Nemecké blogy o médiách Blogovanie je kultúrnou technikou

Médiá v Nemecku čelia kritike: sú netransparentné, stranícke a závislé od štruktúr, no výčitiek je ešte omnoho viac. V tejto situácii získava pozornosť taká forma publikovania, v ktorej prím hrá absolútna nezávislosť v prinášaní správ – blogovanie. Množstvo blogov sa k žurnalistickému spravodajstvu a k médiám stavia veľmi kriticky. No do akej miery môže a chce nejaký blog úspešne etablovať ne-mainstreamový názor v spoločnosti a aké ciele sledujú tvorcovia týchto blogov? Portál Goethe.de oslovil významných nemeckých mediálnych blogerov a nazrel za kulisy vzniku blogov ako významného kultúrneho fenoménu súčasnosti.
 

Carta – Leonard Novy: „Sloboda tvoriť intervencie vo verejnom diskurze“

Leonard Novy (Carta) Leonard Novy (Carta) | Foto (Ausschnitt): © Leonard Novy Pán Novy, Carta existuje od roku 2008, získala viacero ocenení, okrem iných v roku 2016 zlatú  Leadward v kategórii Online Independent roka. Aký diskurz chcete vyvolať existenciou Vášho blogu?

Náš blog tvoria príspevky viacerých renomovaných a mienkotvorných autorov, tematicky zameraných na oblasť demokracie, verejného života, médií, vedy, politiky a kultúry. V prvých rokoch jeho fungovania, keď ešte téma digitalizácie nebola pre politikov zaujímavá, sa Carta veľmi rýchlo vypracovala na inštanciu otvárajúcu a prinášajúcu debaty o médiách a politike v čase postupnej digitalizácie. Odvtedy sa náš fokus rozšíril, zaujímame sa o širšie celospoločenské súvislosti a celkový  vývoj. Tematický rámec tvorí otázka stavu a budúcnosti verejnosti a demokracie. Nielen médiá a žurnalizmus ale celá naša spoločnosť sa nachádza v prelomovom období. Carta si vždy kládla za cieľ vniesť do tejto zmeny štruktúr trochu svetla.

Kde má svoje miesto Carta v rámci iných médií?

Cartu vnímam ako súčasť pluralistického mediálneho sveta, ktorý si vyžaduje viac nových publicistických projektov a inovácií. Zároveň sme sa vždy považovali za mediálno-kritický projekt, ktorý poukazuje na nefunkčnosť a chyby „veľkých“ médií – na nedostatočnú transparentnosť verejno-právneho vysielania, žurnalistické odbočky jednotlivcov alebo na jednotné myslenie mnohých médií napríklad v téme gréckej krízy.

Čo znamená blogovanie pre Vás osobne?

Slobodu, s Cartou tu a tam ovplyvňovať smerovanie debát vo verejnom priestore, udávať tón a prezentovať verejnosti takých autorov, témy a myšlienkové pochody, ktoré na verejnosti doposiaľ nebolo počuť. Pohotovo reagovať na vývoj udalostí, komentovať dianie alebo publikovať rozsiahlejšie texty, ktoré by pre veľké média boli jednoducho príliš dlhé alebo príliš komplexné, to všetko ma veľmi priťahuje.


Leonard Novy je ko-direktor na Inštitúte médií a komunikačnej politiky. Od roku 2008 prevádzkuje spolu s Tatjana Brode, Christianom Neuner-Duttenhoferom a Stefanom Heidenreichom blog Carta. @carta_, facebook.com/carta.info
 

Netzpolitik – Markus Beckedahl: „Blogovanie je jednou z techník robenia kultúry“

Markus Beckedahl (Netzpolitik) Markus Beckedahl (Netzpolitik) | Foto (Ausschnitt): © Daniel Mueller
Pán Beckedahl, Netzpolitik je jedným z najvplyvnejších nemeckých politických blogov. Túto stránku ste založili pred 15 rokmi v roku 2002. Akú ste mali vtedy motiváciu?

