Rozhovor s Jörgom Drägerom „DIGITÁLNE VÝUČBOVÉ PROGRAMY BUDÚ PATRIŤ K BEŽNÉMU ŽIVOTU“

Digitálne učenie
Foto (Výsek): © ellagrin – Fotolia.com

Výučba pomocou digitálnych technológií vedie k demokratizácii poznania, to je ústredná téza Jörga Drägera v jeho knihe „Digitálna revolúcia vo vzdelávaní“. Čo to však znamená konkrétne? A prečo sme v Nemecku doteraz ešte skeptickí?

Pán Dräger, vo Vašej knihe zastávate názor, že digitálne sprostredkovanie poznania vedie k spravodlivejšiemu vzdelávaciemu systému. Ako to môže fungovať?

Vysoké náklady a zlý prístup k vzdelávaniu podporili v USA a v mnohých krajinách, nachádzajúcich sa na prechode od rozvojových k priemyselne vyspelým, boom digitálnych alternatív. Mnoho ľudí si nemôže dovoliť ani doučovanie ani štúdium na univerzite. Na druhej strane je veľa digitálnych ponúk bezplatne dostupných v sieti a pomimo posluchární a školských tried ku ktorým sa dostávajú milióny ľudí. Rovnako aj narastajúca rôznorodosť študujúcich si vyžaduje digitálne riešenia. Prostredníctvom softvéru a inteligentných algoritmov možno úlohy prispôsobiť schopnostiam a tempu učenia jednotlivca. Doterajší princíp výučby – pre každého rovnaké cvičenia, v rovnakom čase, na rovnakom mieste – to už teda doslúžilo. Vďaka digitalizácii získavajú takto práve tí, ktorí doteraz zaostávali, viac šancí.

Ako dôkaz pre Vašu tézu demokratizácie zohrávajú podľa Vás významnú úlohu voľne prístupné online-kurzy, takzvané MOOCs (Massive Open Online Courses). Prečo nereagujete na kritiku, ktorá sa týmto formátom medzičasom zaoberá? Počty tých, ktorí výučbu prerušili, sú vysoké a už zďaleka nie všetky platformy sú voľne prístupné.

Kurzy MOOC sú len prvým krokom. Umožňujú masový prístup, ale štúdium ešte veľmi málo personalizujú. Je pravdou, že počty tých, ktorí výučbu prerušili, sú vysoké. Ale ak začne 160.000 ľudí študovať kurz o Umelej inteligencii na Univerzite Stanford a 23.000 ho ukončí, tak to je ešte stále oveľa viac študentov, ako tých, ktorých by mohol vyučovať jeden profesor počas celej svojej kariéry v rámci tradičných prednášok.

NEMECKÁ POCHYBOVAČNOSŤ

V Nemecku toho ešte o digitálnej revolúcii vo vzdelávaní veľa nepočuť. Mnohí vyučujúci sú skôr skeptickí voči využívaniu digitálnej techniky vo vyučovaní. Rozumiete tomu?

Väčšina nemeckých vyučujúcich si myslí, že digitálna výučba povedie ich k dodatočnému zaťaženiu. K takémuto hodnoteniu možno prísť, ak sa digitálne vzdelávanie redukuje na iPady a smartboardy. Pritom je úplne jasné: nie všetko, čo je technicky možné, je aj z pedagogického hľadiska zmysluplné. Ale digitálnu techniku možno používať aj takým spôsobom, že učiteľov odbremení namiesto toho, aby ich zaťažila: napríklad pri individuálnej podpore žiakov vo veľkých heterogénnych triedach. Alebo pri vedení a sprostredkovaní pomoci študentom na stále viac a viac preplnených univerzitách.

Pretože tam individuálna podpora už vôbec nie je možná?

