & Censorship
Až po opätovné dosiahnutie svojej nezávislosti boli sledovanie a cenzúra určujúcimi spoločenskými a politickými faktormi v Estónsku. Niekoľko storočí trpel estónsky národ pod vládou striedajúcich sa mocností, z ktorých každá samu seba považovala za priateľa estónskeho národa. No v politike je priateľstvo len metaforou pre jednoznačné záujmy, ktoré existujú nezávisle od politickej orientácie spriatelených režimov. Aj dnes existujú rôzne dôvody pre to, aby sme boli ostražití, či už pred implicitným politickým ovplyvňovaním alebo pred výslovnými záujmami súkromných, globálne orientovaných koncernov.
Poznanie predstavuje moc. Väčšiu moc má však ten, kto ovláda tok informácií. To platí predovšetkým v kultúre digitálnych médií, v ktorej všetky informácie v celosvetovej sieti podliehajú nekontrolovateľnému sledovaniu a manipulovaniu.
Doslova euforické používanie mobilných komunikačných médií prispieva k prepojeniu miliárd ľudí v rámci celého sveta. Každý deň sa generujú miliardy obsahov a dát akéhokoľvek typu, ktoré sú vzápätí dostupné ľuďom na celej zemeguli. Ešte predtým sú však tieto informácie zachytené súkromnými poskytovateľmi služieb a štátnymi inštitúciami, ktoré ich kontrolujú a následne použijú pre vlastné účely. Ak kedysi predstavovali digitálne komunikačné formy novú nádej demokratickej spolupráce, v posledných časoch sa stali ideálnym nástrojom na kontrolovanie a ovplyvňovanie miliárd ľudí. Kto ich využíva, bude tiež použitý.
To je pravidlo, na ktoré sme všetci pohodlne pristúpili, aby sme mohli profitovať z týchto komunikačných foriem. Smartfóny, ktoré svojich používateľov sprevádzajú na každom kroku možno ľahko infikovať softvérom na špehovanie. Bez nášho vedomia tak môžu slúžiť ako kamery či odpočúvacie zariadenia. Pomocou nich sa dá jednoducho zistiť miesto, kde sa práve nachádzame alebo odkiaľ kam ideme. Informácie o tom, čo zadávame do vyhľadávačov, čo nakupujeme, aké máme kontakty, záľuby i slabosti môžu byť kedykoľvek a bez nášho vedomia odovzdané na analýzu a ďalšie použitie.
Kontrola a cenzúra sa navzájom podmieňujú, nemožno ich vnímať oddelene. Kontrolovanie občanov, inštitúcií a firiem, dokonca i demokraticky zvolených politikov a parlamentov alebo žurnalistov a advokátov bolo odjakživa tajným a súčasne otvorene známym postupom štátnych služieb. V poslednom čase sa však táto historická prax štátom legitimovanej špionáže všetkých občanov rozšírila o mocných dodávateľov služieb a firiem. Súčasne je odovzdávanie vo všeobecnosti veľmi dôležitých informácií prostredníctvom odvážnych žurnalistov, dokonca odhalenie ilegálneho sledovania, upozorňovanie na cenzúru a mučenie štátnymi inštitúciami ostro prenasledované a trestané. Aj dnes sú žurnalisti kritizujúci systém, spisovatelia a whistlebloweri často pranierovaní za zradcov. Sú obeťou prenasledovania naprieč všetkými kontinentmi, vyhráža sa im zákazom publikovania, domácim väzením, zákazom cestovania ako aj trestami na doživotie či dokonca smrťou.
Po prenasledovaní miliónov ľudí kontrolnou mocou nacistického režimu počas druhej svetovej vojny sa totalitárna štátna kontrola elektronických médií znova objavuje v literatúre Georga Orwella v podobe bohorovnej kontrolnej inštancie Big Brother. Počas diktatúry Stalina, podobne ako počas lovu na komunistov éry McCarthyho v USA boli prenasledované milióny ľudí pre ich odlišné zmýšľanie, boli zatváraní do väzníc a táborov, týraní a likvidovaní. To sa týka aj prenasledovania estónskeho národa počas éry Stalina a neskôr. A okrem diktatúry Franca v Španielsku a Salazara v Portugalsku, režimu Pinocheta, Suharta a Ceausesca poistila existenciu svojho režimu aj Nemecká demokratická republika do roku 1989 pomocou všadeprítomného špicľovania.
