Divadelná sezóna 2017/2018 Čo bude nasledovať po migrácii?

«Καλιγούλας», του Αλμπέρ Καμύ, Berliner Ensemble
© Julian Roeder

Program divadelnej sezóny 2017/2018 naďalej determinuje téma života migrantov v Nemecku. Divadlá vo veľkej miere reflektujú stúpajúci počet autokratov, ktorí menia demokratické zriadenia na prezidentské diktatúry.

Okrem bežného divadelného programu, ktorý tvorí zmes niekoľkých klasických divadelných hier a premiér novej dramatiky ponúknu divadlá v tejto sezóne množstvo produkcie s tematikou postmigranstkého života v Nemecku. V predstaveniach však už nejde len o rýchle vysporiadanie sa s osudmi utečencov, ale aj o otázku: Čo nasleduje po úteku? K slovu sa dostanú autorky a autori, režisérky a režiséry, ako aj umelkyne a umelci, ktorí sa so svojimi rodinami do Nemecka prisťahovali alebo sa tam už narodili..

Osudy jednotlivých prisťahovalcov po migrácii

Divadlo Bonn prinesie na jar 2018 adaptáciu politického trileru Radical od Yassina Musharbashsa o spoločnosti, ktorá sa radikalizuje islamisticky aj neonacisticky. Zatiaľ čo Musharbashsov otec emigroval z Jordánska, starí rodičia žurnalistky a autorky nemecko-tureckého pôvodu Fatmy Aydemir prišli do Nemcka ako tzv. gastarbeitri. Jej románový debut Ellbogen o osude utečenca po migrácii prvýkrát uviedie činohra Düsseldorfského divadla. (Réžia: Jan Gehler)
 
  • „Ellbogen“, Düsseldorfer Schauspielhaus © Lucie Jansch
    „Ellbogen“, Düsseldorfer Schauspielhaus
  • „Ellbogen“, Düsseldorfer Schauspielhaus © Lucie Jansch
    „Ellbogen“, Düsseldorfer Schauspielhaus
  • „Malalai - Die afghanische Jungfrau von Orléans“ nach Friedrich Schiller, Deutsches Nationaltheater Weimar © Annette Hauschild
    „Malalai - Die afghanische Jungfrau von Orléans“ nach Friedrich Schiller, Deutsches Nationaltheater Weimar
  • „Malalai - Die afghanische Jungfrau von Orléans“ nach Friedrich Schiller, Deutsches Nationaltheater Weimar © Annette Hauschild
    „Malalai - Die afghanische Jungfrau von Orléans“ nach Friedrich Schiller, Deutsches Nationaltheater Weimar
  • „Caligula“ von Albert Camus, Staatstheater Darmstadt © Robert Schittko
    „Caligula“ von Albert Camus, Staatstheater Darmstadt
  • „Caligula“ von Albert Camus, Staatstheater Darmstadt © Robert Schittko
    „Caligula“ von Albert Camus, Staatstheater Darmstadt
  • „Caligula“ von Albert Camus, Berliner Ensemble © Julian Roeder
    „Caligula“ von Albert Camus, Berliner Ensemble

 
Okrem dramatizácie románových predlôh prinesie nová sezóna viecero hier založených na rešeršných projektoch. V predsatvení mníchovského divadla Münchner Kammerspiele Nachts, als die Sonne für mich schien skúma filmová producentka Uisenma Borchu migrantskú históriu vlastnej rodiny. Borchusovej rodičia prišli do východného Berlína z Mongolska krátko pred pádom berlínskeho múru v roku 1989. V rovnakej oblasti rešeršuje autor Hartmut El Kurdi narodený v Jordánsku, keď v koprodukcii štátneho divadla v Hannoveri a divadelnej agentúry vyrozprával príbeh migrantov svojej vlastnej rozvetvenej rodiny. Hra nesie názov Home.Run.

