Vyučovanie výslovnosti
Pedagógovia s prízvukom vo vyučovaní nemčiny ako cudzieho a druhého jazyka?

Pôsobí cudzojazyčný prízvuk učiteľov nemčiny negatívne pri osvojovaní nemčiny? Ako by sa mali zamestnávatelia, inštitúcie a učitelia vyrovnať s touto témou?

Tematické vysvetlenie Ursuly Hirschfeld
 

Doteraz nie sú známe žiadne podložené poznatky, t. z. empirické štúdie o tom, že dospelí študenti, ktorých vyučujú učitelia s cudzojazyčným prízvukom, sa nemčinu učia inak a inak vyslovujú ako študenti, ktorých vyučujú rodení hovoriaci.
Každá jazyková inštitúcia si stanovuje svoje štandardy a rozhoduje, aké kompetencie učitelia majú mať, ale (okrem ekonomických, prípadne marketingových dôvodov) existuje aj odborné hľadisko a argumenty, ktoré by mali v diskusiách zohľadňovať prízvuk učiteľa:

  1. Aká výslovnosť je dobrá a správna?
  2. Čo je prízvuk?
  3. Ako pôsobí cudzojazyčný prízvuk?
  4. Aké vyučovacie a učebné ciele sú v oblasti výslovnosti?
  5. Čím sa vyznačuje dobrý učiteľ so zreteľom na vyučovanie výslovnosti?

1. Aká výslovnosť je dobrá a správna?

Pod pojmom výslovnosť rozlišujeme dve úrovne, prvú úroveň tvoria samohlásky a spoluhlásky a ich spojenia (segmentálna úroveň) a druhú slovný prízvuk, melódia a rytmus (prozódia, suprasegmentálna úroveň). Pod výslovnosť teda nepatrí len tvorenie zvukov. Výslovnosť nezahŕňa len samotné vyslovovanie, ale aj vnímanie výslovnosti, ako aj schopnosť vysvetliť a byť pochopený a porozumenie hovorenému jazyku.

Dobrá a/alebo správna výslovnosť neexistuje. Existuje veľa možností výslovnosti, ktoré sú súčasťou nášho bežného dňa a na ktoré sme viac-menej zvyknutí a ktoré individuálne vnímame ako takmer správne alebo odlišné.

Okrem troch štandardných výslovností v Nemecku, Rakúsku a nemecky hovoriacom Švajčiarsku, ktoré sa používajú v celoplošných médiách a väčšinou tiež v materiáloch pre DaF/DaZ, sa stretávame s regionálnymi hovorovými jazykmi a dialektmi. V týchto oblastiach sa používa spôsob reči, ktorý sa od seba čiastočne alebo veľmi zreteľne odlišuje vo svojich fonetických podobách. Výslovnosť  je veľmi silno ovplyvnená komunikačnými situáciami (fonoštylistické variácie) a to v oblasti štandardného jazyka ako aj dialektov. V závislosti od situácie – Kto s kým hovorí, ako, o čom, prečo, z akého dôvodu, kde a kedy? - je rozdielne tempo reči a napätie, čo vedie k pozmenenej zreteľnosti a zrozumiteľnosti.
 
  Geißnerov komunikačný model © Hirschfeld/Reinke Abb.: Sprechsituationsmodell (nach Geißner 1987: 73; Hirschfeld/Reinke 2018: 141)

Podľa fonoštylistických (situatívnych) podmienok je výslovnosť veľmi zmenená na suprasegmentálnej (melódia, napätie, rýchlosť hovorenia, rytmus atď.) a segmentálnej úrovni (samohlásky a spoluhlásky) aj pri emocionálnom prejave, napr. priateľská, zúrivá, smutná alebo zdvorilá reč.

Dobrá alebo správna, prípadne prispôsobená okolnostiam je výslovnosť teda vtedy, keď zodpovedá normám a očakávaniam poslucháčov v konkrétnej situácii.

V DaF-/DaZ vyučovaní je tiež nevyhnutné uvedomovať si rôznorodosť existujúcich spôsobov výslovnosti a mať cit pre výslovnosť a vnímanie rôznych kontextov a vyjadrení, ktoré sú situačne podmienené. Pritom môže pedagóg tematizovať svoju vlastnú výslovnosť.
 

2. Čo je prízvuk?

