tddl Časované nálože, míny a explózie

Cena Ingeborg Bachmannovej 2016
© Johannes Puch/ORF

40. ročník súťaže „Dni nemeckej literatúry“ v Klagenfurte  
 
Autorka Sharon Dodua Otoo presvedčila porotu známej literárnej súťaže „Dni nemeckej literatúry“ svojím subtílno-satirickým textom „Pán Gröttrup sa posadil“. V rakúskom Klagenfurte, kde sa táto súťaž konala už po 40-ty krát,  zaň získala prestížnu literárnu Cenu Ingeborg Bachmannovej (25.000 eur).

Text odkazuje na historicky reálne a prominentné postavy – odborníka na stavbu rakiet Helmuta Gröttrupa, ktorý sa ako spolupracovník Wernhera von Brauna podieľal na vývoji jednej z tajných Hitlerových zbraní, rakety V2, a jeho manželky Irmi. Ako inžinier stelesňuje Gröttrup typ racionalistu, ktorý verí, že všetko na svete je kontrolovateľné a ovládateľné. Jeho vedomosti sú zároveň vzácnym kapitálom v politickom boji o moc počas obdobia Studenej vojny. Sharon Dodua Otoo vo svojom humorno-ľstivom texte plnom slapstickových scén však Gröttrupa neposlala na javisko celosvetového politického diania, ale na javisko výsostne súkromné. Pri stole, prestretom na raňajky, sa každodenný rituál zmení na absurditu v tom momente, keď sa servírované vajce odmietne dať uvariť natvrdo: „Inak povedané. To. Vajce. Bolo. Na. Mäkko. Ako sa to len mohlo stať?“ Vajce, ktoré neslýchaým a nedovoleným spôsobom v kuchyni vybuchne ako časovaná nálož, je zároveň aj rozprávačom textu. Ide však o rozprávača, ktorý „vážne nie je stabilný“.


Víťazka Ceny Ingeborg Bachmannovej 2016 Sharon Dodua Otoo z Veľkej Británie © Johannes Puch/ORF

Udelenie hlavnej ceny britskej autorke s ghanskými koreňmi, ktorá sa narodila v Londýne, momentálne žije v Berlíne a publikuje (aj) v nemčine, sa dá označiť aj za vyjadrenie literárnopolitického postoja. Cenu Ingeborg Bachmannovej už v minulosti viackrát získali spisovatelia, ktorí píšu po nemecky, aj keď vyrastali s iným (materinským) jazykom – v roku 2013 to bola napríklad ukrajinská autorka Katja Petrowskaja, ktorej román „Asi Esther“ vyšiel už aj v slovenskom preklade. Tento rok sa pri čítačkách v Klagenfurte prezentovali Marko Dinić, pochádzajúci zo Srbska a žijúci v Salzburgu, nemecko-turecký autor Selim Özdogan či Sylvia Schenk, ktorá sa narodila vo Francúzsku. Najkontroverznejšia debata medzi siedmimi členmi poroty sa strhla po texte izraelského autora Tomera Gardiho, žijúceho v Tel Avive, ktorý nemal názov a ktorý bol napísaný v tzv. „broken German“.  Literárna vedkyňa Hildegard Keller Gardiho text nazvala „estetickou mínou“, ktorá nás núti zaoberať sa nasledovnými otázkami:  Je hybridná a gramaticky i syntakticky chybná nemčina v Gardiho texte (ne)funkčnou provokáciou? Alebo je skôr primeranou jazykovou formou príbehu, ktorého hlavnou témou je identita jednotlivca v časoch utečenectva a globálnej migrácie? „Sme Babylonskí“, hovorí v Gardiho texte jeho hlavný protagonista, ktorý spolu s matkou práve pristál na berlínskom letisku a ktorý si z cudzích kufrov zostavuje novú garderóbu rovnako ako si z viacerých jazykov skladá vlastnú reč.
 
