Ako úspešne absolvovať online jazykový kurz počas pandémie koronavírusu? Aké výzvy prináša čisto online vzdelávanie? Venujeme sa aktuálnemu stavu výskumu.
Čas pred koronou: Trendy a tipy
Už dlhšie je v oblasti pravidelného jazykového vzdelávanie nasadenie digitálnych nástrojov považované za nevyhnutné (pozri Grein & Strasser 2019; Grein et al 2019).
Práca s digitálnymi nástrojmi zvyšuje nielen vizuálnu pozornosť, ale aj „selektívnu pozornosť, ako aj schopnosť sústrediť sa na relevantné informácie a nevnímať rušivé podnety“ (Stevens und Bavelier 2012, pozri Bernsmann 2019). Prostredníctvom cieleného používania (cca. 10% vyučovania) stúpa motivácia študentov. Zobrazovacími zariadeniami (funkčná magnetická rezonancia) sa napríklad zistilo, že hodina aktivít na počítači má pozitívny efekt na vizuálno-motorické schopnosti aj pre školopovinné deti (pozri Pujo et al. 2016).
Taktiež blended-learning, teda spojenie didakticky dobre pripravených virtuálnych vzdelávacích jednotiek a prezenčných stretnutí sa ukázalo byť zmysluplnou a úspešnou formou hybridného vzdelávania (pozri Lu et al. 2018). Cieľom je obe časti navzájom prepojiť, „aby študenti mohli efektívne, úspešne a motivovane napredovať“ (Kraft 2003: 44). V ponuke boli taktiež čisto online jazykové kurzy, ale predstavovali len minimálny podiel na trhu s jazykovými kurzami. V roku 2019 v Nemecku predstavoval podiel na trhu všetkých online kurzov, teda nielen jazykových, len osem percent (pozri Statista 2020).
Online jazykové vyučovanie a korona
Z dôvodu krízy spôsobenej šírením koronavírusu sa jazykové vyučovanie kompletne pretransformovalo na virtuálne vyučovanie a mnohé inštitúcie a učitelia celosvetovo čelili veľkým výzvam. Čo patrí k najväčším výzvam a čo je potrebné vedieť?
Výzva 1: virtuálny priestor
Motivácia je podstatná pre úspešnosť online jazykových kurzov. Štúdie potvrdzujú, že schopnosť zapamätania si, ako aj motivácia pri čisto „online“ vzdelávaní, teda pri absolvovaní virtuálneho kurzu, je oveľa menšia ako pri štandardnom, prezenčnom jazykovom vzdelávaní. Bawa (2016) udáva, že číselný úbytok študentov pri čisto online kurzoch je medzi 40 až 80 percent, zatiaľ čo pri štandardných kurzoch je to 10-20 percent. Neurobiologické štúdie poukazujú na klesajúcu koncentráciu pozornosti vo virtuálnych vyučovacích priestoroch (pozri Chen et al. 2017).
Venujme chvíľku pozornosti motivácii. Podľa toho, s akým cieľom navštevujeme jazykový kurz, rozlišujeme štyri rôzne druhy učebnej motivácie (pozri Wild et al. 2001): záujem, vnútorná a vonkajšia motivácia a orientácia na výkon.
Záujem je zásadný a vyznačuje sa tým, že študenti počas vyučovania zažívajú pozitívne emočné stavy a naučeniu nového jazyka pripisujú vysoký subjektívny význam a spravidla nie sú pod tlakom(vgl. Zander & Heidig 2020: 397).
Vnútorná motivácia je, zjednodušene povedané, mať radosť z vecí, teda mať radosť z učenia jazykov. O vonkajšej motivácií hovoríme, ak sme orientovaní na očakávané výsledky, teda dobrý výsledok pri skúške alebo splnenie očakávaní rodičov u detí.
Motivácia na výkon, v krátkosti, zahŕňa želanie podrobiť vlastné výsledky kvalitatívnej skúške.