V tom čase mi chýbalo na webe miesto, ktoré by zhromažďovalo rôzne informácie na tému politika internetu. A preto som si také miesto vytvoril sám. Na začiatku to bolo čisté zberanie internetových odkazov, teda taká okrajová práca popri niečom inom. Časom sme túto tému žurnalisticky i tematicky rozšírili. V súčasnosti prinášame správy z pohľadu základných práv v digitálnom svete o tom, ako politika mení internet a ako internet mení všetko naokolo.

Aké ciele svojim blogom sledujete?

Chceme ľudí informovať a zároveň motivovať k tomu, aby sa aktívne zaujímali o našu demokraciu. Denne nás číta približne 60 000 ľudí, sú medzi nimi aj vrcholoví politici, multiplikátori a veľké množstvo občanov, ktorí sa jednoducho zaujímajú o dianie okolo seba a senzibilizujú sa s týmito témami. Našim mottom a imperatívom súčasne je: „Bojuj za svoje digitálne práva”.

Čo vy osobne rozumiete pod pojmom blogovanie?

Blogovanie je, povedané vo všeobecnosti, publikovanie na webe, je to technika robenia kultúry. Čo kedysi fungovalo len vo forme blogov je teraz možné pomocou konta na akejkoľvek sociálnej sieti.
 

Netzpolitik založil v roku 2002 webový a politický aktivista a žurnalista Markus Beckedahl. Redakciu tvorí desať stálych redaktorov a veľká sieť autorov na voľnej nohe. @netzpolitik facebook.com/netzpolitik

Bettina Blaß, Timo Stoppacher – Fit für Journalismus: „Pre tých, čo so žurnalizmom začali, prestúpili doň alebo sa v ňom vyšvihli“

Pani Blaß, pán Stoppacher, Váš blog „Fit für Journalismus“ sa zameriava na žurnalistov a tých, ktorí sa nimi raz chcú stať. Prečo to pokladáte za aktuálne dôležitú tému?

Timo Stoppacher (Fit für Journalismus) Timo Stoppacher (Fit für Journalismus) | Foto (Ausschnitt): © Timo Stoppacher Timo Stoppacher: Pretože existuje málo pravdivých informácií o práci slobodného novinára. Mnohí mladí, ktorí by sa chceli stať žurnalistami majú predstavu, že budú stálymi zamestnancami istej redakcie a že budú chodiť zo stretnutia na stretnutie. V skutočnosti stále viac žurnalistov pracuje na voľnej nohe, buď preto, že to tak chcú, alebo preto, že musia. Naše témy nesú podľa toho všetky aspekty samostatnosti.
Bettina Blaß: A tieto aspekty sú dôležité rovnako pre mladých ľudí ako aj pre starších, ktorí po ukončení pracovného pomeru eventuálne náhle budú musieť alebo budú chcieť pracovať na voľnej nohe.

„Fit für Journalismus“ je zmesou ponúk na rôzne služby, rozhovorov, správ, komentárov a odpovedí užívateľom. Aké výhody ponúka blog v porovnaní s klasickými redakčnými formátmi?

Bettina Blaß (Fit für Journalismus) Bettina Blaß (Fit für Journalismus) | Foto (Ausschnitt): © Bettina Blaß Bettina Blaß: Pomocou blogu sa dokážete vyhnúť redakčnému korzetu. Môžete si určiť sami, čo, akou formou a v akej dĺžke uverejníte. To však neznamená, že uverejňujeme neoverené fakty: aj v našich blogoch sa pridržiavame smerníc kvalitného žurnalizmu. Timo Stoppacher: Prostredníctvom nášho blogu môžeme uverejniť náš osobný názor a ponúknuť pohľad na základe našej osobnej každodennej skúsenosti ako slobodní žurnalisti.

Čo znamená pre Vás osobne blogovanie?