V malej skupine môže pedagóg optimálne podporiť potreby svojich chránencov. Učiteľ v triede s 30 deťmi to už má ťažšie, v krajinách nachádzajúcich sa na prechode od rozvojových k priemyselne vyspelým často s 50 deťmi v jednej triede sa to už sotva dá zvládnuť. A profesor s 250 študujúcimi v posluchárni svoju prednášku vôbec nemôže personalizovať. Každý jednotlivý žiak a študent má však rozdielne schopnosti a prichádza s rôznou úrovňou poznania. Vyučujúcich to stavia pred značné výzvy: počkáte, pokým väčšina porozumie látke? Potom sa iní nudia a nároky trpia. Alebo jednoducho pôjdete ďalej a mnohých tým priveľmi preťažíte?

Aké možnosti tu ponúka digitálna technika?

Na niektorých školách v USA už dnes pracujú s individuálnymi učebnými plánmi, ktoré pre každého žiaka denne nanovo vypočíta počítač. A vysoké školy používajú softvér na to, aby každému študentovi odporúčali prednášky, ktoré vystihujú jeho záujmy a schopnosti – a pri ktorých má reálnu šancu, že ich aj zvládne. Učitelia a profesori tým získavajú novú úlohu, zo sprostredkovateľov poznania sa stávajú štúdijní spievodcovia. Sprostredkovanie štandardných poznatkov prenechávajú počítačom a majú viac času na podstatné veci: osobnú starostlivosť o žiakov.

VIAC AKO LEN OBYČAJNÁ APLIKÁCIA

Napriek tomu však už získané skúsenosti potvrdzujú, že sa niektorí žiaci využívajúci  digitálne pomôcky učia skôr horšie ako lepšie. Vo Vašej knihe táto diskusia nezohráva skoro žiadnu úlohu. Prečo?

Práve ten mix to robí. Ani čisto analógová ani čisto digitálna výučba nevedie k optimálnym výsledkom. Digitálne vzdelávanie by sme nemali stavať do rozporu k analógovému, ale oba svety by sme mali zmysluplne medzi sebou prepojiť.

Dalo by sa snáď povedať, že máte ako člen predstavenstva nadácie, ktorá masívne investuje do oblasti digitálneho vzdelávania, trochu pragmatickejší prístup k technológiám ako mnohí skeptici?

Nás ako nadáciu zaujíma predovšetkým, ako by sme zabezpečili čo možno najširšiu účasť ľudí na živote spoločnosti. Zvyšuje možnosť voliť digitálne skutočne volebnú účasť? Umožňuje telemedicína lepší prístup k lekárskej starostlivosti na vidieku? A práve aj: môžu digitálne ponuky výučby natrvalo zlepšiť vyučovací proces? Ešte stále nerozumieme dobre tomu, aké spoločenské dôsledky so sebou v dlhodobom meradle digitalizácia prinesie. Práve preto tento trend musíme skúmať a vedecky prebádať – ignorovať by sme ho nemali. 

Aká je prognóza koncepcie nemeckého vzdelávania?

Prognózovať je vždy komplikované. Ale naše vzdelávacie inštitúcie sa budú ďalej rozvíjať. Ponúknu viac individuálnych metód výučby, poskytnú viac priamej spätnej väzby pri učení a častejšie umožnia učenie hrou. Samozrejmejšou sa stane rôznorodosť a bude sa aj lepšie dariť ju presadzovať. Digitálne výučbové programy a učiace videá budú pri tom všetkom patriť k bežnému životu.
 

Jörg Dräger Jörg Dräger | Foto (Ausschnitt): © Jan Voth Jörg Dräger je od 1. júla 2008 členom predstavenstva Bertelsmannovej nadácie pre oblasti vzdelávania, integrácie a demokracie, ako aj riaditeľom  centra CHE – Centra pre rozvoj vysokých škôl. Naposledy mu vyšla kniha Digitálna revolúcia vo vzdelávaní. Radikálna zmena v učení a ako ho môžeme formovať.