Pre (reálne ako aj virtuálne) učebné prostredie to znamená, že učenie má vyzerať „atraktívne“ (napr. didaktické hry), relevantnosť (vzťah k vonkajšiemu svetu) musí byť tiež zdôraznená a taktiež je nevyhnutná pozitívna spätná väzba. Dôležité sú tiež formy spätnej väzby a možnosť preverenia svojich „výkonov“.
Sociálna spätosť prostredníctvom prostredia, kde prebieha učenie je kľúčovým predpokladom pre motiváciu a radosť z učenia. Takzvané Distance Learning, inak virtuálne diaľkové vyučovanie, si vyžaduje sociálnu interakciu (pozri Chen & Jang 2010). Učebné platformy umožňujú spoluprácu a interakciu študentov a pedagógov na fórach. Z emocionálneho pohľadu sa nejedná len o frekvenciu sociálnej interakcie, ale aj o pocit mať k dispozícii kontaktnú osobu.
Prečo teda nefungujú video-chat nástroje/nástroje na online semináre? Alexiou-Ray & Bentley (2016) ukázali, že odstup, ktorý je spôsobený technikou, možno vyrovnať silným tímovým duchom účastníkov kurzu a častejšou dostupnosťou učiteľa.
Aby sa posilnila súdržnosť, odstránili bariéry medzi študentmi, vytvorili pevné štruktúry a priestor na interakciu, je potrebná platforma na komunikáciu. V oblasti Open Source, teda bezplatne, k dispozícii sú rôzne učebné platformy. Učebná platforma Moodle je bezplatná, ovládanie je intuitívne, k dispozícii sú rôzne pomocné nastavenia a prístup pre študentov je možný cez mobil. Taktiež je možné vytvoriť spoločný BLOG alebo facebookovú stránku.
Úspešné štúdium v štandardnom jazykovom vyučovaní je založený na interakcii medzi učiteľom a študentmi a študentmi navzájom. Vo virtuálnej triede je táto interakcia veľmi obmedzená. Ale aj tento nedostatok je možné vyrovnať použitím učebnej platformy.
© adobe.stock
Výzva 2: uČebné materiály
Táto situácia je menej náročná, ak je k dispozícii digitálna verzia učebných materiálov. Kľúčové z neurobiologickej perspektívy je, že cvičenia alebo úlohy, s ktorými sa práve pracuje, sú viditeľné a študenti ich môžu sledovať na obrazovke, kde sa práve nachádzajú. Vidieť iba vyučujúcich a hovoriť usmernenia ako „nalistujte stránku xy, cvičenie 5“ je obzvlášť pre začiatočníkov príliš náročné na pozornosť.
Výzva 3: Priebeh vyučovania
Ako už bolo povedané, začlenenie do „sociálneho priestoru“ (vyučovacia platforma) je kľúčové pre motiváciu a úspech pri učení. V štandardnom prezenčnom vyučovaní sa spravidla každých 20 minút mení forma komunikácie, pretože schopnosť sústredenia potom prudko klesá. Vo všeobecnosti sa odporúča pri online-vyučovaní veľkosť skupiny do cca. 12 študentov, aby mali študenti dostatok času aktívne participovať v diskusii. Po približne 40 minútach, aj keď učiteľ prehráva nahrávky a filmy, sa študenti aktívne zúčastňujú vyučovania, učiteľ kladie otázky a pod., je čas na prácu vo dvojiciach a malých skupinách. V tejto fáze je učebná platforma tiež dôležitá: študenti vypracovávajú úlohy v pároch alebo skupinkách. Výsledok uložia na vyučovacej platforme alebo ho neskôr prezentujú vo virtuálnom priestore. Súčasťou opakovania môže byť tvorba vlastných pracovných listov a študenti tak môžu využiť svoju kreativitu (pozri nápady z praxe
Digitalen Sprachunterricht interaktiv gestalten). Dôležité je úlohy formulovať veľmi presne a dávať pozor, aby študenti neboli preťažení napr. zadávaním veľkého počtu úloh.
