Z hľadiska lingvistiky
Prof. Dr. Claudia Maria Riehl, jazykovedkyňa, prevzala odborný dohľad nad projektom Ako to vidí tretia generácia.
Pani profesorka Riehl, čo priťahuje jazykovedu na „jazykoch menšín“?
Najprv si musíme uvedomiť, že sú rôzne druhy jazykov menšín. Na jednej strane máme jazyky, ktorými hovorí iba malá skupina ľudí, a ktoré sa inde na svete nevyskytujú – jedná sa napríklad o indiánske jazyky alebo jazyky Aborogíncov v Austrálii a na Novej Guinei. Ale aj u nás v Európe nájdeme celý rad takýchto jazykov, napr. baskičtinu, galčinu alebo lužickú srbčinu. Na druhej strane sú potom také jazyky, ktoré ešte majú tzv. materskú jazykovú zem – napríklad nemecky hovoriace menšiny sa vyskytujú v mnohých krajinách nielen v Európe, ale na celom svete, v USA, Južnej Amerike, Južnej Afrike alebo Austrálii. Týmto skupinám, ktoré sú roztrúsené ako ostrovčeky vo veľkom mori iného jazyka, sa hovorí jazykové ostrovy. Z vedeckého hľadiska sú zaujímavé hlavne z toho dôvodu, že je na nich možné pozorovať, ako sa jazyk vyvíja v izolácii od materskej jazykovej zeme.
Vravíte „jazykové ostrovy“ – na aké aspekty sa obvykle sústredíte?
Lingvistiku zaujímajú najmä tri oblasti – vývoj jazyka ako takého, viacjazyčnosť hovoriacich a súvislosť medzi jazykom a spoločnosťou, teda aký jazyk je kým a kedy používaný.
Z hľadiska jazykového systému sa obzvlášť venujeme niekoľkým nasledujúcim aspektom: V menšinách je často zachovaná stará slovná zásoba alebo staré nárečové štruktúry, ktoré už v uzavretom nemeckom jazykovom priestore vymizli. Okrem toho sa jazyk, príp. príslušný dialekt, ktorým príslušníci menšiny hovoria, začal v izolácii vyvíjať určitým smerom, ktorý je daný jazykom samotným – v nemčine tak pozorujeme postupné odbúravanie pádov, napr. miznutie genitívu. V niektorých nemecky hovoriacich menšinách sa už nevyskytuje ani datív, hovoriaci potom vravia napr. mit die Mutter, bei die Bauern, von den Stalin, mit das Fleisch atď.
Menšinový jazyk nakoniec tiež preberá slovnú zásobu a štruktúry z okolitého jazyka a tým sa premieňa. Príklad z maďarskej nemčiny: Unser unoka is an dr egyetem in Pest, sie werd közgazdász. [Naša vnučka je na univerzite v Budapešti, bude z nej ekonómka.] Okrem toho je tiež u hovoriacich menšinovými jazykmi možné pozorovať, ako sú jazyky reprezentované v mozgu. U viacjazyčných osôb sa totiž dá sledovať mnoho kognitívnych procesov vznikajúcich pri používaní viacerých jazykov – hovoriaci často jazyky „prepínajú“ (tomu sa hovorí code-switching), a pokiaľ sa im to nestane zámerne, dajú sa z toho vyvodiť závery o tom, ako sú medzi sebou jazyky v našom mozgu prepojené.
Dôležitým aspektom je samozrejme i to, ako sa navzájom ovplyvňujú jazyk a spoločnosť. Ústredná otázka znie „kto, s kým a prečo používa aký jazyk?“ Skúmané sú jednak mimojazykové faktory, ktoré môžu za to, že sa v niektorých nemeckých menšinách jazyk stále udržal (ako napr. u Nemcov v Rumunsku), zatiaľ čo iné menšiny ho už takmer nepoužívajú (ako napr. Nemci v Českej republike). Ďalej si kladieme otázku, aký vplyv majú postoje hovoriacich na to, či menšinovým jazykom hovoria, alebo nie.
Ako vnímate situáciu nemčiny v stredovýchodnej a východnej Európe? Aké ste už získali poznatky? Čo si sľubujete od ďalšieho výskumu?
Vrámci nášho výskumného projektu pre oblasti strednej a východnej Európy, ktorý som realizovala spoločne s profesorom Eichingerom z Inštitútu nemeckého jazyka (Institut für Deutsche Sprache) a kolegami z jednotlivých krajín, sme zistili, že nemecký jazyk v mnohých regiónoch bohužiaľ používa len staršia a stredná generácia. Aj v jazyku strednej generácie sa už objavuje mnoho vplyvov z okolitého jazyka, napr. z češtiny, poľštiny, alebo ukrajinčiny.
