Social reading a knižnice S prehliadačom ku knihe

Online über Bücher diskutieren.
Online über Bücher diskutieren. | Foto (Ausschnitt): © Ammentorp - Fotolia.com

Rozširujúca sa digitalizácia vplýva na správanie čitateľov. Niekdajšie čitateľské krúžky zažívajú renesanciu na webe vo forme social reading. Dôsledky tohto vývoja možno pozorovať aj v knižniciach. 

 Z historického hľadiska nie je sociálne čítanie novinkou. „Recepcia textov potichu bola až do obdobia viac ako 400 rokov po Kristovi úplne neznáma. Ešte aj filozof Augustinus sa čudoval svojmu vtedajšiemu súčasníkovi, ktorý čítal potichu“, poznamenáva novinárka, zaoberajúca sa oblasťou vedy, Astrid Herboldová v týždenníku Die Zeit. Predovšetkým v 18. a 19. storočí zažívala svoj rozkvet vzájomná výmena medzi knižnými nadšencami, ktorí sa zlučovali do čitateľských krúžkov a diskutovali o knihách. Bol to trend, ktorý sa nám vracia v dnešnej digitálnej ére v zmenených podmienkach pod názvom social reading – a ktorý vydavateľstvá, ako aj vedecké a verejné knižnice, stavia pred nové výzvy.

Zdielať digitálny obsah

Dominique Pleimling z Inštitútu knižnej vedy v Mainzi definuje sociálne čítanie stručne, ale pritom ponecháva tento pojem otvorený, ako „intenzívnu, trvalú a online vedenú výmenu o textoch“. Používatelia sa spájajú v tematicky zameraných komunitách, dokumentujú svoje čitateľské správanie, zdieľajú komentáre a citáty. Platforma Goodreads.com z USA vedie s dvadsiatimi miliónmi členov v tomto segmente sociálneho čítania. V Nemecku sa podobne organizuje fórum Lovelybooks, ktoré navzájom spája okolo 80.000 priateľov kníh, vymieňajúcich si svoje čitateľské odporúčania.

Nad týmto modelom čitateľského krúžku stojí takzvaný formát social reading 2.0. Umožňuje priamo dialóg v knihe, súčasné čítanie a komentovanie. „Načo by sme knihu digitalizovali, keď ju nemôžeme zdielať?“, znel napríklad slogan berlínskeho start-upu Readmill. Internetový formát, ktorý bol nastavený začiatkom roku 2014, ponúkal ako aplikáciu interaktívne používateľské rozhranie pre čítačky e-kníh. Označenie určitých textových pasáží videli všetci členovia platformy, mohli si ich nastaviť alebo vypnúť, komentovať ich a zdielať ich prostredníctvom sociálnych sietí ako facebook alebo twitter.

Vývoj čitateľského správania

Dr. Rafael Ball, riaditeľ Univerzitnej knižnice Regensburg a šéfredaktor odborného magazínu B.i.t.-Online vidí v social reading nateraz „koevolúciu“: „Digitálny obsah nielenže ovplyvňuje čitateľské správanie, ale čitateľ na druhej strane aj požaduje obsah, ktorý možno rýchlejšie a lepšie prehľadávať.“ Tu sa dostáva analógová kniha jednoznačne do defenzívy. Predovšetkým v prírodných vedách sa medzičasom používajú skoro výlučne len elektronické publikácie, ktoré možno pomocou rozličných nástrojov prehľadávať „cielene, jazykovo presne a presne podľa určitých metód“, uvádza Ball.

Podľa Nemeckej spolkovej štatistiky vydávali už v roku 2012 vedecké knižnice v Nemecku 41 percent zo svojho rozpočtu na digitálne a elektronické médiá. Ale aj verejné knižnice sa išli s týmto trendom. „Medzičasom ponúka skoro 1.000 verejných knižníc v Nemecku na určitý čas e-knihy na striahnutie“, ohlásili Burzové noviny nemeckého knižného obchodu (Börsenblatt des Deutschen Buchhandels) v októbri 2013.

Knihy s pridanou hodnotou vo vede

Z pohľadu vedca, vidí Rafael Ball v trende smerujúcom k e-knihám len pozitíva: „Ak sa ponúkajú e-knihy s multimediálnym obsahom a s prepojeniami na iné texty stále viac ako len čisté verzie PDF tlačenej knihy, sú to knihy s pridanou hodnotou“.

V oblasti vedeckých knižníc sa skôr hovorí o vedeckom čítaní (scienfific reading) ako o social reading. Možnosti interakcie sa však vyrovnávajú, „aj keď sa tu výmena informácií neuskutočňuje na princípe chatovania“, ako zdôrazňuje Susanne Göttkerová, ktorá vedie v Univerzitnej knižnici Düsseldorf decernát Integrované spracovanie médií. Odkazuje na programový systém Mendeley na báze webu, ktorý ako sociálna sieť pre oblasť vedy rôznorodo podporujuje komunikáciu a spoluprácu medzi kolegami v odbore. Na základe osobného profilu upozorní systém používateľa, keď sa do systému dostane nová publikácia alebo keď sa k publikácii objaví komentár. Göttkerová uvádza, že to je „určite dobrý základ pre budúcu prácu“.

Verejná knižnica v digitálnom priestore

Verejné knižnice stoja v súčasnosti pred väčšími výzvami. „V súčasných štruktúrach sa social reading v knižniciach len veľmi ťažko dá zrealizovať“, vysvetľuje Tom Becker, profesor v Inštitúte informačnej vedy Odbornej vysokej školy v Kolíne nad Rýnom a člen spolkového predsedníctva profesionálneho združenia Informácie Knižnica (BIB). Dôvodom sú lokálne a licenčnoprávne obmedzenia fondu e-kníh, ktoré neumožňujú výmenu s čitateľmi v iných mestách. Možný by však mohol byť napríklad model prenesenia čitateľského klubu s pevne určenými používateľskými skupinami do digitálneho sveta. Na platformách, kde spolupracujú viacerí, by verejná knižnica mohla vystupovať v úlohe sprostredkovateľa kompetencií a podporovať tak „kultúrne vzdelávanie v digitálnom priestore“, myslí si Becker. „To robí verejnú knižnicu zaujímavou pre digitálnych domorodcov.“