PRÍSLOVIA
SKUTOČNE PRAVDIVÉ FRÁZY?

Vo svojej knihe „Morgenstund ist ungesund“(Včasné vstávanie je nezdravé) zistil autor a novinár Walter Schmidt, že: nie všetky príslovia sú také múdre, ako znejú. Prečo ich teda vôbec ešte používame?

„Múdrejší ustúpi“, „Čas hojí rany“, „Samochvála smrdí“ … nie menej ako 250.000 záznamov obsahuje lexikón Deutsches Sprichwörter-Lexikon (Nemecký lexikón prísloví) od Karla Friedricha Wilhema Wandera z 19. storočia. Dnes, sa iste nenájde nikto, rovnako ako v to bolo v minulosti, kto by poznal a používal také množstvo prísloví. Ak však veríme profesorovi germanistiky a bádateľovi v oblasti prísloví Wolfgangovi Miederovi z Univerzity Vermont, potom príslovia naďalej zohrávajú v nášho jazyka významnú úlohu.

IMPROVIZOVANÉ VÝROKY NAMIESTO MÚDROSTÍ

„Každý jednotlivec pozná snáď sto, dvesto alebo tristo z týchto krátkych stereotypných vetných vzorov, z ktorých niektoré aj denne používa v bežnej reči. Ale vedec hovorí, že sú zastúpené aj v médiách, v politickej rétorike, v literatúre a v umení“. „Niekedy si toho ani nie sme vedomí, inokedy poukazujeme napríklad frázou ‚Ako vždy hovorila moja stará mama‘ celkom explicitne na príslovečnosť našich vyjadrení. Najskôr pri tom ide o to, krátko a výstižne reprodukovať životné múdrosti spočívajúce na skúsenostiach a všeobecných pozorovaniach.“

„Ak sa napríklad pri výchove našich detí nevieme pohnúť z miesta, pomôžeme si niekedy takýmito improvizovanými výrokmi, lebo práve nemáme poruke žiadne múdrosti alebo nám v tom momente nenapadnú“, hovorí Walter Schmidt. Autor a novinár chcel vedieť, koľko múdrosti sa za našimi prísloviami skrýva a overoval v rozhovore s lekármi a psychológmi, právnymi expertami a pedagógmi, výskumníkmi pre oblasť spánku a starnutia pravdivosť vybraných nemeckých prísloví. Výsledky jeho rešerší sú publikované v jeho knihe Morgenstund ist ungesund. Unsere Sprichwörter auf dem Prüfstand (Všasné vstávanie je nezdravé. Skúmanie našich prísloví)

V KTOROM VEKU JE ČLOVEK NAJMÚDREJŠÍ?

Foto: Mia Schweichel Walter Schmidt  tu napríklad zdôrazňuje, že sa hazardní hráči a workoholici len zriedkakedy poučia z chýb a že čas nevyhnutne nezahojí rany tých, ktorí už zažili duševné traumy. Aj keď kniha z veľkej časti prezentuje obecne známe zábavným spôsobom, postará sa tiež, na tom, či inom mieste o prekvapujúce názory:  Walter Schmidt napríklad poukazuje na to, že staroba skutočne nechráni pred hlúposťou, ale tiež, že človek podľa výskumníkov v oblasti vzdelávania nedosahuje svoju najvyššiu mieru múdrosti v ôsmom, ale v treťom desaťročí. V neskoršom veku dospelosti môže múdrosť nadobudnúť len ten, cituje Schmidt psychologičku Ursulu Staudinger, „kto sa počas života neostýcha pozrieť sa bolestným skúsenostiam priamo do očí a popasovať sa s nimi.“

Po napísaní tejto knihy je Schmidt presvedčený: „Príslovia mali spravidla v čase svojho vzniku zmysel. Sčasti ho už dnes stratili, lebo svet a poznatky z pedagogiky a výskumu mozgu sa zmenili. Čiastočne však sú dnes zmysluplnejšie, ako boli kedykoľvek predtým. Napríklad príslovie ‚Lenivosť je matka núdze ‘ celkom jasne potvrdili zdravovedci.“

ABSTRAHOVAnÉ MÚDROSTI

Wolfgang Mieder sa nazdáva, že nie vždy sú jednotlivé príslovia ako také, pravdivé alebo chybné. Namiesto toho musí často sám hovoriaci rozhodnúť, ktoré príslovie sa hodí v určitom kontexte najlepšie. Výskumník sa opätovne stretáva s predsudkom, že príslovia už v dnešnej dobe nie sú potrebné: „Za tým je predstava, že sa v dnešnom jazyku všetko objavuje nanovo, ale samozrejme naďalej používame stereotypný jazyk. Ak sa pozrieme na odvetvie reklamy, možno dokonca povedať, že sa v dnešnej dobe veľkej obľube tešia krátke, všeobecné, ľahko opakovateľné formulky.“Niektoré príslovia síce v priebehu rokov strácajú na význame, lebo už napríklad neovládame dobre bežný slovník alebo aj preto, lebo sa nám zdá, že výpoveď už nie je v dnešnej dobe moderná. Foto: © rororo Každá éra ale opäť nachádza nové príslovia. „Predtým sa používali príslovia o obuvníkovi, napr. ‚Šuster, drž sa svojho kopyta‘. Počítačoví špecialisti dnes vyvíjajú svoje vlastné príslovia, napríklad ‚nespoľahlivý vstup- nespoľahlivý výstup‘. A médiá sa starajú o to, aby sa príslovia prevzaté z angličtiny  používali v nemčine, ako napríkald ‚Kto prv príde, ten prv melie' alebo ‚Jeden obraz nám povie viac ako tisíc slov‘.“ K tomu sa ešte pridáva to, že príslovia nie sú len didaktickými, ale aj vtipnými, ironickými a satirickými múdrosťami: „Bolo to tak vždy. Ale môžeme pozorovať, že sa stále viac presadzuje jazykový hráčsky inštinkt, teda vedomé manipulovanie, parodovanie a abstrahovanie“, hovorí Mieder. „Novinári používajú takéto zmenené príslovia napríklad v titulkoch, aby sa čitateľ zarazil a prečítal si celý text“. A to teda dokonca platí aj pre názov knihy Waltera Schmidta.