Edupage, správa, Goetheho inštitút organizuje kemp, obsah kempu kvantová fyzika a nemčina.
Šibeničný termín na prihlásenie sa do prvého kempu na konci augusta.
Ďalšie kempy neprichádzajú v úvahu, stužková, Turnaj mladých fyzikov, maturita.
Túžba cestovať, túžba stretnúť nových ľudí, túžba posunúť sa v skúmaní fyzikálnych javov.
Rozhodla som sa, že to skúsim, že to stihnem, že do Dublinu pocestujem. Do kempu sme sa mali prihlásiť dvaja študenti a STEM pedagóg. Čas na prihlásenie bol šibeničný. Máme telefóny, maily, siete, stihli sme sa prihlásiť na poslednú chvíľu.
Mirka bola pripravená vycestovať hneď druhý deň, pán profesor Gonda nás nenechal bez pedagóga. Nahrali sme video o nás a splnili sme zadanú úlohu a všetko sme poslali cez link na webovej stránke Goetheho inštitútu.
Čakali sme na výsledok. Prvá zistila výsledok Mirka. Radosť z úspechu bola taká – vesmírna, či kvantová.
Tešili sme sa na fyziku, na online nemčinu, prezenčnú nemčinu, na cestu, na Írsko, na Dublin, na cestovanie s najlepším cestovateľom nášho gymnázia.

V mailových schránkach nám pristáli letenky. Tu sme zistili, že s nami cestujú gymnazisti zo Spišskej Novej Vsi. Preštudovali sme si letenky a uf, uf, bol to let s dvoma prestupmi. Pán profesor nám nechal priestor, aby sme si letenky čekli samé. Už pri čekine sme sa museli skontaktovať s novými známymi zo Spiša.
            Žartovali sme, že pri toľkých prestupoch sa nám stratí podpalubná batožina a že pravdepodobnosť straty nie je až taká vysoká a komu sa už stratila batožina, že nikoho takého nepoznáme.
            Zabalili sme si kufre, palubné batožiny s rezervným oblečením a zubnou kefkou, pre istotu.
Nastal deň D, či deň L, deň letu. Ráno, nie v noci, o druhej ma čakal zvyšok výpravy, Mirka a Mirkin ocko na parkovisku, pána profesora sme vyzdvihli pred gymnáziom. Cesta na let o 4:50 z letiska Košice smer Viedeň. Viedenským letiskom sme len tak prebehli, smerovali sme do Mníchova.
Pri prestupe v Mníchove sme mali trochu času, prešli sme si časť obrovského letiska. Z Mníchova sme konečne smerovali do nášho cieľa, do írskeho Dublinu.
Stále sme dýchali len vzduch v letiskových halách. Tešili sme sa na Dublin. Aký vzduch nás privíta, čo je cítiť vo vzduchu, ako teplo tam bude?
            Pristáli sme, vzduch bol o poznanie chladnejší a voňal morom. Batožiny. Stáli sme pri bežiacom páse s batožinami a čakali. Čakali. Čakali. Naše žartovanie o stratenej batožine naberalo skutočné obrysy. Čakali sme, batožiny neprileteli. Na letisku nám oznámili, že nám batožiny dovezú do nášho ubytovania najneskôr do 24 hodín. V tom okamihu bolo naše „pre istotu“ zbalené oblečenie a zubná kefka tou najlepšou investíciou do cestovania. Batožiny sa nestratili, vydýchli sme si až o 36 hodín, keď nám ich priviezli do hotela.
 

Bosna a Hercegovina bola pre nás do 17. 8. 2024 iba krajinou pri Jadranskom mori. Od stretnutia s našimi spolubývajúcimi na izbe, ktorá bola pre štyri dievčatá maličká, je to krajina, v ktorej žijú naše nové priateľky. Možno práve málo miesta alebo naše veľké sympatie z nás urobili naozajstné priateľky.
Íri nám porozprávali, ako to funguje v Írsku a o ich mori, krajine, možnostiach a ľuďoch. K dejinám sme sa nedostali, mali sme málo času.
Stretli sme sa s Rumunmi, Talianmi a Fínmi a Slovákmi zo Spišskej Novej Vsi.
Organizátori kvantovej časti boli z Tüftel labu, priniesli do kempu veľa interaktívnosti, nových informácií a spôsobov ich poznávania.
Dve nemecké lektorky mali s nami trpezlivosť aj vtedy, keď sme sa nevedeli vyjadriť v nemčine. Rozprávali sme sa na rôzne témy, ktoré prežívame v reálnom živote. Naučili nás nebáť sa otvoriť ústa a rozprávať po nemecky.
 

