Mannovci a Československo O ČESKOSLOVENSKOM OBČIANSTVE HEINRICHA A THOMASA MANNOVCOV

Mestečko Proseč

Pred 80 rokmi, v priebehu roku 1936 sa slávni nemeckí spisovatelia Heinrich a Thomas Mannovci a niektorí ďalší členovia rodiny stali občanmi predvojnového Československa.

Pražské úrady udelili Heinrichovi  Mannovi (1871 – 1950) československé štátne občianstvo  14. marca 1936.  24. apríla v tom istom roku prijal doklady na československom konzuláte v Marseille a zložil prísahu vernosti ČSR. Vo svojej autobiografii (Ein Zeitalter wird besichtigt) si na to takto spomína:"Opakoval som české slová, samozrejme chybne, lebo som ich nepoznal. Kým som bol, že tento národ udelil takú česť človeku vyhostenému vlastným národom a prijal ho medzi seba ako seberovného, napriek tomu, že sám bol opustený?“[1] Thomas Mann (1875 – 1955) získal československé štátne občianstvo na československom konzuláte vo švajčiarskom Zürichu 19. novembra 1936. Domovské právo, ktorého udelenie bolo v tom čase podmienkou na získanie štátneho občianstva, získali obaja bratia vo východočeskom meste Proseč.
 
Udelením štátnych občianstiev Heinrichovi a Thomasovi Mannovcom, ktoré iniciovali T. G. Masaryk a E. Beneš, sa v medzinárodných komentároch prezentovali postoje štátu, vnímaného ako ostrov demokracie v strednej Európe.
 
Kontakty s Československom
 
Heinrich Mann navštívil poprvýkrát Prahu v roku 1916 ešte pred vznikom samostatného štátu a následne potom Československo do roku 1934 v rámci svojich prednášok, inscenácie jeho hry Madam Legros vo Vinohradskom divadle a pod., ešte viackrát. V roku 1924 ho ako váženého hosťa prijal v Lánoch prezident Masaryk. V rozhovore pre Československý rozhlas dňa 18.10.1934 prehlásil, že je ctiteľom Masaryka. Povedal, že šťastný je ten štát, na ktorého čele stojí mysliteľ. V tom istom roku sa s prezidentom kvôli jeho zdravotnému stavu už nemohol stretnúť, vo svojom životopise k tomu uvádza: „ 1934 [...] som navštívil Prahu, nemohol som sa stretnúť s mojim chorým priateľom, ale jeho kancelár mi sprostredkoval prísľub poskytnutia občianstva..“
 
Thomas Mann navštívil Prahu poprvýkrát v roku 1905 v rámci svojich autorských čítaní a potom znovu v rokoch 1912, 1923 a 1932, keď sa stretol s Karlom Čapkom, Maxom Brodom a ďalšími významnými spisovateľmi a politikmi. O svojom vzťahu k českej kultúre sa vyjadril niekoľkokrát, napr. pri vystúpení v pražskom rozhlase (Gruß an Prag, 21.1.1936) alebo v dopise germanistovi a prekladateľovi Bedřichovi Fučíkovi. Uvádza v ňom, že jeho neznalosť krásneho českého jazyka spôsobila, že sa nemohol hlbšie zoznámiť s českou národnou literatúrou, a tak jej miesto zaujala česká hudba, obdivoval Smetanu a Dvořáka pre ich výrazne národnú a pritom strhujúcu melanchóliu, ktorú neskôr vyjadrovala aj hudba Janáčka a Weinbergera. V nemeckých prekladoch naňho zapôsobili mnohé diela modernej českej literatúry, Haškov Švejk, próza  Karla Čapka, ktorú si veľmi cenil, a drámy F. Langera, vtedy často inscenované v Nemecku. Za porozumenie zvláštnej atmosféry Prahy je osobitne povďačný nemecko-českým básnikom a spisovateľom Rilkemu, Kafkovi, Werfelovi, Brodovi a .i.
 
O československom občianstve Heinricha Manna 
 
Heinrich Mann, ktorého meno sa nachádzalo hneď na prvom zozname zakázaných spisovateľov  v Nemecku a ktorému tiež veľmi skoro odobrali nemecké občianstvo, utiekol v roku 1933 pred Hitlerom do Francúzska. Ako už bolo povedané, prezident Masaryk mu už predtým prisľúbil československé štátne občianstvo. Na to, aby získal domovské právo, obrátil sa na okresné mesto Liberec, ktoré sa však nachádzalo pevne v rukách prívržencov Henleinovcov. Jeho žiadosť preto v roku 1935 nemala šancu na kladné vybavenie. Heinrich Mann preto v článku v denníku Prager Tagblatt (5.7.1935) oznámil, že ju chce stiahnuť, čo predovšetkým česká a nemecká tlač podrobne komentovali. Liberec po zverejnení článku oznámil zamietnutie jeho žiadosti.
 
