Rozhlasová hra v Nemecku Svet hlasov

Nemecko je známe svojimi rozhlasovými hrami
Foto (výrez): © Brian Jackson - Fotolia.com

Nikde na svete sa neprodukuje toľko kvalitných rozhlasových hier ako v Nemecku. Vyplýva to nielen z lásky Nemcov k rádiu, ale aj z jedinečného modelu verejnoprávneho rozhlasu.
 

Rozhlasová hra má takmer toľko rokov ako rozhlas. Rozhlas sa etabloval v Nemecku začiatkom roku 1920 s rýchlo narastajúcim počtom vysielacích rozhlasových staníc, ktoré denne vysielali niekoľkohodinový program. Z tohto dôvodu vznikali rôzne typy vysielaní, medzi nimi  aj umelecký žáner, ktorý sa nazýval vysielanou hrou - fiktívne príbehy v dialogickej podobe oživované zvukmi.

Rozhlasová hra nemôže byť bez rádia, dokonca ani dnes. Avšak medzitým už možno pomerne jednoducho vytvoriť rozhlasovú hru aj mimo rozhlasovej inštitúcie. Digitalizáciou sa potrebná technika stala všeobecne dostupnou, a tak je verejnoprávny rozhlas v Nemecku vzhľadom na svoje možnosti rovnako ako predtým rozhodujúcim producentom rozhlasových hier. Disponuje totiž kvalitnými štúdiami, skúsenými dramaturgmi rozhlasových hier, špecializovanými zvukármi, veľkým záujmom u publika a potrebným štátnym rozpočtom. Ak by si chcel niekto privyrábať ako autor alebo režisér rozhlasových hier, musel by byť odkázaný na produkciu alebo minimálne na vysielanie jeho diela prostredníctvom rozhlasu.

Najväčšia scéna rozhlasových hier na svete

Nemecko vlastní najväčšiu a najrôznorodejšiu scénu rozhlasových hier na svete. Ročne sa vyprodukuje okolo 300 rozhlasových hier. Takmer každý deň vysiela nejaká nemecká rozhlasová stanica premiéru rozhlasovej hry, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že zodpovední v rozhlasových staniciach (vynikajúci autor a umelec Bert Brecht alebo filmár Walter Ruttmann ako priekopníci tohto žánru) spoznali, aké šance ponúka nové médium –rádio v tejto oblasti. Od začiatku vznikali kvalitné rozhlasové hry, čo viedlo k ich rýchlemu uznávaniu ako čoraz váženejšieho umeleckého žánru. V hre SOS … rao rao … Foyn – ,Krassin‘ zachraňuje ,Italiu‘ (1929) Friedricha Wolfa sa aj rádio stalo súčasťou dejín, pretože prostredníctvom rádiových vĺn mohol vysielač  koordinovať záchranu vzducholode stratenej v Arktíde. Weekend (1930) Waltera Ruttmanna je zvukovou kolážou o bežnom víkendovom dni, ktorá obstála aj bez verbálneho rozprávania.

Nacistický režim a druhá svetová vojna priniesli cenzúru, ktorá si vyžiadala po roku 1945 nový začiatok. Práve autori ako Alfred Andersch, Günter Eich a Wolfgang Hildesheimer pozdvihli nemeckú rozhlasovú hru znova na predvojnovú úroveň. Na tomto základe sa ďalej rozvíjala životne dôležitá umelecká podoba rozhlasovej hry.

Druhý dôvod produkcie veľkého počtu rozhlasových hier vyplýva z nemeckého federalizmu.  ARD (Asociácia verejnoprávnych televíznych spoločností Spolkovej republiky Nemecko) tvorí deväť regionálnych verejnoprávnych rozhlasových inštitútov. Každý z týchto deviatich vysielačov má vlastnú redakciu rozhlasových inštitúcií a k nim patrí aj spolkové rádio Nemecko s dvomi redakciami rozhlasových hier.

Úctyhodné publikum

Táto rozmanitosť si žiada zreteľný profil jednotlivých redakcií, inak by sotva bolo možné túto drahú štruktúru zdôvodniť. Rozhlasová stanica Norddeutscher Rundfunk sa špecializovala na literárne rozhlasové hry, Saarländischer Rundfunk sa stala vďaka svojej zemepisnej polohe špecialistom na francúzskych autorov a opakovane produkuje dvojjazyčné hry. Rozhlasové stanice Südwestdeutscher Rundfunk a tiež Deutschlandradio Kultur  sú známe predovšetkým ich akustickými dielami – hrami, v ktorých verbálna rovina hrá sekundárnu alebo žiadnu rolu. Rozhlasová stanica Bayerischer Rundfunk inscenuje často viacdielne hry otvorenej formy, v ktorých nie je napríklad sled jednotlivých častí stanovený a poslucháči môžu sami rozhodovať o ich poradí.

V programovom VKV-vysielaní musí síce redakcia stanoviť poradie relácií, na portáli voľne dostupných zdrojov sa ich usporiadanie prenecháva užívateľovi. Digitálny fond rozhlasových hier bavorského rádia zaznamenáva viac ako milión stiahnutí ročne. Aj iné stanice ponúkaju svoje rozhlasové hry dlhodobo ako podcasty na vypočutie na svojich webových stránkach. Rozhlasové vysielanie má spravidla desaťtisíc poslucháčov, krimi hry niekedy aj viac ako stotisíc. V porovnaní s počtom návštevníkov divadla, kina alebo predaných kníh sa tešia úctyhodnej obľube poslucháčov.

V interakcii so spoločnosťou

Formálne aj obsahovo sa vytvorilo niekoľko subžánrov: kriminálky, detské rozhlasové hry, science-fiction, komorné hry, ľúbostné príbehy, komédie, spoločenské ako aj politické drámy a iné. Rozpráva sa dokumentárne, klasicky naratívne alebo postdramaticky; súčasťou sú hudobné diela, zvukové umenie (soundart) a rozhlasové hry s autentickými zvukmi. Stereo technika viedla k moderným priestorovým zvukom, znovu sa experimentovalo aj s komplexnejšími systémami, napríklad s technikou Surround-Sound 5.1 alebo  stereofóniou, nahrávacou technikou, ktorá umožňuje špeciálne priestorové počúvanie.

Keďže je rozhlasová hra umeleckým žánrom rozhlasu, nemožno ju vnímať izolovane od tohto média. „Rozhlasové hry sú súčasťou programu rádia,“ hovorí Martina Müller-Wallraf, riaditeľka rozhlasových hier rozhlasovej stanice Westdeutscher Rundfunk, ktorý produkuje zo všetkých staníc najviac rozhlasových hier. „Vstupujú automaticky do interakcie s reláciami, ktoré sa musia počúvať pred nimi a po nich,“ dodáva Müller-Wallraf. To znamená, že sa rozhlasové hry nemôžu izolovať od toho, čím sa zaoberá spoločnosť. Aj to totiž prispieva k významu rozhlasovej hry. Musí si byť vedomá svojho umeleckého uhla pohľadu vo vzťahu k reportážam, dokumentom a iným spravodajským a dokumentaristickým formátom. Zároveň nesmie stratiť svoju sebestačnosť, ale vlastnými prostriedkami má prispievať k pochopeniu súčasnosti.