JAZYKY A GLOBALIZÁCIA „NIE JE TU LEN NEMČINA.“

Vo svojej aktuálnej knihe „Abschied von Mutter Sprache“ (Rozlúčka s materinským jazykom) skúma Karl-Heinz Göttert, kde si v čase globalizácie musí nemčina hľadať svoje miesto. Germanista sa rozprával s Goethe.de o nemčine a svete, moci angličtiny – a šťastí cestujúcich mníchov v stredoveku.

Pán Göttert, vo Vašej novej knihe „Abschied von Mutter Sprache“ citujete hráča národného futbalového tímu Kevina Kuranyiho, ktorého deti vyrastajú popri nemčine aj s chorváčtinou, španielčinou a ruštinou. Musíme sa v multilinguálnej vlasti rozlúčiť s nemčinou ako „materinským jazykom“?

Nie. Ale nemčina tu nie je samotná. To si musíme asi konečne uvedomiť. Teraz ide o to, reagovať kreatívne na túto rôznorodosť, ktorú nám zrazu globalizácia priniesla. V našej krajine sa používa odhadom okolo 130 jazykov. Ich užívatelia sa budú iste musieť snažiť, aby sa naučili po nemecky, lebo sa inak neposunú ďalej. Ale rovnako dôležité bude aj vybudovať im mosty, pomôcť im pri tom.

Téza mojej knihy neznie teda tak, že sa musíme rozlúčiť s nemčinou ako materinským jazykom, ale s nemčinou ako „matkou jazyka“: Bolo by chybné zahaliť nemčinu istým druhom mystiky, ktorá by jej užívateľov posúvala do osobitnej pozície alebo dokonca do polohy istej prevahy.

HUMBoldtovA POUČKA UŽ VIAc NESEDÍ

Nie je už v dnešnom Nemecku Humboldtova poučka o chápaní identity k vlasti na základe materinského jazyka viac platná?

Nie. To je pozícia 19. storočia. Pred založením Nemeckej ríše v roku 1871 sa spojivká národa hľadali práve v spoločnom jazyku. Na nemčinu sa vtedy z hľadiska jej kvality a čistoty vyvíjal tlak. Dnes vieme, že to bola chybná cesta. Čistý jazyk neexistuje. A tento stav ani nie je hodný námahy.

Wilhelm von Humboldt je bezpochyby veľkým filozofom jazyka. Ale to je filozofia jazyka 19. storočia. A tá sa k nám už iste nehodí.

BUDOVAŤ EURÓPU Bez NEMčiny?

Akú rolu vlastne ešte zohráva nemčina vo svete?

Vplyv sa sústavne zmenšoval. Do roku 1920 bola nemčina naskrze svetovým jazykom. Spomienka na to zostala v hlavách dodnes. Ale to je minulosť. Dokonca aj vo východných krajinách ako Poľsko, Česko alebo Nemecko, kde nemčina dlhý čas slúžila ako jazyk, ktorý spájal, túto úlohu stratila. Nemčina sa stala druhým cudzím jazykom popri angličtine.

A ako je to tam, kde sa má budovať Európa, v Bruseli?

V Bruseli zohrávala nemčina voči iným oficiálnym pracovným jazykom Európskej únie francúzštine a angličtine od začiatku zanedbateľnú úlohu. Medzičasom aj tu jednoznačne dominuje angličtina.

Môžeme to ľutovať, ale musíme tomu aj rozumieť. Na úrovni pracovného jazyka, teda nie úradného jazyka, ktorý je pre každý výkon úradu záväzný, ide o určité uľahčenie. To teda ale neznamená, že som za to, aby sa Európa stala anglicky hovoriacou.

JAZYKOVÁ POMOC CEZ INTERNET

Jednou z významných oblastí, kde angličtina aj v Nemecku jednoznačne dominuje v diskurzoch, je oblasť vedy …

To je samozrejme problém: nie vo vede vo všeobecnosti, ale v jej súčastiach ako sú prírodné vedy alebo medicína. Výnimočný lekár, ktorý nehovorí po anglicky, má zlú východiskovú pozíciu. Len: Čo sa sa dá robiť? Veda sa stará o výmenu poznatkov a vedci majú veľký záujem na tom,  rýchlo si poznatky vymieňať.