Mesto Proseč sa následne obrátilo na Heinricha Manna s ponukou na udelenie domovského práva. Veľkú zásluhu na tom mal Rudolf Fleischmann, ktorý pracoval v Proseči ako účtovník vo výšivkárskych podnikoch Kosinera a bol aktívnym členom národno-socialistickej strany. Fleischmann získal podporu farára A. Jeřábka a ľudovej strany. Spolu s hlasmi zástupcov Socialistickej strany v obci to postačovalo na udelenie domovského práva pre oboch spisovateľov. Na rozdiel od iných obcí, ktoré Mannovcom tiež ponúkli domovské právo, podarilo sa mu zhromaždiť a predložiť všetky potrebné dokumenty na prerokovanie udelenia štátneho občianstva. R. Fleischmann bol počas vojny v neprítomnosti nemeckým súdom odsúdený na trest smrti. Za dramatických okolností však v poslednom momente ušiel cez Nemecko a Belgicko do Anglicka.
 
S ponukou na udelenie domovského práva sa teda na Heinricha Manna písomne obrátilo mesto Proseč a požiadalo ho, aby mu adresoval žiadosť o domovské právo v tomto meste. H. Mann kladne odpovedal z Nice a tak mohlo zasadnutie obecného zastupiteľstva na podnet starostu Jana Herynka  21. augusta 1935 prerokovať prísľub udelenia domovského práva Heinrichovi Mannovi. Návrh schválilo deväť z pätnástich prítomných hlasov.
 
Thomas Mann

Keď sa Hitler dostal k moci, žil Thomas Mann so svojou rodinou vo Švajčiarsku. Jeho situácia sa od začiatku líšila od bratovej – jeho knihy neboli zničené a zjavné boli aj snahy izolovať ho od ostatnej protinacistickej emigrácie. Jeho knihy sa ešte v Nemecku mohli čítať, pričom aj on sám mal záujem na tom, aby tam mohlo byť publikované jeho posledné dielo Jozef a jeho bratia. Očividný zlom nastal v súvislosti s jeho rozhovorom zo 17. mája 1936, ktorý poskytol pražskému týždenníku Die Wahrheit, kde hovorí: „Cítim sa byť súčasťou tej emigrácie, ktorá bojuje za lepšie Nemecko. Patrím k nim.“
 
Získanie štátneho občianstva vo Švajčiarsku, kde Thomas Mann žil, sa ukázalo ako nemožné, lebo nespĺňal podmienku požadovanej dĺžky pobytu v krajine. Rakúske štátne občianstvo sa T.Mannovi nezdalo vhodným riešením.
 
Pri príležitosti prevzatia čestného občianstva mesta Proseč na Pražskom hrade  v roku 1936 požiadal prezident Beneš Rudolfa Fleischmanna, aby navštívil Thomasa Manna v Küsnachte a sprostredkoval mu jeho želanie, aby aj on prijal československé štátne občianstvo. Návšteva  Rudolfa Fleischmanna v Küsnachte sa uskutočnila 6. augusta 1936. Fleischmann pripravil Mannovi na podpis plnú moc na jeho zastupovanie a žiadosť Obecného zastupiteľstva mesta Proseč o udelenie domovského práva, ktorú v nasledujúci deň s ďalšími predpísanými podkladmi odovzdal v Prahe na úradné prerokovanie.
 
O udelení domovského práva Thomasovi Mannovi rokovalo obecné zastupiteľstvo mesta Proseč dňa 18. augusta 1936. V záznamoch z rokovania sa uvádza, že J. Herynek, starosta obce prečítal žiadosť splnomocnenca Thomasa Manna pána Rudolfa Fleischmanna a potom sa  jeho zástupca K. Fritz vrele prihováral za to, aby sa domovské právo obce Proseč udelilo pánovi Thomasovi Mannovi. Bolo to schválené dvanástimi hlasmi zo šestnástich prítomných.
 
4. novembra 1936 žiadal poslanec prof. Jan Blahoslav Kozák, priateľ Rudolfa Fleischmanna, na Krajinskom úrade v Prahe o zrýchlené prerokovanie udelenia štátneho občianstva Thomasovi Mannovi, pretože ide o vec, ktorú sledujú najvyšší predstavitelia štátu. Už 9. novembra bol vydaný výnos Krajinského úradu a ako už bolo uvedené, 19. novembra 1936 mohol Thomas Mann v Zürichu prevziať svoje doklady o československom štátnom občianstve a zložiť prísahu vernosti.
 
Prísľub domovského práva v Proseči získali 18.8.1936 aj manželka T. Manna Katharina (Katia) Mannová a ich deti Elisabeth, Michael a Gottfried. Syn Klaus Mann získal tento prísľub už 1. augusta 1936, keď bol návrh, predložený pánom Tomáškom, schválený desiatimi hlasmi z pätnástich prítomných. Žiadosť K. Manna doručil poslanec prof. Kozák. Dcéra Monika obdržala v Proseči 20.3.1937 domovské právo. Dcéra Erika bola v tom čase vydatá za britského štátneho občana a mala občianstvo Veľkej Británie. Thomas Mann sa k tejto udalosti vyjadril pre Prager Illustrierter Montag (11.1.1937). Hovoril, o tom, že sa veľmi teší a je šťastný, že sa stal občanom Československa. Že je hrdý na to, že patrí k štátu, ktorého politický a duchovný postoj zodpovedá jeho názorom.
 
Thomas Mann zostal občanom ČSR 8 rokov, v roku 1944 prijal občianstvo USA. Svoj krok vysvetlil písomne prezidentovi Benešovi a on vyjadril porozumenie. Heinrich Mann zostal československým štátnym občanom až do svojej smrti.