Iniciatíva médií Fakty namiesto falošných správ

Štvortýždňový tréning v bootcampe: tím „verifikácia“ bavorského rozhlasu /foto (výrez)
Photo (detail): © BR / Lisa Hinder

Médiá v Nemecku uviazli v kríze dôveryhodnosti. Na opätovné získanie dôvery a boj proti falošným správam šíriacim sa na internete preto rozbehli viacero iniciatív.

Počuli ste už niečo o sprisahaní Goldbarren? Podľa neho väčšina zásob nemeckého zlata už neexistuje – tajne ich totiž ukradli Američania a vymenili ich za falošné prúty. „Tento príbeh je na sociálnych sieťach veľmi živý, videá k tejto téme majú viac ako desaťtisíc videní“, tvrdí Patrik Gensing. „To je pre nás vždy indikátorom, že sa oplatí byť aktívny.“

„Vyhľadávač faktov“: vniesť viac svetla do tmy

Gensing je riaditeľ rešeršného oddelenia Faktenfinder, založeného začiatkom apríla 2017 v rámci zväzu verejno-právneho rozhlasu ARD.  Faktenfinder patrí pod sekciu televíznych novín, divákmi najsledovanejšieho televízneho programu v Nemecku. Jeho cieľom je prehľadávať internet podľa správ, ktoré sú falošné a na prvý pohľad azda aj irelevantné. Tieto správy však majú potenciál, posilnený sociálnymi médiami, ovplyvňovať verejný diskurz. Faktenfinder sa zameriava na vyhľadávanie takýchto správ a ich následnú opravu. V prípade „zlatého sprisahania“ ide vlastne o akúsi lokálnu legendu. Výsledky rešerší sa potom centrálne zverejňujú na stránke faktenfinder.tagesschau.de.

Pre Patricka Gensinga je Faktenfinder pokus o vnesenie svetla do tajov fenomému, o ktorý sa nemecké médiá kvôli parlamentným voľbám v septembri 2017 zaujímajú vo zväčšenej miere, o  takzvané fake news, lepšie povedané falošné informácie alebo dezinformácie, čiže úmyselne lživé správy. „Nevieme, či takéto správy šíriace sa internetom zohrajú v našej krajine rovnako prominentú úlohu ako to bolo v referende o brexite alebo amerických či francúzskych voľbách. No existujú dôvody, prečo byť ostražitý“, hovorí Gensing. „S iniciatívou Faktenfinder chceme zistiť, aký veľký je tento fenomén.“
 

Menej dôvery voči médiám

To, že lživým informáciám pripisujeme veľký potenciál manipulácie a ohrozenia demokracie súvisí aj s nedostatkom dôvery voči klasickým médiám v rámci širokej verejnosti. „Z mnohých štúdií vyplýva, že v súčasnosti jedna pätina až jedna štvrtina Nemcov vôbec nedôveruje médiám, ktoré ešte donedávna považovala za dôveryhodné“, hovorí Carsten Reinemann, profesor vedy pre komunikáciu na Ludwig-Maximilian-Universität v Mníchove.

Môžnú príčinu tohto stavu vidí Reinemann okrem iného aj v problematickom vývoji médií, podmienenými chybnými výkonmi žurnalistov. Postupné zrýchlenie spravodajstva na základe ekonomických dôvodov môže viesť k nedostatočnej svedomitosti. K tomu sa pridáva trend smerom ku škandalizácii, vplyv politiky, reklamy a PR.

Ďalším dôvodom je podľa Reimanna aj efekt politickej agendy: naratív kritiky systému, ako to propaguje hlavne pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), v ktorej médiá zohrávajú pomocnú úlohu etablovaných síl a manipulátorov verejnej mienky. „Zrazu sa vedie diskusia, či ešte vôbec možno dosiahnuť konsenz o tom, čo je pravdivé a správne“, hovorí Reinemann. Táto neistota je zas možným nástrojom pre politickú propagandu. Akonáhle bude etablované to, že sa verifikovaným informáciám nebude musieť dôverovať, otvorí sa priestor pre „alternatívne fakty“.

Verifikácia: odhaľovanie fakových správ

Faktenfinder úzko spolupracuje so Social Listening and Verifikation, tiež založenou bavorským rozhlasom (BR) v máji 2017. Aj ona si dáva za cieľ odhaľovať klebety, fake news a propagandu na internete a opraviť ich. Zistenia tejto iniciatívy sa však nezverejňujú na centrálnej webovej stránke, lež sa rovno pretavia do aktuálneho spravodajstva.

Nejde tu pritom v prvom rade o čistú verifikáciu, lež o to, aby informácie cez lživé správy boli v dispozícii, hovorí riaditeľ Štefan Primbs. „Príbeh chceme podať pravdivo, lož vôbec nespomenieme.“ Ďalšie ťažisko projektu spočíva na sprostredkovaní mediálnej kompetencie. Vysvetľujúce čánky majú ukázať, ako sa šíria neoverené správy. Poučujú aj o tom, ako fungujú rôzne mechanizmy propagandy a nepravdivé informácie na sociálnych sieťach.

„Echtjetzt“: overenie pravdivosti obsahu

V júni 2017 odštartovala aj iniciatíva neziskovej rešerš-organizácie Correctiv. Pod názvom Echtjetzt bola založená stránka, na ktorej sú vybrané články podrobené testu pravdivosti obsahu. Komentáre k týmto zdrojom môžu uviesť užívatelia priamo vo formulári na webovej stránke alebo prostredníctvom facebooku. Dôležitým kritériom na overenie pravdivosti je relevancia, teda rozšírenie na sociálnych médiách. „Pravdivé spravodajstvo a boj proti úmyselným falošným správam patria k základným úlohám žurnalistov. Je dôležité zistiť, akú dôležitosť má v súčasnosti fenomén falošných spáv v Nemecku, hovorí Jutta Kramm, vedúca tímu Echtzeit.

Carsten Reinemann víta všetky takéto iniciatívy, no zároveň podotýka, že ich možno interpretovať aj ako pokus na opätovné získanie a nadobudnutie dôvery. Samotnú výzvu však vidí v niečom inom: Fake news vo svojej najnebezpečnejšej podobe môžu byť časťou politicky motivovaného boja proti slobodnej, pluralistickej demokracii. Výzva pre žurnalistov spočíva v rozpoznaní tohto fenoménu a jeho odhalení, ale súčasne aj oprávnenej kritike svojho média a poučenia sa z nej.“