Spolupráca a bádanie v skupinách nám dalo možnosť komunikácie s ľuďmi z iných krajín, s inými prístupmi k práci, ale s rovnakým zadaným cieľom. Pri sledovaní práce a postupov sme si uvedomili, že v našej škole máme pedagógov s otvorenou komunikáciou, vrelým prístupom k študentom a výbornými znalosťami v ich odboroch. Mali by sme navštevovať podobné kempy, aby sme všetci, študenti i pedagógovia, získali sebavedomie a sami seba nepodceňovali.
Absolvovali sme prednášky základov kvantovej fyziky hravou ilustrovanou formou. Experimentovali sme. Kvantové efekty sme si mohli predstaviť na základe analógií s newtonovskou mechanikou.
Nechýbalo ani umenie, mali sme prednášku a workshop s kvantovou umelkyňou. Čo si pod tým predstaviť? Rozprávala nám o svojich dielach, ktoré tvorila v prostredí virtuálnej reality a jedno z nich sme si aj prostredníctvom virtuálnej reality pozreli. Dostali sme vedecké články a zo slov z týchto článkov sme poskladali literárne dielo. My sme napísali báseň, ktorá mala dej telenovely. Bola o nepodarenej láske. Všetky literárne diela boli vystavené na záverečnej konferencii Karriere Quantum.
Diskutovali sme o kvantových efektoch. Tieto efekty si budeme pamätať navždy vďaka zaujímavým „deskovkám“, stolovým hrám.
Teoretický základ nás posunul ku kvantovým technológiám, ktoré nás dnes obklopujú.
Teória nám určite nestačila. Dostali sme zadanie, tvorivé, také, ktoré nezväzovalo našu fantáziu. Mali sme si vymyslieť vlastný prototyp, v ktorom použijeme informácie, ktoré sme v kempe získali. V našom tíme sme boli my dve študentky GPH Michalovce, náš profesor Lucián a Danijela z Bosny. Rady sa hráme. Vymysleli sme „Človeče, nehnevaj sa, buď kvantový“. Princíp je rovnaký, ako klasické „človeče“, ale jednotlivé postavičky môžu byť kvantovo previazané a ak sa postavička postaví na políčko, na ktorom je už iná postavička, tak sa dostanú do superpozície a pôvodná postavička bude vyhodená s pravdepodobnosťou 50 % a s pravdepodobnosťou 50 % zostane na mieste.
Na záverečnej konferencii sme našu úžasnú hru odprezentovali ostatným účastníkom a organizátorom Karriere Quantum kempu. Zožali sme veľký potlesk.
V kempe Karriere Quantum sme sa naučili aj základy írskych tancov a írskeho jazyka.
 

Írske more je iné, ako tie teplé moria, kde trávime letné dovolenky. Chceli sme sa kúpať aj v Írsku. Íri nám povedali, že ich more je studené, ich vzduch je tiež studený. Ak by sme vyšli zo studeného mora na studený vzduch, najskôr zmrzneme. Sledovali sme ho iba z brehu, je krásne a divoké, naráža na útesy. Má rôzne odtiene modrej a tyrkysovej, je také zvláštne fľakaté. Očakávali sme, že bude hučať. Nehučalo.

Írsko je krajinou hovädzieho dobytka. Írski organizátori nás zobrali na mliečnu farmu v regióne Wicklow. Mlieko z tejto farmy sa používa pri výrobe Bailey´s. Na tejto farme je niečo inovatívne. Bratia, ktorí vlastnia farmu, počas covidu postavili automatizovaný systém na dojenie kráv. Tento systém dokáže nielen automaticky podojiť írske kravičky, ale aj na základe toho, koľko nadoja, zhodnotiť, či je krava v poriadku ešte skôr, ako to vie krava sama.