Fenomény „cudzoty“ alebo „odlišnosti“ hrali dôležitú úlohu aj v ďalších súťažných textoch, tematizujúcich utečeneckú krízu, vojnové konflikty alebo klimatické zmeny, ktoré pozvaní autori prezentovali pred televíznymi kamerami (čítačky aj diskusie poroty sa z Klagenfurtu každý rok vysielajú naživo). Častým spoločným motívom bol pritom stret „neznámeho“ s „vlastným“ alebo „dôverne známym“. Jan Snela napríklad vo svojom texte, obohatenom arabskými slovíčkami, vykreslil scénu, v ktorej nemenovené (stredo)európske mesto pomaly zaniká pod púštnym pieskom. Isabelle Lehn zase preniesla vojnový konflikt z Afganistanu do armádneho výcvikového strediska v bavorskom pohorí Fränkische Alb, v ktorom sú dlhodobo nezamestnaní donútení nastúpiť ako komparzisti, hrajúci afgánskych dedinčanov pri simulácii vojnových situácií.
 
Explozívnym sa dá nazvať aj text „Los Alamos je maličký“, za ktorý švajčiarsky autor Dieter Zwicky získal Cenu energetického koncernu Kelag, dotovanú sumou 10.000 eur. Bližšie neurčený rozprávač v ňom bez zábran fabuluje a fantazíruje; do popredia pritom Zwicky stavia asociatívne vnemy a dojmy – „vzácnu svetlozelenosť“ neba nad mestom alebo vôňu „artičokov, Nivey, cigórie“ a „kyslej kapusty“. Bez poznateľného dejového centra sa pritom Zwickyho sureálny a nonsensovej poetike blízky text dá porovnať s lokalitou, do ktorej ho spisovateľ zasadil – s umelo postaveným mestom Los Alamos v púštnej oblasti Nového Mexika.
 
„A v tom, hovorím: To vybuchne! Plnou silou narazím do steny bazéna. Moja hlava.“ Iná forma explózie alebo výbuchu sa dá objaviť aj v treťom ocenenom texte, a síce v úryvku z románu „Walter Nowak zostane ležať“, ktorý autorke Julie Wolf priniesol Cenu televízneh stanice 3sat (7.500 eur). Pri nehode v bazéne si 70-ročný rozprávač, ktorý sa pravidelným plávaním udržuje vo forme, vážne poraní hlavu. Náraz u neho vyvolá explóziu spomienok: Walter Nowak, ktorý v príbehu leží na dlážke kúpeľne so smiešnou plávacou čiapkou na hlave a čaká na pomoc od svojej milenky Yvonne, sa v spomienkach vracia do predchádzajúcich vzťahov, rodinného aj pracovného života. V momente úrazu stratí Nowak moc rozhodovať, kontrolu i disciplínu a musí si uvedomiť, že proces starnutia sa nedá zastaviť.
 
Protikladný model k životu naplnenému disciplínou a výkonnosťou predložila vo svojom texte „Penne cestoviny z Kiky“ rakúska autorka Stefanie Sargnagel, známa najmä svojimi webovými textami. V Klagenfurte zaň vo verejnom hlasovaní čitateľov a divákov získala BKS-Cenu literárneho publika (7.000 eur).  Rozprávačkou je v tomto sebaironickom texte autorka, ktorá práve píše príspevok do literárnej súťaže, aj keď sa v zásade odmieta podriadiť pravidlám etablovaného literárneho trhu: „Nechcem pracovať, chcem svoj čas stráviť ničnerobením, som mimozemšťan alebo človek z Mesiaca, tu na zemi si chcem len všetko v pokoji, piánko, poobzerať.“ Pri „hľadaní inšpirácie a dobrodružstva“ sa autorka v texte vydáva do ulíc. Jej revírom nie je izolovaná slonovinová veža umenia, ale „depresívne panelákové králikarne, paranoidné susedstvá“, viedenské krčmy a  obchodné domy s nábytkom, ktoré ponúkajú lacné hotové jedlá: „Dnes majú penne s rajčinovou omáčkou. Nemajú vôbec  žiadnu chuť, také mám najradšej.“