Timo Stoppacher:: V prvom rade zábavu a pre nás aj istú formu marketingu.
Bettina Blaß: Pre mňa je to aj istá forma sebarealizácie: Venujem sa len takým témam, ktoré ma bavia. Pre zákazníkov robím rešerše a píšem aj o iných témach. Každopádne je to tak, že sa na základe nášho blogu na nás ľudia obracajú s rôznymi otázkami. Primerane tomu plánujeme aj náš pracovný čas venovaný blogovaniu.
 

Novinári a docenti Bettina Blaß a Timo Stoppacher spravujú blog „Fit für Journalismus“ od roku 2013. @ffjournalismus, facebook.com/Ffjournalismus

Bildblog – Moritz Tschermak: „Chceme zmeniť žurnalizmus k lepšiemu.“

Pán Tschermak, čo sa skrýva za názvom Bildblog?

Moritz Tschermak (Bildblog) Moritz Tschermak (Bildblog) | Foto (Ausschnitt): © Privat Blog sme spustili v roku 2004 ako takzvaný watchblog, ktorý sa zameral na kritiku publikácií Bild, jeho online verzie Bild.de a Bild am Sonntag, ktoré vychádzajú vo vydavateľstve Axel-Springer. Šlo o to, aby sa upozornilo na chyby spravodajstva, ktoré bolo v médiách časopisu Bild dlhodobo kritizované, napríklad pre nekvalitné rešerše alebo porušovanie osobných práv. V roku 2009 sa Bildblog otvoril všetkým nemeckojazyčným médiám. Chceme prispieť k tomu, aby sa žurnalizmus v Nemecku posunul k lepšiemu. Napríklad tak, že chyby, o ktorých sme písali na našom blogu budú opravené.

A ako sa Vám v tom darí?

Naozaj je to tak, že chyby, na ktoré poukážeme, niektoré redakcie veľmi rýchlo opravia. Vidieť to napríklad na informáciách spravodajskej agentúry DPA. Keďže medzičasom viacero žurnalistov z DPA sleduje naše výstupy na sociálnych sieťach, spravidla bezprostredne po uverejnení nášho postu urobia potrebné opravy. Ďalším príkladom sú správy o samovraždách. Pri takomto type správ vzniká vysoké riziko efektu preberania, na ktoré si mnoho redakcií vôbec nedáva pozor. Dá sa povedať, že je aj zásluhou Bildblogu, že v nemeckých médiách medzičasom takmer vo všetkých správach o samovraždách možno nájsť upozornenie pre ohrozené osoby.

Akú pridanú hodnotu má podľa Vás blogovanie?

Pridanú hodnotu vidím v dostatočne veľkej slobode písať o tom, čo ma zaujíma, úplne nezávisle od nejakých nátlakov ohľadom publikovania a obmedzení. Silnou stránkou publikovania na internete je aj to, že s relatívne malými zdrojmi možno zasiahnuť relatívne veľké množstvo ľudí.
 

Mediálny watchblog s názvom Bildblog funguje od roku 2004. Od roku 2015 ho spravuje bloger a nezávislý novinár Moritz Tschermak. @bildblog, facebook.com/bildblog

Übermedien – Stefan Niggemeier/Boris Rosenkranz: „Nezávislá kritika médií je dnes dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.“

Boris Rosenkranz, Stefan Niggemeier (Übermedien) Boris Rosenkranz, Stefan Niggemeier (Übermedien) | Foto (Ausschnitt): © Privat Pán Niggemeier, pán Rosenkranz, Übermedien pôsobí ako profesionálny webový magazín o kritike médií. Máte ambíciu byť konkurenciou podobným službám pôsobiacim v Nemecku?