Týka sa to najmä slovnej zásoby – do nemčiny je integrované čim ďalej viac slov, príkladom môže byť menšina v Českej republike. Do nemčiny prenikajú napr. názvy správnych celkov (kraj ‚Bezirk‘, okres ‚Kreis‘,výbor ‚Ausschuss‘), ale aj potravín a jedál (malina ‚Himbeere', kascha ‚Brei' (slov. kaša), topinka ‚gebackene Brotscheibe') a mnoho ďalších. V tejto súvislosti je zaujímavé, že sú preberané aj rôzne častice – jedná sa o slovíčka, ako je nemecké also alebo anglické well, ktoré v podstate nenesú žiadny význam, ale majú iba povzbudiť pozornosť poslucháča alebo vyplniť pauzy. Tieto slová, ako napr. ruské ẹto, slovenské tak alebo maďarské hát, prestupujú celým textom nemecky hovoriacich a prepožičiavajú ich výrokom úplne iný ráz.
Vplyv okolitého jazyka sa ale rozširuje aj do oblasti gramatiky, tu sú dva príklady z nemčiny v ČR: objavuje sa tendencia neskloňovať zvratné zámená. Nemčina používa mich, dich, sich atď., čeština má iba jedno zvratné zámeno pre všetky osoby – se. Hovoriaci teda potom hovoria: Ihr müsst sich schreiben gleich (‚musíte se psát stejně‘) namiesto müsst euch gleich schreiben.
Druhým príkladom je vypúšťanie zu v infinitíve analogicky k češtine, ktorá vyjadruje infinitív jednoduchým slovesným tvarom: aber ich hab mich sehr geschämt deutsch reden (‚ale veľmi som sa hanbila hovoriť nemecky‘) namiesto: geschämt deutsch zu reden.
Objavujú sa v stredovýchodnej a východnej Európe nejaké zvláštnosti, vďaka ktorým je práve táto oblasť zaujímavá pre výskum?
Stredovýchodná a východná Európa sú mimoriadne zaujímavé kvôli tomu, že tu existujú veľmi staré nemecké jazykové oblasti, napr. v Českej republike, Poľsku a na Slovensku, ktoré boli osídlené veľmi skoro v stredoveku, tzn. už v 11. a 12. storočí. Ale zároveň tu máme i oblasti vzniknuté neskôr, a to v 18. storočí na základe osídľovacej politiky Márie Terézie a jej nástupcov – jedná sa o väčšinu nemeckojazyčných oblastí v Maďarsku, niektoré regióny v Rumunsku a na dnešnej Ukrajine. Okrem toho sa v Českej republike a v Poľsku nachádzajú ešte pozostatky oblastí, ktoré až do druhej svetovej vojny vytvárali súvislé nemeckojazyčné teritóriá. Tie bezprostredne hraničili s nemeckým jazykovým priestorom a vznikli tu samostatné nemecké dialekty – pokiaľ nahliadneme napríklad do nemeckého jazykového atlasu (Sprachatlas des Deutschen Reiches), ktorý koncom 19. Storočia založil Georg Weneker, nájdeme tu medzi nemeckými nárečiami aj východopomoranskú, pruskú, sliezsku, českú a moravskú nemčinu. Všetky spomenuté dialekty sa vyskytujú na území dnešnej Českej republiky a Poľska. Pre jazykovedu je zaujímavé zistiť, do akej miery je dôležitá poloha jednotlivých oblastí, ich veľkosť a to, aký vplyv mali na zachovanie nemeckého jazyka politické a spoločenské okolnosti.
Čo presne momentálne skúmate na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Maďarsku a v Slovinsku?
Snažíme sa nájsť odpovede na otázky, ktoré som už spomenula. Sú to otázky charakteru jazyka, ktorým sa tu hovorí – napr. aké dialekty sa ešte vôbec používajú a aké staré javy v nich boli zachované, ktoré v iných dialektoch už zanikli. Ďalej zisťujeme, ako bol jazyk poslednej generácie hovoriacich zmenený zvýšeným vplyvom okolitých jazykov, tj. češtiny, poľštiny, ukrajinčiny, atď. Chceme tiež vedieť, akú úlohu hrá spisovná nemčina, ktorá sa vyučuje na školách a aký veľký je vplyv médií.
Ďalší dôležitý bod výskumu sa týka oblastí, kde sa nemčina ešte stále používa. Vzniká tak napríklad otázka, kto ešte spolu rozpráva po nemecky. Pýtame sa tiež na to, či existujú určité výsadné sféry, v ktorých má nemčina prevahu – mám na mysli napr. oblasť myslenia, snov, kliania alebo rozhovorov s Bohom. Alebo na to, kto vôbec ešte nemčinu používa a či existujú osoby, s ktorými je možné v starom nárečí hovoriť. Pretože mladých ľudí, ktorí majú nárečie ako svoju materčinu, je veľmi málo, kladieme si tiež otázku, prečo sa mladí ľudia z nemeckej menšiny učia po nemecky – je to čisto z eknonomických dôvodov, alebo ide aj o ich vlastný pôvod a identitu?