Celosvetovo pôsobiaca špionážna sieť Echelon, ktorú tvoria USA, Kanady, Veľká Británia, Austrália a Nový Zéland (nazývané aj Five Eyes) sa najneskôr od roku 1947 cielene zameriava na odpočúvanie politickej, hospodárskej a privátnej komunikácie na východe ako aj na západe. Od anexie Estónska Sovietskym zväzom v roku 1940 po znovunadobudnutie nezávislosti musela estónska vláda prijať skutočnosť, že okupačná mocnosť bude systematicky kontrolovať každú poštu, telefonáty a rádiové spojenie.
Už takmer tri desaťročia umožňuje digitálna sieť automatizované, celoplošné a cielené zachytávanie, spracovanie a ukladanie na internete dostupných informácií ako aj cielené sledovanie užívateľov v ktoromkoľvek čase a na ktoromkoľvek mieste. Odvážne odhalenia Edwarda Snowdena a iných whistleblowerov jasne ukázali, že západ ako i východ využíva a rozvíja možnosti úplnej elektronickej kontroly na najširšej báze. Už dlhšiu dobu si zoskupenie štátov Five Eyes a iné krajiny dovoľujú špionáž iných štátov a to vo všetkých vojenských, hospodárskych a spoločenských záujmoch na všetkých úrovniach: vlády, organizácie, podnikateľské subjekty, neziskové organizácie, aktivisti a jednotliví občania, všetci sú rovnako sledovaní. Devíza preto znie: čo je technicky možné, nech sa aj urobí. Úvahy o etike či práve alebo priateľskom správaní voči iným štátom alebo firmám sa už dnes nenosia.
Popri masovej analýze komunikačných metadát elektronických sietí a priamom prístupe na osobné dáta sa čoraz častejšie objavuje otvorená alebo tajná cenzúra prostredníctvom poruchy, manipulácie alebo odpojenia. Kde pred hroziacou cenzúrou nefiguruje strach ako kontrolný mechanizmus, tam dochádza k utajovaniu pre obyvateľov dôležitých informácií. Deje sa to prostredníctvom kontroly a neudelení povolenia pre žurnalistov (embedded journalists), prostredníctvom cieleného obmedzenia niektorých publikácií alebo správ o určitých témach ako aj prostredníctvom arogantného prinášania „alternatívnych správ“.
Typickým odôvodnením cenzúry bola odjakživa reálna alebo hraná otázka bezpečnosti prostredníctvom odhalenia informácií a v konečnom dôsledku odvrátenie údajných teroristických hrozieb. Tak sa stala bezpečnosť dnes bežným a lacným kľúčovým pojmom, ktorým môže byť každá autoritatívne nariadenie presadené bez akéhokoľvek odporu. To, že kontrola a zachytávanie informácií, kontrolovanie a trestanie, inteligentná manipulácia s informáciami a komunikáciou neslúži primárne na garantovanie bezpečnosti občanov ale aj na udržiavanie existujúcej nelegitímnej moci sa zásadne popiera.
Nikto dnes už nemôže prehliadnuť technické možnosti kontroly a cenzúry v digitálnom svete. Okrem toho, že už vieme o hlboko siahajúcom politicky motivovanom špehovaní zo strany štátu, vieme už dlhšie aj o masívnom ovplyvňovaní verejného a privátneho priestoru ako aj politických a ekonomických rozhodnutí či dokonca nášho konkrétneho individuálneho správania jednotlivými firmami. Globálne orientované koncerny s obchodovaním na burzách ako napr. Alphabet, Amazon, Google, Facebook, Microsoft, Apple a mnohí ďalší profitujú z cieleného masového získavania dát vďaka individuálnej a spoločenskej závislosti užívateľov rôznych foriem sociálnych médií.