Nie, to nie je naša ambícia. Pretože my sme iní. Übermedien nielen že pôsobí ako profesionálny magazín, on ním naozaj aj je. Sami seba nevnímame ako blog, pretože v zásade nerobíme nič iné ako ostatní novinári, my len prinášame správy o médiách, čiže tak ako píše odborník na ekonómiu o hospodárstve alebo ako športový spravodajca o športe, my píšeme o médiách. Existuje tu však jeden základný rozdiel v porovnaní s klasickými novinárskymi formátmi: Sme úplne nezávislí od televízie, rozhlasu a vydavateľstiev. Rozdiel je aj v tom, že sa nezameriavame len na novinárov, lež predovšetkým na ľudí, ktorí médiá používajú. Čiže na všetkých.

Prečo to považujete za také dôležite?

Pretože vzťah medzi novinármi a časťou publika v Nemecku, ale aj inde, je narušený. Vidieť to napríklad na paušálnych názoroch o údajnej klamlivej tlači. A aj preto, lebo v dnešnej dynamickej dobe existuje jednoducho veľmi veľa vecí vyžadujúcich si kritiku. Žiaľ mnoho etablovaných médií má ešte stále problém zaobchádzať s kritikou. Považovali sme za dôležité založiť Übermedien, aby sme mohli kritiku robiť diferencovane v zmysle nášho motta: „lepšie kritizovať médiá“.

Magazín o médiách Übermedien je prvý blog, ktorý sa pokúša byť financovaný platiacimi predplatiteľmi. Ako to funguje?

Naši predplatitelia platia 3,99 Euro mesačne, tým nám dávajú dlhodobejšiu istotu plánovania a za to môžu čítať exkluzívne články, ktoré budú pre ostatných zverejnené až neskôr. Bolo by pekné, keby sme v strednodobom horizonte sprístupnili našu ponuku všetkým čitateľom zdarma, úplne od začiatku. Tým by sa naše príspevky dostali k širokým masám, čo je veľmi dôležité, bez toho by to nemalo zmysel.

Magazín o médiách Übermedien existuje od roku 2016 a spravujú ho Stefan Niggemeier a Boris Rosenkranz. @uebermedien, facebook.com/uebermedien

Irights.info – David Pachali: Blogy môžu byť korektívom“

Pán Pachali, v iRights.info, ako dáva tušiť jeho názov, ide o právne otázky v digitálnom svete. Akú tendenciu by ste chceli navodiť, čo by ste chceli politicky zmeniť?

David Pachali (iRights.info) David Pachali (iRights.info) | Foto (Ausschnitt): © Privat iRights.info je informačný portál a webový magazín o autorských právach, kreativite a mnohých iných veciach týkajúcich sa digitálneho sveta. Naši čitatelia sa zaujímajú napríklad o to, akú hudbu môžu použiť vo svojich Youtube-videách. Ďalší sa zaujímajú o aktuálny politický, právny a iný vývoj: čo znamená ten alebo tamten súdny rozsudok? Aké zmeny plánuje EÚ v oblasti autorských práv? Chceme prispieť k tomu, aby sa debaty o autorských právach, pravidlách a regulácii na internete zúčastňovali informovaní užívatelia. iRights.info nemôže proklamovať ale jeden konkrétny politický postoj.

Je Váš blog protihlas k väčšinovým názorom?

To nie je správne označenie. Názoru, že existuje niečo ako „mainstreamové médiá“, proti ktorým musíme zakročiť, ja osobne neverím. Ale s niektorými bodmi sa dá súhlasiť. Stále sa objavujú témy, pri ktorých zastáva iRights.info iný názor. Napríklad keď vydavateľstvá informujú o trendoch, ktoré sa bezprostredne týkajú aj ich samotných, tam vidím mnoho deficitov. V takýchto prípadoch môže iRights.info a iné blogy pôsobiť ako korektív.

Čo pre Vás znamená blogovanie?

Blog je len akýsi technický skelet, ktorý sa dá použiť na rôzne účely. V iRights.info ho používame ako platformu na sprostredkovanie informácií. Také niečo ako „blogovanie“ podľa mňa ani neexistuje.