Aj Dublin je súčasťou Írska. Niekoľkokrát sme sa prechádzali mestom. Je v ňom naozaj pub na každom kroku. Obraz írskych pubov z filmového plátna sa podobá tým reálnym. Mesto je čisté a vonia pivom a morom.
 

Naučili sme sa niečo nové. Nikdy som nepočula o tomto írskom športe. Snažili sme sa vyhrať – tak, ako to chceme vždy. Aj sa nám to podarilo.
Tento írsky šport – hurling – sa hrá so športovým náradím, ktoré pripomína drevené kladivá, a s malou koženou loptičkou. Hrá sa vonku na zelenom ihrisku, hrajú dve družstvá proti sebe. Tento šport je niečo medzi rugby, baseballom a hádzanou.
Bolo to veľmi kontaktné, pretláčali sme sa so súpermi, aby sme našimi pálkami dostali malú koženú loptičku do brány. Vyhrali sme asi 3:0. V zápale hry sme ku koncu ani nepočítali góly, ktoré sme dali. Nedovolili sme súperovi dať do našej bránky žiadny gól.
 

Sedem dní, strávených v inej zemepisnej šírke a dĺžke, v inom podnebí a aj keď v európskom, ale inom svete. Pri odchode domov sme Dublinu povedali: „Vrátime sa tu, páči sa nám tu!“
Stretli sme príjemných ľudí a nakukli aj do írskeho pubu. Nezabudli sme whisky pre našich otcov, magnetky pre kamarátov.
            Pri ceste domov sme mali čas pozorovať ľudské mraveniská na letiskách vo Frankfurte a Viedni. Do Košíc sme prileteli my i naše batožiny.
Karriere Quantum skončilo po siedmich dňoch opäť v noci, o druhej na parkovisku pred našou bytovkou.
 

Volám sa PaedDr. Marcela Farkašová a učím na Cirkevnom gymnáziu Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi. Absolvovala som Camp-Karriere Quantum v Dubline spolu s dvoma mojimi študentmi. Rada sa s vami podelím o dojmy a zážitky z tejto úžasnej akcie.
V prvom rade chcem poďakovať za možnosť zúčastniť sa štúdia v Dubline. Nazývam to "štúdiom", pretože pre mňa to bol obohacujúci čas, kde som mala možnosť nazrieť do tajov kvantovej fyziky, hoci neučím fyziku. To nebolo ani podmienkou, vďaka čomu sa aj učitelia iných predmetov mohli oboznámiť s touto aktuálnou tematikou. 
Ako sme sa na Camp dostali? Požiadať o účasť v Campe mohlo každý stredoškolák, ktorý splnil podmienky dané Goetheho inštitútom. V našom prípade to bola tvorba krátkeho videa "Prečo by sme chceli Camp v Dubline absolvovať".
Počas kempu boli učiteľom predvedené rôzne moderné metódy výučby. Nadviazali sme nové kontakty budúcej spolupráce, zdokonalili sa v cudzom jazyku a prežili intenzívny týždeň plný zábavnej vedy, exkurzií, nových nápadov na výučbu svojich predmetov.
Spolu so mnou tento Camp absolvovali aj moji študenti Alžbetka Zekuciová a Emanuel Kollár. Podobne ako ja, aj oni odchádzali z Dublinu s novými vedomosťami, priateľstvami a zážitkami. Tento Camp ich inšpiroval k rozhodnutiu zvoliť si nemecký jazyk ako piaty maturitný predmet. 
Ešte raz ĎAKUJEME a určite budeme šíriť zážitky z tejto úžasnej akcie aj ďalej a tým inšpirovať aj iných študentov.
 

Alžbetka Zekuciová: "Zapálilo ma to pre fyziku a nemčinu. Popri tom som spoznala ľudí z rôznych krajín Európy a ich zvyky. Bola to pre mňa nezabudnuteľná skúsenosť.

Emanuel Kollár: "Bol to nezabudnuteľný zážitok. Veľmi sa mi páčilo ako prepojili príjemné s užitočným. Tiež bolo dobré že zakomponovali aj učenie nemeckého jazyka, z ktorého, aj vďaka vám, idem maturovať. Páčil sa mi tiež prístup, že nás nevnímali ako žiakov ale skôr ako "kolegov".