Toto vydanie sa napospas mohutným inštanciám kontroly a cenzúry sa stalo našim conditio humana, základnou podmienkou našej kultúry.
V náznakoch to síce ešte dokážeme rozoznať a reflektovať no v žiadnom prípade zvrátiť späť. Zvykli sme si na to rovnako ako na nespočetné množstvo kamier, ktorým sa nevyhneme cestou do práce alebo domov. Sme na najlepšej ceste vnímať kontrolovanie a cenzúru ako všeobecne platné danosti podobne ako sme sa naučili akceptovať iné podmienky našej modernej existencie – dopravný hluk, všadeprítomné reklamy, znečisťovanie prostredia, bezvýznamnosť v politickom priestore.
Napriek vysoko alarmujúcim informáciám veľká časť verejnosti úplne rezignovala pred všadeprítomnou kontrolou zo strany štátu alebo firiem. Ostáva len dúfať, že sa nás naše vnúčatá ešte budú môcť opýtať na to, čo sme vlastne podnikli proti tomu – v kontrolovanej spoločnosti sa takéto otázky už nebudú tolerovať.
Výstava GLOBAL CONTROL AND CENSORSHIP skúma nezastaviteľný prienik kontroly a cenzúry do nášho každodenného života. Opiera sa o spoluprácu s pracovnou skupinou Netzpolitik na Inštitúte politických vied Univerzity Karla Ruprechta v Heidelbergu a s Centrom pre aplikovanú bezpečnostnú technológiu (KASTEL) na Inštitúte technológií v Karlsruhe (KIT). Ďalšími dôležitými partnermi sú Reportéri bez hraníc, Chaos Computer Club e.V. (CCC) ako aj netzpolitik.org.
Najväčšia vďaka patrí všetkým whistleblowerom, ktorí mali a majú odvahu verejne upozorniť na nedemokratické praktiky štátu alebo súkromnej sféry.
Výstavu organizuje Goethe-Institut Tallinn a Kunsthalle Tallinn v spolupráci s ZKM (Centrum umenia a médií v Karlsruhe). Kurátormi výstavy sú Bernhard Serexhe a Lívia Rózsás.
Bernhard Serexhe
Poznanie predstavuje moc. Väčšiu moc má však ten, kto ovláda tok informácií. To platí predovšetkým v kultúre digitálnych médií, v ktorej všetky informácie v celosvetovej sieti podliehajú nekontrolovateľnému sledovaniu a manipulovaniu.
Doslova euforické používanie mobilných komunikačných médií prispieva k prepojeniu miliárd ľudí v rámci celého sveta. Každý deň sa generujú miliardy obsahov a dát akéhokoľvek typu, ktoré sú vzápätí dostupné ľuďom na celej zemeguli. Ešte predtým sú však tieto informácie zachytené súkromnými poskytovateľmi služieb a štátnymi inštitúciami, ktoré ich kontrolujú a následne použijú pre vlastné účely. Ak kedysi predstavovali digitálne komunikačné formy novú nádej demokratickej spolupráce, v posledných časoch sa stali ideálnym nástrojom na kontrolovanie a ovplyvňovanie miliárd ľudí. Kto ich využíva, bude tiež použitý.
To je pravidlo, na ktoré sme všetci pohodlne pristúpili, aby sme mohli profitovať z týchto komunikačných foriem. Smartfóny, ktoré svojich používateľov sprevádzajú na každom kroku možno ľahko infikovať softvérom na špehovanie. Bez nášho vedomia tak môžu slúžiť ako kamery či odpočúvacie zariadenia. Pomocou nich sa dá jednoducho zistiť miesto, kde sa práve nachádzame alebo odkiaľ kam ideme. Informácie o tom, čo zadávame do vyhľadávačov, čo nakupujeme, aké máme kontakty, záľuby i slabosti môžu byť kedykoľvek a bez nášho vedomia odovzdané na analýzu a ďalšie použitie.