David Pachali je žurnalista a bloger. Informačný portál iRights.info je online od roku 2005. Spravovaný je neziskovou organizáciou iRights e.V. @iRightsinfo, facebook.com/irights.info

Franziskript- Franziska Bluhm: „Ventil, lúka na hranie, o kúsok ďalej megafón“

Franziska Bluhm (Franziskript) Franziska Bluhm (Franziskript) | Foto (Ausschnitt): © Privat Pani Bluhm, na Franziskript sa predstavujete slovami: „často tu píšem osobné veci, ale niekedy aj nie“. Čo sú teda Vaše témy?

Môj blog je od roku 2003 mojím detským ihriskom a môj kanál pre všetko, čoho sa neviem zbaviť prostredníctvom iných kanálov a čo by som chcela skúsiť. Blogujem o veciach, ktoré sú pre mňa dôležité a ktoré ma zaujímajú, keďže pracujem v oblasti médií, tak často práve o tejto téme. Vyskúšať, ako funguje podcast, koncipovať videoformát, otestovať isté témy, to všetko možno robiť, keď máte svoj blog. Pretože blog nie je hneď spájaný s nejakou mediálnou značkou.

Ste členkou poroty Goldener Blogger, ktorá od roku 2007 pravidelne oceňuje najlepších nemeckých blogerov. Čo pre Vás osobne znamená blogovanie?

Ventil, lúku na hranie, o kúsok ďalej megafón. Blogy dávajú každému jednotlivcovi publicistickú moc úplne nezávislú od etablovaných mediálnych značiek.

Ešte nikdy nemali jednotlivci s eventuálne nízkym rozpočtom tak veľa možností na oslovenie iných ľudí. Využívate svoj blog ako protihlas voči mainstreamu?

blogmi ľudí s podobnými záujmami. Nikdy nebolo jednoduchšie nájsť aj k akejkoľvek okrajovej téme podobne mysliacich ľudí a udržiavať s nimi kontakt prostredníctvom blogov a iných sociálnych sietí.

Franziska Bluhm vedie Digitale Vernetzung vydavateľskej skupiny Handelsblatt a zaoberá sa zmenou médií vo všetkých svojich odtieňoch, okrem iného aj na blogu Franziskript.

Indiskretion Ehrensache – Thomas Knüwer: „Čo sa v mediálnom svete musí zmeniť, aby mohol pretrvať.“

Thomas Knüwer (Indiskretion Ehrensache) Thomas Knüwer (Indiskretion Ehrensache) | Foto (Ausschnitt): © Privat Pán Knüwer, už názov Vášho blogu je ofenzívny: Indiskretion Ehrensache – Poznámky z každodenného života médií. Aký diskurs chcete svojim blogom načrtnúť?

Ešte stále nemôžem pochopiť, ako spiatočnícky myslia nemecké médiá v oblasti digitalizácie – a na tom sa v uplynulých rokoch, odkedy som z týchto dôvodov v roku 2005 založil môj blog, nezmenilo vôbec nič. Neverím, že sa pohneme dopredu, keď si budeme len nahovárať, že všetko bude dobré a ostane to tak. Keď mediálne domy radikálne nezmenia svoje procesy a myslenie, nebudú mať žiaden základ na prežitie. Som hlboko presvedčený, že musíme otvorene diskutovať o tom, ako by sa mal mediálny svet zmeniť, aby vôbec prežil. K tomu patrí: Písanie mi robí radosť a blog bol pre mňa miesto, kde som sa mohol vybúriť bez akýchkoľvek fyzických a organizačných obmedzení typických pre printový denník. Takto to pretrváva i naďalej. Jednoducho si chcem svojim blogom urobiť radosť a prostredníctvom mojich čitateľov sa duševne obohacovať.

Od roku 2007 udeľujete cenu „Goldener Blogger“. Kto a čo sa za tým skrýva?

