Naučiť sa učiť nemčinu (DLL®)
Prístup

Cieľom vyučovania je rozvíjať zručnosti. K vyučovaniu zameranému na rozvoj kompetencií patrí to, že sa pri plánovaní vychádza z toho, ktoré zručnost je potrebné dosiahnuť a očakávané výsledky sú formulované vo forme popisu explicitných vedomostí a možností.
Orientácia na zručnosti znamená tiež, že sa na záver určitého obdobia preveruje,  či žiaci/študenti nadobudli cieľové kompetencie. Samozrejme nemôžete preveriť všetky oblasti kompetencií, ktoré sa majú rozvíjať. Vyjadrené inak: nie všetky vzdelávacie ciele možno súčasne aj overiť skúškou. Pri vyučovaní cudzích jazykov nebudete spravidla preverovať zručnosti súvisiace s osobnosťou žiaka/študenta, ale skôr procedurálne čiastkové zručnosti akými sú porozumenie počutému, schopnosť hovoriť atď.
 

Orientácia na žiaka/študenta zohľadňuje individualitu, záujmy a potreby jazykového vzdelávania žiakov/študentov. To okrem iného znamená, že sa využívajú rôznorodé učebné materiály a formy práce s ohľadom na špecifickú skupinu žiakov/študentov a že sa im na výber  ponúkajú rôzne úlohy a postupy. Predpokladá sa, že to bude mať pozitívny vplyv na motiváciu žiakov/študentov.

Aktivizácia žiakov/študentov predpokladá, že tí, ktorí sa aktívne zaoberajú učebnou látkou, tým že ju spracúvajú hlbšie, dosiahujú lepšie výsledky v učení. Aktívni žiaci/študenti sa zapájajú do vyučovania kladením otázok a vyjadrením logických záverov, vymieňajú si nápady, sami objavujú jazykové štruktúry alebo sa snažia popísať zákonitosti, preberajú organizačné a pomocné úlohy vo vyučovacom procese. Aktívni žiaci/študenti pracujú motivovanejšie a koncentrovanejšie v kontexte plnenia príslušných úloh. Zvyšuje sa u nich povedomie o tom, čo dokážu a ako sa jazyk učia. 

Orientácia na interakcie si vyžaduje, aby boli žiaci/študenti prostredníctvom zadaných úloh motivovaní k spolupráci.  Znamená to napríklad, že môžu vyjadriť svoje vlastné názory a reagovať na ostatných a ešte oveľa viac. Úlohy sa preto musia zadávať tak, aby boli žiaci/študenti nútení navzájom komunikovať, napríklad vo forme rolových hier, s použitím rôznych sociálnych foriem alebo zadaných úloh, ktoré vyžadujú niečo vyjednať, niekoho presvedčiť alebo o niečom informovať, o čom partner rozhovoru ešte doteraz nevedel.

Žiakov/študentov je potrebné v zmysle autonómnosti podporovať v tom, aby sa vedome a seba reflexným spôsobom zaoberali vlastným učením. Rozhodnutia a postupy vo vyučovaní by sa od začiatku mali zameriavať na to, aby sa čo najefektívnejšie využívali už doteraz naučené a používané jazyky a skúsenosti s učením sa cudzích jazykov a súčasne sa pripravovali na učenie ďalších (cudzích) jazykov. 

Používanie jazyka je vždy integrálnou súčasťou kultúrne formovaných sociálnych kontextov. Preto je dôležité, aby vyučovanie vytváralo situácie v učebnom procese, v ktorých by žiaci/študenti mohli zažívať kultúrny charakter komunikačných situácií v cudzom jazyku. Takto možno pozorovať podobnosti a odlišnosti v súvislosti s vlastným spôsobom komunikácie. Žiaci/študenti týmto spôsobom získajú vedomosti a komunikačné stratégie, aby sa čo možno najlepšie orientovali v reáliách nemecky hovoriaceho prostredia. 

Orientácia na úlohy úzko súvisí s orientáciou na činnosť. Podľa tohto princípu je potrebné žiakov/študentov konfrontovať s úlohami, ktoré sa týkajú ich života alebo iniciovať ich budúce jazykové aktivity. Mali by dostať príležitosť  objaviť „skutočné“ otázky a zodpovedať na ne v cudzom jazyku. Úlohu by pritom mohli zohrávať nová slovná zásoba a gramatické pravidlá, nie sú však – ako napríklad v prípade samostatných gramatických cvičení – v centre záujmu. 

Väčšina žiakov/študentov nemčiny sa už učila iný cudzí jazyk, ktorý im môže pomôcť rýchlejšie rozpoznať určité štruktúry cieľového jazyka a porozumieť významu slov. V zmysle viacjazyčnosti by mala výučba nadviazať na získané skúsenosti žiakov/študentov pri učení sa jazyka a jazykovej komunikácii.