Kontrola a cenzúra sa navzájom podmieňujú, nemožno ich vnímať oddelene. Kontrolovanie občanov, inštitúcií a firiem, dokonca i demokraticky zvolených politikov a parlamentov alebo žurnalistov a advokátov bolo odjakživa tajným a súčasne otvorene známym postupom štátnych služieb. V poslednom čase sa však táto historická prax štátom legitimovanej špionáže všetkých občanov rozšírila o mocných dodávateľov služieb a firiem. Súčasne je odovzdávanie vo všeobecnosti veľmi dôležitých informácií prostredníctvom odvážnych žurnalistov, dokonca odhalenie ilegálneho sledovania, upozorňovanie na cenzúru a mučenie štátnymi inštitúciami ostro prenasledované a trestané. Aj dnes sú žurnalisti kritizujúci systém, spisovatelia a whistlebloweri často pranierovaní za zradcov. Sú obeťou prenasledovania naprieč všetkými kontinentmi, vyhráža sa im zákazom publikovania, domácim väzením, zákazom cestovania ako aj trestami na doživotie či dokonca smrťou.
Po prenasledovaní miliónov ľudí kontrolnou mocou nacistického režimu počas druhej svetovej vojny sa totalitárna štátna kontrola elektronických médií znova objavuje v literatúre Georga Orwella v podobe bohorovnej kontrolnej inštancie Big Brother. Počas diktatúry Stalina, podobne ako počas lovu na komunistov éry McCarthyho v USA boli prenasledované milióny ľudí pre ich odlišné zmýšľanie, boli zatváraní do väzníc a táborov, týraní a likvidovaní. To sa týka aj prenasledovania estónskeho národa počas éry Stalina a neskôr. A okrem diktatúry Franca v Španielsku a Salazara v Portugalsku, režimu Pinocheta, Suharta a Ceausesca poistila existenciu svojho režimu aj Nemecká demokratická republika do roku 1989 pomocou všadeprítomného špicľovania.
Celosvetovo pôsobiaca špionážna sieť Echelon, ktorú tvoria USA, Kanady, Veľká Británia, Austrália a Nový Zéland (nazývané aj Five Eyes) sa najneskôr od roku 1947 cielene zameriava na odpočúvanie politickej, hospodárskej a privátnej komunikácie na východe ako aj na západe. Od anexie Estónska Sovietskym zväzom v roku 1940 po znovunadobudnutie nezávislosti musela estónska vláda prijať skutočnosť, že okupačná mocnosť bude systematicky kontrolovať každú poštu, telefonáty a rádiové spojenie.
Už takmer tri desaťročia umožňuje digitálna sieť automatizované, celoplošné a cielené zachytávanie, spracovanie a ukladanie na internete dostupných informácií ako aj cielené sledovanie užívateľov v ktoromkoľvek čase a na ktoromkoľvek mieste. Odvážne odhalenia Edwarda Snowdena a iných whistleblowerov jasne ukázali, že západ ako i východ využíva a rozvíja možnosti úplnej elektronickej kontroly na najširšej báze. Už dlhšiu dobu si zoskupenie štátov Five Eyes a iné krajiny dovoľujú špionáž iných štátov a to vo všetkých vojenských, hospodárskych a spoločenských záujmoch na všetkých úrovniach: vlády, organizácie, podnikateľské subjekty, neziskové organizácie, aktivisti a jednotliví občania, všetci sú rovnako sledovaní. Devíza preto znie: čo je technicky možné, nech sa aj urobí. Úvahy o etike či práve alebo priateľskom správaní voči iným štátom alebo firmám sa už dnes nenosia.