Pojem „prízvuk“ je určený predovšetkým pre zdôraznenie (tiež aj pre intonáciu, postavenie prízvuku) v hovorenej reči. V existujúcom kontexte sa vzťahuje na:
  1. výslovnosť cudzieho jazyka podfarbenú materinským jazykom, prípadne prvým jazykom: = cudzí/cudzojazyčný prízvuk, napr. francúzsky prízvuk v nemčine ako aj
  2. výslovnosť nemčiny podfarbená regionálnou hovorovou rečou alebo dialektom: = regionálny prízvuk, napr. bavorský alebo saský prízvuk.
Regionálny a cudzojazyčný prízvuk môže vykazovať podobné fonetické zvláštnosti oproti štandardnej výslovnosti nemčiny, pri pokročilých študentoch nemčiny nie je niekedy možné zistiť, či majú cudzojazyčné alebo regionálne zázemie.
 
Charakteristickosť cudzojazyčného prízvuku spočíva v tom, že spravidla je sprevádzaný gramatickými, lexikálnymi a pragmatickými „odchýlkami“ a toto spôsobuje dojem, že sa zdá byť „nesprávnym“.
 
Ak DaF-/DaZ vyučujúci hovoria inak bezchybne s ľahkým cudzojazyčným prízvukom, je negatívne pôsobenie ich výslovnosti zreteľne obmedzené alebo je dokonca nepostrehnuteľné. Ich rozdielna výslovnosť je potom porovnateľná s vyučujúcimi, ktorí majú regionálny akcent. Neexistujú žiadne objektívne merateľné kritéria pre silu cudzojazyčného  (prípadne regionálneho) prízvuku. Jeho hodnotenie môže dopadnúť rôzne, keďže závisí od očakávaní, nastavenia a skúseností hodnotiaceho a jeho citlivosti na fonetické hľadiská.
 

3. Aké dôsledky má cudzojazyčný akcent?

Silný cudzojazyčný prízvuk ako aj silný dialekt môžu mať rôzne dôsledky, kedy výslovnosť nezodpovedá normám a očakávaniam počúvajúcich. Môže prísť k ovplyvneniu zrozumiteľnosti, strate obsahových informácií, plánovaný priebeh rozhovoru sa môže zmeniť (napr. prostredníctvom dodatočných otázok) a môže sa zmeniť postoj a prijatie hovoriaceho. Štúdie potvrdzujú, že cudzí akcent môže viesť k odmietnutiu, vyčleneniu a problémom pri hľadaní si práce a pri vykonávaní práce samotnej.

Aký vplyv má cudzojazyčný prízvuk na študentov, nebolo ešte preskúmané. Je veľmi náročné eliminovať faktory učiteľa v porovnávajúcich prieskumoch.
Podľa môjho názoru ľahký cudzojazyčný prízvuk ako aj regionálny akcent je možné vykompenzovať zručnosťou pri výbere vhodnej metodiky (okrem iného rôznorodými vyučovacími metódami, citlivosťou pri oprave chýb.

Celosvetovo vyučujú nemčinu ľudia, ktorých nemčina z gramatického, lexikálneho a pragmatického pohľadu nezodpovedá „úrovni rodeného hovoriaceho, ale ich vyučovanie je čiastočne veľmi úspešné.
 

4. Aké vyučovacie a učebné ciele sú v oblasti výslovnosti?

Okrem nadradených vyučovacích a učebných cieľov, ktoré vyplývajú z popisu jazykových kompetencií na rozličných úrovniach (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky) alebo sú naviazané na určité pracovné dohovory (učitelia nemčiny, prekladatelia, žurnalisti, turistickí sprievodcovia atď.), existujú aj individuálne požiadavky, naučiť sa (veľmi) dobrú výslovnosť, napr. aby mohli študovať, pracovať a/alebo žiť v nemecky hovoriacej krajine. Dobrí vyučujúci neberú tieto požiadavky na ľahkú váhu a pomáhajú študentom so zdokonalením výslovnosti.

Toto je náročná úloha, ktorá vyžaduje nacvičovanie výslovnosti so zreteľom na individuálnu podporu jednotlivých študentov a mať na zreteli rôzne potreby jednotlivých študentov. Toto môžu dosiahnuť DaF-/DaZ učitelia s cudzojazyčným (alebo regionálnym) prízvukom rovnako ako učitelia, ktorí hovoria bez akcentu.

 

5. Čím sa vyznačujú dobrí učitelia v súvislosti s jazykovým vyučovaním?

