Nemčina s ponožkou
Keď bábiky rozprávajú

Ako sa môžu deti učiť nemčinu pomocou tabletov a ručne zhotovených ponožkových bábik? Tvorcovia „Nemčina s ponožkou“ dokazujú, aké je to ľahké.
 

Červená bábika menom „Ponožka“ natrafí na Esther, človeka. Esther sa bábike prihovára po nemecky – rečou, ktorú malá bábika celkom neovláda. Koľko problémov by z toho už len mohlo vzniknúť? Dúfajme, že mnoho – o to ide pri „Nemčine s ponožkou“. Nový televízny seriál Puppet Empire (Ríša bábik) vytvorila skupina bábkárov a filmárov z Kolína pre WDR/KiKa. Ponožka všetko po Ester papagájuje a nebazíruje pri tom na nemeckej gramatike. Napriek tomu prebieha komunikácia celkom dobre. Pekný vstup do sveta nemčiny.
 

Video: Nemčina s ponožkou: Ako sa voláš? (časť 1) © Nachtmann & Silies GbR / WDR 2015

Ako sa však môžu deti učiť nemčinu s vlastnoručne vyrobenými ponožkovými bábikami vo vlastných triedach? K tomu sa dopátra tridsať školákov, pedagógov a vychovávateľov z Poľska pod vedením filmárov – to je ponuka Goetheho inštitútu vo Varšave. Následne si filmy pozrú a „Nemčina s ponožkou“ účastníkov očarí, pretože zakaždým sa zasmejú ešte viac, alebo preto, že vzťah medzi človekom a bábikou je jednoducho taký milý.

Teraz sú na rade ručné práce

Dosť bolo pozerania, teraz  budeme tvoriť! V priebehu jednej hodiny si všetci účastníci vyhotovia ponožkovú bábiku: najprv si vyberú ponožku, potom vystrihnú z kúsku kartóna tvar „O“; toto „O“ v strede preložia na polovicu, na čelnú stranu nalepia obojstrannú lepiacu pásku, ponožku otočia naruby a „O“ nalepia na pätu. Potom ponožku opäť obrátia naruby a – voilà – bábika má ústa.

Teraz môže kreativita dostať zelenú: oči, vlasy, pery, oblečenie – všetky materiály sú cenovo výhodné, alebo dokonca k dispozícii zdarma. Účastníci a potom neskôr aj deti v škole by mali byť schopní, všetko si vyrobiť sami.

Eine fertige Sockenpuppe | © Till Nachtmann & Stefan Silies Tak vznikne bytosť, ktorej vlastný charakter sa stále vyvíja. Ponožka je taká, akou chce byť, nie vždy akou by ju chceli mať účastníci.  Veľa účastníkov je nadšených. „Mala by byť krásna!“ ale čoskoro prídu správy od ostatných: „Predsa len je super, pozri, ako sa škerí! Je riadne žartovná“. Aj zdanlivo škaredé káčatko je pekné.

Pred kamerou
 

Bábiky sú hotové. Čo teraz? Najprv niečo vyskúšame. Vedúci kurzu vezme fotoaparát, nastaví ho na režim videa a povie: „Spievajme!“. Keďže filmované sú iba bábiky – a nie bábkári – znamená to zelenú pre hlúpe pazvuky, krásne výroky a neviazanú zábavu. Tak za krátky čas vzniknú dve scénky: dve ponožkové bábiky, ktoré sa medzi sebou hádajú („Patrí mne!“, „Nie, je moja!“). Pritom je dôležité, že scéna musí mať začiatok aj koniec. Nápady pre scénky sú čerpané z každodenných situácií: rodičia, ktorí sa snažia prinútiť dieťa urobiť domácu úlohu, alebo upratať izbu; hádka medzi súrodencami; predstavenie novej spolužiačky v triede – štipka drámy tam predsa musí byť!

Vôbec to nie je ťažké

Účastníci sa rýchlo naučia, na čo treba dávať pozor: pohybovať ústami, keď bábika rozpŕava; hereckú ruku držať natiahnutú, aby bábika stála vzpriamene; naaranžovať jasný spodný okraj obrazu; s bábikou sa vždy pozerať do kamery; počúvať druhého bábkára, aby bolo možné reagovať; užiť si to a ostať uvoľnený.

Či už režimom videa na fotoaparáte, smartfóne alebo tablete – dnes je veľa možností. A pokiaľ človek dbá na základné pravidlá – držať kameru pevne a blízko bábik – len máločo sa môže pokaziť. A pomocou strihacích programov, ktoré na internete nájdete aj zdarma, je možné jednoduchými krokmi zostrihať začiatok a koniec videí, zhotoviť kompiláciu, alebo vložiť hudbu a titulky.

V praxi majú filmári z Kolína vždy rovnakú skúsenosť: či už v ubytovniach pre utečencov v Nemecku alebo v súkromných školách v Turecku, deti s ručne vyrobenou bábikou uzatvárajú silné puto a radi ju nechávajú rozprávať. A keď rozprávajú bábiky, rozprávajú aj deti.