Popri masovej analýze komunikačných metadát elektronických sietí a priamom prístupe na osobné dáta sa čoraz častejšie objavuje otvorená alebo tajná cenzúra prostredníctvom poruchy, manipulácie alebo odpojenia. Kde pred hroziacou cenzúrou nefiguruje strach ako kontrolný mechanizmus, tam dochádza k utajovaniu pre obyvateľov dôležitých informácií. Deje sa to prostredníctvom kontroly a neudelení povolenia pre žurnalistov (embedded journalists), prostredníctvom cieleného obmedzenia niektorých publikácií alebo správ o určitých témach ako aj prostredníctvom arogantného prinášania „alternatívnych správ“.
Typickým odôvodnením cenzúry bola odjakživa reálna alebo hraná otázka bezpečnosti prostredníctvom odhalenia informácií a v konečnom dôsledku odvrátenie údajných teroristických hrozieb. Tak sa stala bezpečnosť dnes bežným a lacným kľúčovým pojmom, ktorým môže byť každá autoritatívne nariadenie presadené bez akéhokoľvek odporu. To, že kontrola a zachytávanie informácií, kontrolovanie a trestanie, inteligentná manipulácia s informáciami a komunikáciou neslúži primárne na garantovanie bezpečnosti občanov ale aj na udržiavanie existujúcej nelegitímnej moci sa zásadne popiera.
Nikto dnes už nemôže prehliadnuť technické možnosti kontroly a cenzúry v digitálnom svete. Okrem toho, že už vieme o hlboko siahajúcom politicky motivovanom špehovaní zo strany štátu, vieme už dlhšie aj o masívnom ovplyvňovaní verejného a privátneho priestoru ako aj politických a ekonomických rozhodnutí či dokonca nášho konkrétneho individuálneho správania jednotlivými firmami. Globálne orientované koncerny s obchodovaním na burzách ako napr. Alphabet, Amazon, Google, Facebook, Microsoft, Apple a mnohí ďalší profitujú z cieleného masového získavania dát vďaka individuálnej a spoločenskej závislosti užívateľov rôznych foriem sociálnych médií.
Toto vydanie sa napospas mohutným inštanciám kontroly a cenzúry sa stalo našim conditio humana, základnou podmienkou našej kultúry.
V náznakoch to síce ešte dokážeme rozoznať a reflektovať no v žiadnom prípade zvrátiť späť. Zvykli sme si na to rovnako ako na nespočetné množstvo kamier, ktorým sa nevyhneme cestou do práce alebo domov. Sme na najlepšej ceste vnímať kontrolovanie a cenzúru ako všeobecne platné danosti podobne ako sme sa naučili akceptovať iné podmienky našej modernej existencie – dopravný hluk, všadeprítomné reklamy, znečisťovanie prostredia, bezvýznamnosť v politickom priestore.
Napriek vysoko alarmujúcim informáciám veľká časť verejnosti úplne rezignovala pred všadeprítomnou kontrolou zo strany štátu alebo firiem. Ostáva len dúfať, že sa nás naše vnúčatá ešte budú môcť opýtať na to, čo sme vlastne podnikli proti tomu – v kontrolovanej spoločnosti sa takéto otázky už nebudú tolerovať.
Výstava GLOBAL CONTROL AND CENSORSHIP skúma nezastaviteľný prienik kontroly a cenzúry do nášho každodenného života. Opiera sa o spoluprácu s pracovnou skupinou Netzpolitik na Inštitúte politických vied Univerzity Karla Ruprechta v Heidelbergu a s Centrom pre aplikovanú bezpečnostnú technológiu (KASTEL) na Inštitúte technológií v Karlsruhe (KIT). Ďalšími dôležitými partnermi sú Reportéri bez hraníc, Chaos Computer Club e.V. (CCC) ako aj netzpolitik.org.
Najväčšia vďaka patrí všetkým whistleblowerom, ktorí mali a majú odvahu verejne upozorniť na nedemokratické praktiky štátu alebo súkromnej sféry.
Výstavu organizuje Goethe-Institut Tallinn a Kunsthalle Tallinn v spolupráci s ZKM (Centrum umenia a médií v Karlsruhe). Kurátormi výstavy sú Bernhard Serexhe a Lívia Rózsás.