V ideálnom prípade spĺňajú učitelia nemčiny nasledovné požiadavky:
  • Majú prehľad a vedia kriticky zhodnotiť ponuku cvičení v učebnici/učebnom materiáli a sú schopní existujúce cvičenia doplniť, zmeniť a vytvoriť nové cvičenia.
  • Ovládajú systém metód, ako cielene zasiahnuť a zabezpečiť dostatočné zautomatizovanie a metodickú pestrosť.
  • Poskytujú spätnú väzbu o silných a slabých stránkach jednotlivých študentov pri počúvaní a výslovnosti.
  • Rozoznajú a konzekventne ako aj šikovne opravujú odchýlky vo výslovnosti študentov.
  • Pravidelne hodnotia pokroky pri učení sa výslovnosti primerane k ostatným jazykovým a hovoreným výkonom.
  • Motivujú študentov (aj seba).
Z toho vyplýva, že učiteľ je vnímaný aj ako vzor. Každý učiteľ nemčiny je jazykovým vzorom pre svojich študentov, to sa týka aj výslovnosti. Pričom platí: Čím mladší sú študenti, tým viac sú na učiteľa naviazaní a napodobňujú jeho výslovnosť. Učitelia môžu svojim mladším aj starším študentom vysvetliť, že cudzojazyčný alebo regionálny akcent existuje a vysvetliť jeho princípy, ale aj napriek tomu sú schopní rozpoznať chyby vo výslovnosti a opravovať ich. K dispozícii je množstvo možností s pomocou mediálnej podpory prezentovať štandardnú výslovnosť a venovať sa im spolu so študentmi. Častokrát je to aj výhoda učiteľov, ktorí nie sú rodenými hovoriacimi, pretože dokážu študentom sprostredkovať vlastné skúsenosti pri osvojovaní si nemeckej výslovnosti, tzn. poznajú úskalia z vlastnej skúsenosti a študentom vedia cielene pomôcť.

Zvyšujúca sa mobilita a migrácia do Nemecka prispela k tomu, že aj učitelia s veľmi dobrými výsledkami a medzikultúrnymi skúsenosťami a praxou vo vyučovaní cudzích jazykov, ktorí nie sú rodení hovoriaci, sú medzi DaF učiteľmi, ktorí vyučujú v jazykových inštitúciách v nemecky hovoriacich krajinách. S tým súvisí aj silnejšia akceptácia diverzity medzi učiteľmi nemčiny.

Podľa môjho názoru je schopnosť vyučovať výslovnosť dôležitejšia ako ľahký cudzojazyčný (alebo aj regionálny) akcent.
 

 

Literaturhinweise

 

  • Dahmen, Silvia / Hirschfeld, Ursula (2016) (Hg.): Phonetik in der Unterrichtspraxis. Fremdsprache Deutsch 55. Erich Schmidt Verlag Berlin.
  • Dahmen, Silvia / Hirschfeld, Ursula (2016): Phonetik in der Unterrichtspraxis. In: Dahmen, Silvia / Hirschfeld, Ursula (2016): Phonetik in der Unterrichtspraxis. Fremdsprache Deutsch 55. Erich Schmidt Verlag Berlin, 3-9.
  • Geißner, H. (1987): Sprechwissenschaft. Theorie der mündlichen Kommunikation. Königstein/Frankfurt a. M.
  • Krech, E.-M. u.a. (2010): Deutsches Aussprachewörterbuch. Berlin / New York.
  • Hirschfeld, Ursula (2018): Aussprachenormen und ihre reflexiven Verortungen in DaF/DaZ. In: Dirim, Inci / Wegner, Anke: Normative Grundlagen und reflexive Verortungen im Feld DaF_DaZ*. Verlag Barbara Budrich Opladen/Berlin/Toronto, S. 330-343. (Mehrsprachigkeit und Bildung, Bd. 2). 
  • Hirschfeld, Ursula / Reinke, Kerstin (2018): Phonetik im Fach Deutsch als Fremd- und Zweitsprache. Erich Schmidt Verlag Berlin. (Grundlagen Deutsch als Fremd- und Zweitsprache 1), 2. Auflage
  • Hirschfeld, Ursula (2016): Aussprache in ihrer Vielfalt erleben: Lehr- und Lernziele. In: Dahmen, Silvia / Hirschfeld, Ursula (2016): Phonetik in der Unterrichtspraxis. Fremdsprache Deutsch 55. Erich Schmidt Verlag Berlin, 10-15.