Oveľa väčším problémom je, že sa vedecké práce zachytávajú v bibliografiách, ktoré sú stále častejšie v angličtine. S nemeckými publikáciami sa v zahraničí teda sotva môžete uchádzať o miesto na univerzite. Internet by mohol rýchlo a efektívne pomôcť.

A potom máme v krajine stále viac medzinárodných študijných programov v angličtine …

Aj tu sa treba pozrieť na čísla. A tie sú práve len okolo piatich percent. Pri tom musíme vychádzať z toho, že chceme do Nemecka pritiahnuť študentov. V neposlednom rade je to aj hospodársky faktor.

„JAZYKOVÁ POLÍCIA NIE JE VHODnÁ“

Samotná nemčina sa stáva stále viac anglicky hovoriacou. Potrebujeme snáď „jazykovú ochranu druhu“?

Myslím, že nie. V kontakte s inými jazykmi vznikajú takéto rozhrania, ktoré sú obyčajne spojené s kultúrnou dominanciou. Vzhľadom na angličtinu možeme menovať napríklad pop-kultúru a oblasť IT. Niekto by mohol dostať nápad, aby tento vplyv reguloval štát …

… „francúzska cesta“ …

… ktorú Francúzi medzičasom definitíve opustili! Vo Francúzsku už viac neplatia jazykové zákony, naopak: rozvíjajú sa tendencie, ktoré sa od toho veľmi vzďaľujú, čo sa medzičasom chápe ako chybné.

Akási jazyková polícia, ktorú aj v Nemecku niektorí požadujú, nie je podľa mňa na mieste. To nebude fungovať. Treba to prenechať ľuďom, ktorých sa to týka. Niektoré prehnané veci sa potom sami od seba vyriešia. Kto sa chce v tejto oblasti zosmiešniť, nech to robí – a spravidla bude aj potrestaný. Odrádzam striktne od toho, snažiť sa aj tak už problematickú jazykovú čistotu regulovať zákonmi.

HOVORIŤ JEDNÝM JAZYKOM ALEBO MNOHÝMI JAZYKMI?

Je stále ešte dobrý dôvod učiť sa nemčimu ako cudzí jazyk?

Samozrejme! Napríklad pre všetkých tých, ktorí sa chcú učiť alebo pracovať v Nemecku. Tí sa majú – a musia! – učiť nemčinu. A Nemecko je silná krajina. Hospodársky sme na tom veľmi dobre. Náš jazyk je podľa prepočtov snáď ešte stále desiatym najrozšírenejším jazykom na svete. Veľmi sa teda oplatí učiť po nemecky. Preto sú nemeckí partneri v zahraničí takí dôležití.

Jednotná lingua franca alebo jazyková rozmanitosť? Čo potrebuje globalizovaný svet naliehavejšie?

Globalizovaný svet potrebuje jedno aj druhé. EU napríklad propaguje trojjazyčnosť: popri materinskom jazyku jazyk suseda a jeden jazyk lingua franca. Toto aj jedno aj druhé považujem za veľmi rozumné. Viacjazyčnosť je aj v globalizovanom svete veľmi významná. A lingua franca potrebujeme na to, aby sme mohli byť celosvetovo aktívni a medzinárodne sa mohli presadiť.

Ako germanista aj tak nemôžem žiť len s jedným jazykom, lebo neustále narážam na hranice Talianska, Francúzska alebo Anglicka, ktoré musím pri svojich porovnávacích štúdiách prekračovať. A o dva týždne cestujem do Číny. Môžem len dúfať, že taxikár bude hovoriť po anglicky.

Dnes je práve angličtina lingua franca, predtým to bola francúzština, a ešte predtým latinčina. Stredovekí mnísi s ňou putovali zo Škótska na Sicíliu! Bolo to predsa úžasné! Ja by som chcel tiež ísť zo Škótska na Sicíliu a po ceste si mohol bez problémov zarezervovať hotelovú izbu. Ešte radšej by som to prirodzene robil v príslušnom jazyku krajiny. Ale však to si navzájom neprotirečí.

Karl-Heinz Göttert: „Abschied von Mutter Sprache. Deutsch in Zeiten der Globalisierung“ (Rozlúčka s materinským jazykom. Nemčina v čase globalizácie), S. Fischer Verlag 2013, 368 strán, ISBN: 978-3100297150, 22,99 Eur.