Bernhard Serexhe
Výstava Globálna kontrola a cenzúra
14. október 2017 – 6. december 2017Kurátori výstavy: Bernhard Serexhe, Lívia Nolasco-Rózsás
Inštitúcia: ZKM Karlsruhe
Poznanie je moc. A moc je hlavne v rukách tých, ktorí kontrolujú toky informácií. To platí špeciálne pre digitálnu kultúru, keďže všetky informácie dostupné na internete môžu byť manipulované. Pomerne dlhý čas sa verilo, že z týchto digitálnych nástrojov môžu vzísť nové formy demokratickej participácie. Ale v poslednom čase sa ukazuje, že sú skôr ideálnym kľúčom k sledovaniu miliárd ľudí. Okrem masovej analýzy komunikačných metadát a takmer neobmedzeného prístupu k osobným údajom sa cenzúra (tajná, alebo priznaná) môže realizovať ešte prostredníctvom manipulácie alebo zákazov a rušenia. Byť vydaný napospas nepredstaviteľne mocným autoritám, ktoré kontrolujú a cenzurujú, sa v súčasnosti stalo základnou charakteristikou ľudskej existencie. Navyše sa zdá, že dnes valná časť verejnosti rezignovala pred všadeprítomným štátnym a komerčným dohľadom.
Výstava vznikla spoluprácou vedcov, novinárov, aktivistov a umelcov z viac ako dvadsiatich krajín sveta. Podieľali si na nej organizácie ako German PEN Center, Chaos Computer Club, Reportéri bez hraníc, a taktiež platformy netzpolitik.org, digitalcourage.de, WikiLeaks a ďalšie. Cieľom výstavy je rozšíriť verejnú diskusiu o metódach dozoru a cenzúry, a to nielen kvôli neustále pribúdajúcim medializovaným prípadom, ale najmä preto, že vyšetrenie týchto praktík sprevádzajú početné prekážky.
V rámci sprievodného programu výstavy v Novej synagóge sa pokúsime ústredné otázky výstavy lokalizovať a premyslieť v kontexte Slovenska a Žiliny. Jednou z dôležitých línií sprievodného programu bude rozvoj digitálnej a politicko-technickej gramotnosti, teda ponúknutie konkrétnych legislatívnych, či DIY nástrojov, ako digitálnej kontrole a cenzúre čeliť. V ďalšej línii budeme skúmať, ako sa digitálny dohľad prejavuje vo fyzickom verejnom priestore, za akých podmienok, s akými argumentmi, na koho dopadá najviac. Okrem komentovaných prehliadok, prechádzok, diskusií a workshopov tému rozohráme aj prostredníctvom audiovizuálnych performance, predstavení a koncertov slovenských aj zahraničných autorov.
VERNISÁŽ VÝSTAVY GLOBÁLNA KONTROLA A CENZÚRA
13. október 201718.00 – Otvorenie výstavy a komentovaná prehliadka s kurátorom Bernhardom Serexhe
20.00 – Kolektiv (Audiovizuálne performance)
Kolektiv je otvorené medzinárodné združenie tvorcov algoritmického zvuku a vizuálu, hudobníčok a hudobníkov vychádzajúcich z tradície live codingu. Live coding je umelecká forma, ktorá využíva živé písanie kódu, improvizovanú tvorbu nástrojov pre zvuk a obraz priamo pred zrakmi divákov. Ako Kolektiv príležitostne vystupujú Alexandra Timpau, Michal Cáb, Katarína Gatialová, GND, Alexandra Cihanská-Machová, Kryštof Pešek, Jáchym Pešek, Jiří Rouš, Georgij Bagdasarov, Sara Pinheiro, Petr Zábrodský, Matěj Šenkyřík, Jonáš Svatoš. Zloženie se pri každom koncerte mení a pohybuje sa medzi troma až dvanástimi hráčmi. Aktuálne má Kolektiv pripravenú performance využívajúcu hardware, vyvinutý špeciálne pre Kolektiv niektorými jeho členmi. Jedná sa o desať-kanálový maticový mixážny pult 1010Matrix, ktorý umožňuje experimentálne prepájať zvukové signály jednotlivých hráčov a rozvíjať metódu algoritmickej no-input tvorby. Žiadny z hráčov zvukový signál priamo negeneruje, iba upravuje ten, ktorý k nemu prichádza na vstupe od spoluhráčov.
https://k-o-l-e-k-t-i-v.github.io/
Program pre rodiny
12. november 2017, Nová Synagóga - Kunsthalle (Hurbanova 11) / Žilina13.00 hod.