Posledný spomínaný aspekt je pre nás v kontexte nášho projektu obzvlášť zaujímavý. Z akého pohľadu skúmate naše video-eseje?
Pre nás má význam vedieť, či ešte existujú mladí ľudia, ktorí hovoria starým dialektom. Zaujímavá je potom opäť otázka, týkajúca sa jazykového systému – ako sa tento dialekt zmenil pod vplyvom češtiny, ktorá je u mladej generácie dominantným jazykom? Porovnanie nám tu môžu poskytnúť napríklad staré nahrávky získané ešte pred vojnou, alebo nahrávky, ktoré vznikli pri vytváraní Atlasu nemeckého nárečia na území Českej republiky (Atlas der deutschen Mundarten auf dem Gebiet der Tschechischen Republik) . Dôležité je pre nás tiež to, aby sme zistili, kde sa mladí ľudia naučili nárečia a prečo im ich rodičia tento jazyk odovzdali ďalej, napriek tomu, že nemčina bola dlho po druhej svetovej vojne zavrhovaná. Chceme vedieť, ako sa s touto situáciou vyrovnávajú, či pre nich ich nemecký pôvod nebol možno niekedy nevýhodou.
V tejto súvislosti si tiež kladieme otázku, akú úlohu má jazyk pri vytváraní identity človeka, čo je problematika, ktorá je zaujímavá aj pre sociológov a etnológov. Jedná sa o to, akú úlohu hrá jazyk pre identitu mladých ľudí – teda ako sám seba označujete (napr. Čech, český Nemec, chebský Nemec, Nemec z Čiech , moravský Nemec apod.)? Zaujímavé je sledovať aj to, či existujú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi – medzi Nemcami v Poľsku, v Českej republike, Maďarsku, na Slovensku atď., alebo rozdiely v rámci jednotlivých štátov – napr. či sa líši to, ako vníma sám seba príslušník nemeckej menšiny v okolí Chebu a príslušník menšiny z Moravy. Najmä sa snažíme zistiť, ako je zachovanie jazyka ovplyvnené postojom hovoriacich a tým, že jazyk je určujúci pre vytváranie vlastnej identity.
Na záver Vás poprosím o Váš názor – aké faktory podľa Vás napomáhajú udržať jazyky menšín ako také?
Máme samozrejme celý rad faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, ale ich kombinácie a ich význam sa v rôznych historických epochách rôzne mení. Až do prvej svetovej vojny boli pre udržanie jazyka určujúce faktory typu status nemčiny ako cirkevného jazyka, prestíž jazyka, malá rozvinutosť okolitých jazykov (najmä ako úradných jazykov) a relatívne vysoký počet komunikačných partnerov.
Dnes patrí medzi rozhodujúce faktory pre udržanie jazyka napr. zachovanie nemčiny ako vyučovacieho jazyka v školách, prístup k médiám v nemčine alebo zotrvanie intelektuálnej vrstvy v menšine, čo sa objavuje napr. v Rumunsku. Z našich doterajších výskumov vyplýva, že významnú úlohu hrá školská politika, tzn. do akej miery je podporovaná výučba nemeckého jazyka. Dôležitý je ale nielen prístup politikov k podpore menšinových jazykov, ale aj prístup samotných rodičov – nielen to, že chcú, aby sa ich deti učili nemčinu v škole, ale aj to, že dokážu rozoznať prínos viacjazyčnosti pre svojich potomkov a vidia, že viacjazyčnosť je dôležitým zdrojom prinášajúcim veľa psychologických, kognitívnych a samozrejme i ekonomických výhod. A nesmieme zabudnúť ani na to, že viacjazyčné osobnosti majú dôležité poslanie v multikultúrnej Európe budúcnosti, a to ako sprostredkovatelia medzi jazykmi a kultúrami.
Prof. Dr. Claudia Maria Riehl je vedúcou Inštitútu pre nemčinu ako cudzí jazyk na univerzite Ludvigs-Maximilian-Universität v Mníchove (Institut für Deutsch als Fremdsprache der Ludwigs-Maximilian-Universität in München). Zameriava sa na skúmanie jazykov menšín. Pani prof. Riehl je vedeckou supervízorkou projektu Jazyk a identita: ako to vidí tretia generácia a tento projekt pripomienkuje a vyhodnocuje.