DIDAKTIKA VIACJAZYČNOSTI POHĽAD PONAD OKRAJ TANIERA

Interkulturelles Lernen macht die Schüler neugierig
Interkultúrna výučba podnecuje u žiakov zvedavosť | Foto (výsek) © Andrey Popov - Fotolia.com

Referenčný rámec pre pluralitné prístupy k jazykom a kultúram slúži ako základ procesu výučby a učenia a podporuje viacjazyčné a interkultúrne spôsobilosti. Ako sa pomocou neho môže formovať výučba nemčiny ako cudzieho jazyka? 

Či už je to nemčina alebo angličtina, čínština alebo latinčina – deti a mladí v celej Európe sa učia moderné alebo klasické cudzie jazyky. Zástancovia modernej didaktiky viacjazyčnosti sa u svojich žiakov pri výučbe nového jazyka stále intenzívnejšie zameriavajú na sprostredkovanie kompetencií, ktoré zahŕňajú jazyk aj kultúru. Popísané sú v Referenčnom rámci pre pluralitné prístupy k jazykom a kultúram (REPA), ktorý v roku 2007 v Grazi po prvýkrát zverejnilo Európske centrum cudzích jazykov Rady Európy a odvtedy ho viackrát prepracovalo a doplnilo. REPA obsahuje kritériá popisu viacjazyčných a interkultúrnych spôsobilostí, ktoré možno nadobúdať v zmysle didaktiky viacjazyčnosti prístupmi, akými sú integrované učenie sa jazykov, jazykové prebudenie (Awakening to languages), interkomprehenzia alebo interkultúrne učenie.
 
Aj Anna Maria Curci využíva pri svojej práci referenčný rámec REPA. Vyučuje nemčinu ako cudzí jazyk (DaF) na jazykovom gymnáziu v Ríme: „Predtým, ako mladí prichádzajú na našu školu, učili sa  už osem rokov angličtinu a tri roky španielčinu alebo francúžštinu. Ako štrnásťroční začínajú s výučbou nielen nemeckého, ale aj latinského jazyka. Ponúka sa im preto možnosť stavať ďalej na vedomostiach a kompetenciách, ktoré už dovtedy získali“. Ako učiteľka nemčiny vyvinula  Anna Maria Curci v posledných dvadsiatich rokoch množstvo materiálov pre integrovanú didaktiku jazykov, ktoré sú priamo určené na vyučovanie, ale slúžia aj kurzom ďalšieho vzdelávania. Mnoho z jej nápadov sa dostalo do databanky REPA.

POROVNANIE JAZYKOV: HLÁSKY, SLOVÁ, ŠTRUKTÚRY

Anna Maria Curci podporuje mladých už predtým, ako na škole začnú učiť po nemecky: každý rok pozýva žiakov a rodičov na ukážkové hodiny, aby tak mohli nadobudnúť prvé dojmy z  nemeckého jazyka. K jej práci s referenčným rámcom REPA patrí napríklad to, že na prvých hodinách hovorí o tom, ako veľmi podobné sú si napr. číslovky v nemčine a v angličtine, alebo že nemecké hlásky „ö“ a „ü“ sa nachádzajú aj vo francúzštine. V nasledujúcom kroku upozorňuje na to, že označenia druhov rôznych stromov v nemčine sú rovnako ako v latinčine ženského rodu. Poukazuje na to, že rozdiel medzi „pýtať sa“ a „prosiť“ je relevantný aj v latinčine aj v španielčine a že pre talianskych žiakov je ťažšie naučiť sa budúci čas – (futur) v anglickom jazyku,  ako v nemeckom.

Žiaci na úrovni A1 a A2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (GeR) vytvárajú plagáty k slovným poliam ako napr. „Orientácia v meste“, „Používanie dopravných prostriedkov“ alebo „Koníčky a voľnočasové aktivity“, ktoré potom vyvesia v triede. Jej žiaci neskôr siahajú v takzvanom vyučovaní CLIL – v rámci učebných osnov je na talianskych školách odborné vyučovanie v moderných cudzích jazykoch vo vyšších triedach povinné – po zdrojoch a spôsobilostiach, ktoré boli vyvinuté v rámci práce s referenčným rámcom REPA.

SPOLOČNÉ ŠTRUKTÚRNE  ZNAKY SPOZNÁVANIA JAZYKOV

„Poznatky o tom, ako jazyky fungujú a ktoré spoločné štruktúrne znaky majú, predstavuje centrálnu oblasť kľúčových slov referenčného rámca REPA. Náš pohľad zameriavame systematicky na porovnávanie, žiaci si vypracujú vlastnú biografiou v zmysle svojho učenia sa cudzích jazykov“, vysvetľuje Anna Maria Curci. To u žiakov podnecuje zvedavosť a motivuje ich vydať sa na cestu za objavovaním jazyka. „Dianie v triede považujem za nepretržitú učiacu sa dielňu. Žiaci tak cítia, že ich berieme vážne, sú na to hrdí a získavajú množstvo zážitkov z toho, čo práve objavili. Viacjazyčná didaktika podnieťuje chuť učiť sa ešte viac – mnohí moji žiaci sa chcú teraz napríklad učiť aj po švédsky, dánsky alebo portugalsky“.

UČIŤ SA NAVZÁJOM JEDEN OD DRUHÉHO – VO VIACJAZYČNEJ  ŠKOLSKEJ  TRIEDE

Anna Maria Curci samozrejme neovláda všetky jazyky, ktoré vo svojom vyučovaní spomína. Využíva preto ako základ pre svoju prácu neformálny rozhovor so svojimi žiakmi. Takýmto spôsobom si môžu napríklad aj žiaci, ktorých materinským jazykom nie je taliančina, rozvíjať svoj potenciál: žiaci s rumunským materinským jazykom predniesli referát o tom, ako sa tvorí budúci čas v ich jazyku: „Naši žiaci žijú vo viacjazyčnom prostredí, preto je pre nich ziskom, ak môžu nahliadnuť dovnútra iného jazyka. Pre referujúcich je to zase radostné zadostučinenie a príležitosť, systematicky rozmýšlať o svojom vlastnom materinskom jazyku“, vysvetľuje učiteľka.

VIACJAZYČNOSŤ  ROZŠIRUJE  HORIZONT

Vývoj stratégií na reflexívne zaobchádzanie s jazykmi a kultúrami, jazykové a kultúrne povedomie sú dôležitými prvkami didaktiky, založenej na referenčnom rámci REPA. Anna Maria Curci vie zo svojej učiteľskej praxe, že viacjazyčná didaktika podporuje metajazykové a metakognitívne kompetencie žiakov, ako aj ich spôsobilosti v jednotlivých jazykoch. V konečnom dôsledku vychováva svojich žiakov vedomým zaoberaním sa rôzličnými jazykmi k uvedomelým občanom sveta: „Môže to znieť utopisticky, ale ja som presvedčená: Ak prebieha učenie sa jazykov ako mnohojazyčný koncert, nielen že otvára nové horizonty, ale vytvára aj povedomie toho, že viacjazyčnosť je dôležitým krokom k mierovému spolunažívaniu.“