Interpretačný raj
Komentovaná prehliadka výstavy s deťmi a mladými ľuďmi v úlohe sprievodcov.
Interpretačný raj je diskusný formát a miesto stretnutí diváka s výstavou v sprievode lektora. Cieľom je vytvoriť spoločný zážitok a ten transformovať na podnet pre diskusiu. Prostredníctvom osobnej skúsenosti lektorov z rôznych oblastí – či už výtvarníkov, vedcov, ale aj detí alebo odborníkov na dohľad, monitorovanie a bezpečnostné otázky, sa pokúsime nazrieť výstavu z rôznych špecifických uhlov pohľadu. Navodzovaním myšlienkových alebo fyzických situácii účastníci získajú odvahu vo vlastnom formulovaní názorov a prežitkov, pričom žiadna odpoveď nie je nesprávna. Interpretačný raj je v neposlednom rade priestor na príjemne neformálne stretnutie a diskusiu tak s umením, ako so zaujímavými ľuďmi.
12. november 2017
16.00 hod.
DTBZ: Bezfarebné zelené myšlienky zúrivo spia (Predstavenie)
Viac hlučná než poetická metabáseň o jazykoch, technológiách a ľuďoch.
Lepšie dobre nerozumieť, ako zle chápať. Hlasy vlastné aj požičané, extenzívne aj vnútorné. In vitro rodený hovoriaci Graham + niekoľko plugged aj unplugged kanibalov. Hluk nastupuje tam, kde jazyk zlyháva. Nástroje? Primitívne! Sme deti. Život môže existovať aj bez jazyka, ale nulou pre istotu nedelíme.
Predstavenie vychádza z dlhodobého projektu Stanice Žilina-Záriečie, ktorý v rovnocennej spolupráci prepája deti a experimentálnych súčasných hudobníkov Jiřího Suchánka a Miroslava Tótha. Je skúmaním vzťahu hluku a informácie, jazyka ako priestoru pre hru a pohrávanie sa. Nové technológie sú tak zároveň zdrojom inšpiratívnych možností aj viac či menej fatálnych nedorozumení.
How to strike back: Rozvoj digitálnej gramotnosti
15. november, Stanica Žilina-Záriečie, S220.00 hod.
Handa Gote: Eleusis (post-internetová opera)
Dnes sú steny Platónovej jaskyne plné projektorov, disco gúľ, plazmových obrazoviek a halogénových reflektorov, takže už ani nemôžeme vidieť nijaké tiene na stenách.
Koert Van Mensvoort, A Society of Simulations
Post-internetová impro opera o nemožnosti veľkého príbehu na svete, kde je všetko zároveň klamstvo aj pravda. Cyklický čas mýtu zlomený do instantného času nášho sveta. Mystérium cesty podsvetím za znovuzrodením, ktoré však možno nepríde. Lolcats. Blue Screen Of Death. Jsem v pytli, pusťte mě ven!
Handa Gote Research & Development se venuje experimentovaniu s dramaturgiou, začleňovaniu nedivadelných prvkov do svojej práce a vývoju vlastného poňatia post-dramatického a post-spektakulárneho divadla. Dlhodobo sa inšpiruje vedou a technikou. Skupina realizuje kontinuálny výskum divadelnej reči, a tiež laboratórnu prácu v obore zvukového a svetelného designu, a to za neustáleho spochybňovania vyššie spomínaných disciplín.
www.handagote.com
16.-18. november
Critical Engineering Workshop
Čím väčšia je naša závislosť na technológiách, tým naliehavejšia je potreba skúmať a zverejňovať ich vnútorné fungovanie.