Výzva 4: Know-How a Časový manaŽment
Aj samotní učitelia potrebujú školenia, aby stratili možný strach z virtuálneho prostredia. Taktiež potrebujú školenia na ovládanie vyučovacej platformy, keďže virtuálne vyučovanie pôsobí na väčšinu študentov domotivujúco. Zároveň sú potrebné konkrétne školenia na rôzne bezplatné nástroje, ktorých použitie následne vysvetlia študentom, aby ich používali aktívne a konštruktívne vo vyučovaní. Príprava digitálneho vyučovania, aj keď už ste v ňom zbehlí, je oveľa časovo náročnejšia ako pri štandardnom jazykovom vyučovaní.
A Ďalej?
Z dôvodu prevažne pozitívnych skúseností s virtuálnym učením očakávame aj po skončení pandemickej situácie nárast jeho využívania, ale aj napriek tomu sociálny kontakt na učebnej platforme a diskusia vo virtuálnom priestore nemôže plnohodnotne nahradiť prezenčné vyučovanie.
Literaturhinweise
Alexiou-Ray, J. & Bentley, C. C. (2016). Faculty Professional Development for Quality Online Teaching.
Journal of Distance Learning Administration, 18 (4), 1-16.
Bawa, P. (2016). Retention in online courses: Exploring issues and solutions - A literature review.
SAGE Open, 6(1), 1-11. doi: 10.1177/2158244015621777
Bernsmann, Manuela (2019). Schule digital – Fokus Gehirn. Neurowissenschaftliche Erkenntnisse zur Wirkung neuer Medien. In: Gorr, Claudia & Bauer, Michael C. (Hrsg.)
Gehirne unter Spannung. Kognition, Emotion und Identität im digitalen Zeitalter. Berlin & Heidelberg: Springer.
Chen, C.-M., Wang, J.-Y. and Yu, C.-M. (2017) Assessing the Attention Levels of Students by Using a Novel Attention Aware System Based on Brainwave Signals.
British Journal of Educational Technology, 48, 348-369.
Grein, Marion & Strasser, Thomas (2019). Lernen mit digitalen Medien aus neurobiologischer und fremdsprachendidaktischer Sicht. Empfehlungen Goethe-Institut. Zagreb. 7-15.
Kraft, Susanne (2003). Blended Learning – ein Weg zur Integration von E-Learning und Präsenzlernen. In:
REPORT 2/2003 Literatur und Forschungsreport Weiterbildung. 26. Jahrgang Erfahrungen mit Neuen Medien. DIE.
Lu, O., Huang, A., Huang, J., Lin, A., Ogata, H., & Yang, S. (2018). Applying Learning Analytics for the Early Prediction of Students' Academic Performance in Blended Learning.
Journal of Educational Technology & Society, 21(2), 220-232.
www.jstor.org/stable/26388400 [10.06.2020]
Pujo, J., Fenoll, R., Forns, J, & et al. (2016). Video Gaming in School Children – how much is enough?
Annals of Neurology 22(8).
https://doi.org/10.1002/ana.24745. [24.06.2020]
Wild, E., Hofer, M. & Pekrun, R. (2001). Psychologie des Lernens. In: Krapp, A. & Weidenmann, B. (Hrsg.)
Pädagogische Psychologie. Weinheim: Beltz.
Zander, Steffi & Heidig, Steffi (2020). Motivationsdesign bei der Konzeption multimedialer Lernumgebungen. In: Niegemann, Helmut & Weinberger, Armin (Hrsg.) 2020.
Handbuch Bildungstechnologie. Konzeption und Einsatz digitaler Lernumgebungen. Berlin: Springer Verlag. 393-415.
