Projekt o prístupe k učeniu Mládež sa učí inak

Mládež je špeciálnou cieľovou skupinou.
Mládež je špeciálnou cieľovou skupinou. | Foto: stockbroker © 123RF

Mládež sa učí – nielen jazyky –  inak ako dospelí. Úlohou výskumného projektu je identifikovať problémy a podporovať učiteľov. Rozhovor s vedúcou projektu Dr. Dorothé Salomo.

Pani Dr. Salomo, prečo je pre mnohých učiteľov ťažké vyučovať mládež?

Dospievajúci sú špeciálnou cieľovou skupinou: Sú na porovnanie bez záujmu a pasívni, „zabúdajú“ domáce úlohy a počas vyučovania sa nedokážu sústrediť. Toto počuť od učiteľov z mnohých krajín. Na rozdiel od dospelých sa mládež musí učiť. Dospelí sa zvyčajne učia z vlastnej vôle. Nemčinu potrebujú do práce alebo na dovolenku. Mládežníci, ale často nevedia, prečo sa jazyk učia a na čo ho budú neskôr potrebovať. V mnohých krajinách neexistuje štúdium  Nemčiny ako cudzieho jazyka (DaF). Veľa učiteľov vyštudovalo germanistiku a preto im chýba pedagogická časť vzdelania.

Z čoho pozostáva Váš výskumný projekt?

Pozostáva z rozličných častí. Najskôr bolo dôležité zistiť, aké problémy majú učitelia a akú podporu si želajú. Z tohto dôvodu som minulý rok veľa cestovala. Navštívila som školy v krajinách ako je Egypt, Brazília, Indonézia, Poľsko alebo Kanada a sledovala som interakciu medzi vyučujúcimi a žiakmi. Z týchto pozorovaní som vytvorila empirickú štúdiu. Počas mojich ciest učitelia a študenti vypĺňali dotazníky. V časti, ktorá sa venuje literatúre som zosumarizovala už existujúce vedecké štúdie k prístupu mládeže z rôznych krajín k učeniu.

Analyzovali ste vyučovanie nemčiny v rôznych krajinách. Sú problémy podobné?

Áno, bolo to pre mňa zarážajúce. Celosvetovo sa učitelia sťažujú na pasívnych žiakov, ktorí sa málo podieľajú na vyučovaní a sú nepripravení. Rozdiel však spočíva v tom ako intenzívne k týmto problémom dochádza a ako na ne reagujú učitelia. V krajinách ako Čína alebo Kamerun učiteľ toleruje, keď niekoľko žiakov v posledných radách počas celého vyučovania spí. V Holandsku je to nepredstaviteľné.

A v čom sa líšia ťažkosti?

Napríklad v očakávaní žiakov od učiteľa. Na západe sú očakávania veľmi vysoké. Vo voľnom čase majú veľa možností a často používajú média. Tomu musí zodpovedať aj vyučovanie. V juhovýchodnej Ázii alebo v Afrike výučba nemusí byť až taká veľkolepá. V Kamerune sú žiaci často šťastní, ak môžu ísť vôbec do školy a robia s nadšením skoro všetko, čo učiteľ navrhne. Udržať záujem študentov znamená v Európe úplne niečo iné ako v juhovýchodnej Ázii alebo Afrike. Iný faktor, ktorý je celosvetovo neporovnateľný je počet žiakov v triede. V Európe vychádzame z počtu 25-30 žiakov. V Kamerune môže byť v triede až do 150 žiakov – s jednou učiteľkou. Poradiť takejto učiteľke je ťažké, ale aj ona musí byť zahrnutá do projektu.

Existujú aj problémy, ktoré sa špeciálne týkajú nemčiny?

Myslím si, že väčšina z nich vo všeobecnosti súvisí so školou. Škola v tomto veku jednoducho nie je zaujímavá. Obraz Nemecka je každopádne dôležitý pre motiváciu. Počas mojich ciest som zistila, že čím je krajina vzdialenejšia, tým vyzerá Nemecko atraktívnejšie. Zdá sa byť exotickým a zaujímavým. Vyplýva to z dotazníkov: Žiaci z Európy majú nízky záujem, mládež s juhovýchodnej Ázie je Nemeckom pobláznená a chce sa učiť nemčinu.

Akou formou budú prezentované výsledky?

Vytvoríme internetovú stránku týkajúcu sa prístupu mládeže k učeniu na ktorej budú zverejnené výsledky empirickej štúdie. Na tejto stránke nájdu učitelia a tí čo sa zaujímajú o túto problematiku informácie o tom ako sa mládež učí a ako podľa toho pripraviť vyučovanie. Okrem toho má tento materiál slúžiť ako databáza ponúk pre vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie mládeže na Goetheho inštitúte.

Máte už prvé poznatky ako vyučovať mládež lepšie?

Najdôležitejšie je porozumieť ich svetu v ktorom žijú. Chcem upriamiť pozornosť učiteľov na zmeny, ktorými dospievajúci prechádzajú a dať im malé, ale podstatné odporúčania ako možno viesť vyučovanie lepšie. Dospievajúci prechádzajú veľkými telesnými premenami. Mení sa napríklad ich biorytmus. Večer sa ešte necítia unavení a ráno sa im veľmi ťažko stáva. Počas prvých dvoch hodín v škole sú ospalí. Ak to učitelia vedia, budú písať dôležitý test nie ráno, ale až popoludní.

To by bolo veľmi ohľaduplné.

Áno, ale to musí učiteľ najskôr vedieť. Ešte jeden príklad: Počas prestavby mozgu v puberte sa dospievajúci horšie koncentrujú  a ľahko sa rozptýlia. Na to by sa mal učiteľ pripraviť a napríklad úlohu neformulovať len ústne, ale súčasne písať na tabuľu: „strana 25, úloha 3“. Ak je to napísané na tabuli , môže aj žiak, ktorý sa nesústredil, začať s úlohou o dve minúty neskôr. Je pár drobností, ktoré sa dajú urobiť, aby sa vyrovnalo dočasné „vypnutie“ mozgu mladistvého. Potom sa zvýši aj motivácia, lebo sa bude môcť aktívne zúčastňovať a bude vedieť, čo sa deje.

Dr. Dorothé Salomo vedie projekt „Mládež sa učí inak“ a z poverenia Goetheho inštitútu skúma prístup mládeže k učeniu. Štúdie sa zúčastnili žiaci a učitelia z rôznych kontinentov.