Počas trojdňového intenzívneho workshopu sa naučíme viac o infraštruktúre počítačových sietí a tieto vedomosti sa pokúsime aplikovať prostredníctvom kreatívneho formovania a stopovania sieťových paketov cez káble aj vzduch. S využitím voľne dostupných open-source nástrojov budeme zachytávať a rekonštruovať nazakódované dáta okolo nás. Bezdrátové sieťové informácie a elektromagnetické signály sa stanú priestormi pre intervencie a špekulácie. Týmto spôsobom získajú účastníci praktickú schopnosť porozumieť infraštruktúrnym a politickým dôsledkom našej narastajúcej závislosti na tejto technológii. S počítačmi budeme interagovať mimo obmedzujúce metafory klávesnice a naučíme sa, že počítač ani nemusí mať obrazovku alebo klávesnicu, aby sme s ním mohli pracovať.
Pre účasť na workshope nie je vyžadovaná žiadna predchádzajúca skúsenosť s počítačovým sieťovaním, ani programovaním.
The Critical Engineering Working Group je skupina umelcov a aktivistov v zložení Gordan Savičić, Danja Vasiliev a Julian Oliver. Vo svojej tvorbe skúmajú, ako písaný kód expanduje do sociálnej a psychologickej oblasti a ovplyvňuje správanie medzi ľuďmi a strojmi. Poukazujú na nutnosť porozumieť princípom fungovania technológií, okrem umeleckých projektov je jednou z ich hlavných aktivít organizovanie workshopov zameraných na rozvoj techno-politickej gramotnosti.
https://criticalengineering.org/
Dáta a verejný priestor
2. december15.00 hod
Komentovaná prehliadka Žiliny s Tereziou Lokšovou
Od apríla 2017 prebieha v Žiline sociologický výskum Terezie Lokšovej, ktorý dopĺňa globálny rozmer výstavy a pozornosť privádza k našej bezprostrednej každodennosti. K tomu, čo sa týka nás všetkých, hoci máme ten luxus, že o tom často nevieme: k dohľadu v uliciach. Odkiaľ sa vzalo toľko kamier a ako to, že sa nad nimi už ani nepozastavujeme? Dopyt po (nielen) kamerovom dohľade a kontrole súvisí s rozpoznávaním rizík. Kvôli nim je bezpečnosť chápaná ako niečo neustále ohrozené, čo je nutné rôznymi spôsobmi chrániť. Zavádzanie kamier ako by vôbec nebolo predmetom politického rozhodovania: Skôr ide o rutinne využívaný nástroj, ktorého inštalácia záleží len na strategickom plánovaní a úspešnom získavaní grantov. Počas komentovanej prehliadky predstaví Terezie Lokšová výsledky svojho terénneho výskumu v Žiline z hľadiska monitorovania verejného priestoru.
2. december
18.00 hod.
The society for nontrivial pursuits (audiovizuálne performance)
Svetlo, zvuk, jednotky a nuly reagujúce na priestor a históriu Novej synagógy. Komplexné systémy, či už chaotické okruhy, spätná väzba, sociálne systémy a/alebo počítačové programy sú fascinujúci predment výskumu. The Society for Nontrivial Pursuits z nemeckého UdK skúma takéto systémy ako priestor pre experimentálne performance. Dizajnujú, navrhujú a programujú svoje vlastné performatívne svety založené na senzoroch, analógovej elektronike, softvéri a používajú ich v extrémne odlišných projektoch a kontextoch. V kontexte projektu Dáta: Demokracia budú sonifikovať dáta z terénneho sociologického výskumu Terezie Lokšovej.
Tipy a pracovné listy pre učtieľov nemčiny k výstave „Global Control and Censorship – Weltweite Überwachung und Zensur“
Materialien zur Ausstellung
Materialien zur Ausstellung