Neudeľujem túto cenu sám ale spolu s Franziskou Bluhm z vydavateľskej skupiny Handelsblatt, Danielom Fiene z Rheinische Post Online a voľnou žurnalistkou Christiane Link. Goldener Blogger pôvodne vzniklo ako satira na rôzne oceňovania a nikdy sme neplánovali brať túto záležitosť vážnejšie. Ale ako sa to na internete stáva: Veľmi veľa ľudí začalo brať toto oceňovanie vážnejšie, ako my. A tak sa vec, ktorá začala raz v obývačke pomocou webkamery položenej na žehliacej doske postupom času stala verejným galaprogramom v Basecamp Berlín.

Čo musí spĺňať blog na to, aby ste ho nominovali?

Povedané v skratke: Šancu byť nominovaný majú blogy, ktoré počas roka naozaj zarezonovali.

Thomas Knüwer je zakladateľ a riaditeľ poradenstva digitálnych stratégií kpunktnull, okrem iného bol aj vedúcim odboru v Handelsblatt. Od roku 2005 píše na svojom blogu Indiskretion Ehrensache. 

Ingeseibel.de – Inge Seibel: „v prvom rade je môj blog vizitkou slobodnej novinárky.“

Inge Seibel (ingeseibel.de) Inge Seibel (ingeseibel.de) | Foto (Ausschnitt): © Inge Seibel Pani Seibel, Vy píšete blogy o žurnalizme a sociálnych médiách, ale nie len on nich...

Môj blog Ingeseibel.de sú vlastne dve veci: Už 30 rokov som vášnivou rozhlasovou žurnalistkou. Rozhlas je teda moja hlavná téma, k tomu sa pridali sociálne médiá, predovšetkým Twitter. Vo veľkej miere sa zaoberám budúcnosťou rádia alebo spravodajstvom o projektoch. Nedávno som sa zúčastnila dokonca jedného virtuálneho rádiokvízu. Stretlo sa to s ohlasom, bolo to ale dosť náročné. Druhým pilierom môjho blogu sú naše virtuálne cestovateľské denníčky, ktoré mimochodom tiež úzko súvisia s médiami.

Ako žurnalistka prezentujete Vaše témy aj prostredníctvom klasických formátov ako je vysielanie v rádiu alebo písanie článkov. Prečo sa vlastne venujete blogovaniu?

Pretože môžem písať a komentovať v takej miere a takým spôsobom, ako chcem, bez akýchkoľvek nariadení zo strany redakcie alebo šéfredaktora. To sa týka výberu témy ale samozrejme aj štýlu, ktorý je v blogu omnoho osobnejší ako napríklad v článkoch, aké píšem napríklad pre Medium Magazin. Chcem ale zdôrazniť, že sa aj v svojom blogu opieram o základné novinárske hodnoty. Neuvádzam žiadne tvrdenia bez udania zdroja alebo bez predchádzajúcej rešerše.

Považujete sa za hlas proti mainstreamu?

To je ťažká otázka. Prv než som začala písať vlastný blog, sledovali sme spolu s mojím manželom webvideo-projekt, Blogmedien-TV. Tam sme raz za mesiac v krátkom videu prinášali správy o silných a slabých stránkach printových médií, rádia, televízie a internetu. Bolo to veľmi náročné, vyžadovalo si to veľa rešerší a žiaľ prinieslo to viac sklamania ako úspechu. Preto sme náš program po čase prestali vysielať. Pravdupovediac som ani nemala veľmi chuť natrvalo vystupovať ako tá,  ktorá neustále nadáva na médiá. No aj dnes sa mi stane, že mi občas padne golierik. Vtedy vnímam svoj blog ako príležitosť postaviť sa proti verejnej (mediálnej) mienke mojich kolegov.
 

Moderátorka a žurnalistka Inge Seibel spravuje blog Ingeseibel.de od roku 2009. @ingeseibel