Schiller ako inšpirácia

Divadlo Osnabrück si zvolilo trochu inú cestu a migrantské osudy reflektuje prostredníctvom antického mýtu. V diele Medea2 na seba narazia zrkadlové obrazy vlastného ja jednej čiernej a jednej bielej Medei, jedna pochádza z Mozambiku, druhá z Nemecka. V koprodukcii s Teatro Avenida Mosambik pracuje s textami mozambických a nemeckých autorov a autoriek. Inšpiráciou môže byť aj Friedrich Schiller pôsobiaci vo Weimare: Robert Schuster a Julia Paucker spolu s francúzskymi, afgánskymi, nemeckými a izraelskými herečkami a hercami pripravia dielo Malalai – Die afghanische Jungfrau von Orleáns. Intendant divadla Berliner Volksbühne Chris Dercons uvedie antický projekt založený na diele Iphigenie od Euripida. Úzko spolupracuje so sýrskym spisovateľom Mohammen Al Attarom a sýrskym divadelníkom Omarom Abusaada, ktorí predstavenie pripravia spolu so sýrskmi migrantkami a migrantmi.

Život proroka

Keďže divadlo konzekventne angažuje umelcov s rôznorodým pôvodom, zhutňuje fenomén globálnej migrácie a postmigrantských osudov v jednotlivých divadelných večeroch. Platí to aj v prípade nových divadelných textov pochádzajúcich od autora z Broadway a nositeľa Pulitzerovej ceny Ayada Akhtara. V jeho predstavení Afzals Tochter (Afzalova dcéra) sa život jedného pravoverného pakistanského taxikára, ktorý emigroval na západ, prevráti naruby. Dôvod: jeho dcéra napíše knihu o pravdivom, vášňami naplnenom živote proroka. Z hry The Who and the What, tak znie jej americký titul, sa medzičasom stalo najhranejšie predstavenie zahraničného autora v nemeckojazyčnom priestore. Hru do svojho herného plánu zaradilo dokonca aj Karlsruher Staatstheater (Réžia: Robert Teufel). Kolínske divadlo Das Schauspiel Köln zas uvedie premiéru diela talianskeho autora Stefana Massiniho (Réžia: Moritz Sostmann). V Occident Express utečie jedna žena spolu so svojou vnučkou z irackého Mosulu balkánksou cestou do Nemecka.

Že divadlá rýchlo reagujú na dôsledky globalizácie dokazuje aj pohľad na fenomén rastúceho počtu autokratov, ktorí chcú demokraticky pôsobiace zriadenia zmeniť na prezidentské diktatúry. Príkldom je Poľsko, Maďarsko, Rusko a Turecko, kde sa hlavy štátov pokúšajú manipulovať s ústavou týchto krajín. Nosným dielom sa tu stáva dielo Alberta Camusa Caligula. V Darmstadte sa objavilo na scéne začiatkom sezóny (Réžia: Christoph Mehler), Oliver Reese začal svoje nové pôsobenie na Berlínskom Ensemble s inscenáciou od Antú Romera Nunesa. Bochumské divadlo Prinzregenttheater hru predstaví v novembri 2017, (Réžia: Clara Nielebock) a divadlo Schauspielhaus v Düsseldorfe v marci 2018 (Réžia: Sebastian Baumgarten).

Rezistencia umelcov

K najhranejším dielam patrí klasika od Georga Orwella 1984. Adaptáciu románu predstaví Národné divadlo Mannheim (Réžia: Georg Schmidtleitner). V Stuttgarte sa parabolou jedného totálne kontrolovaného štátu rozlúči divadelný intendant Armin Petras na konci sezóny. V Bochume okorení svoj nový začiatok Olaf Kröck ako intendant divadla adaptáciou od Jewgenija Samjatinsa Wir (Réžia: Christoph Kalkowski). Román z roku 1920 poslúžil Orwelovi ako predloha na možnosť budúcnosti demokratického štátneho zriadenia.

Prístupov, ako sa s touto témou vysporiadať, je samozrejme viacero. Exemplárne k dielu prustúpili Frankfurtský Künstlerhaus Mousonturm a Hamburské divadlo Thalia, ktoré zinscenovali manifesty umeleckého odporu členkami moskovskej protestnej skupiny Pussy Riot. Vo Frankfurte sa na javisku predstaví Maria Alyokhiny s Riot Days, v Hamburgu sa premiérovo predstaví Nadeschda Tolokonnikowa s Anleitung für eine Revolution. S najvyššou mierou umeleckého odporu je odprezentovaná Elfride Jelinek v diele Am Königsweg. Premiéra je plánovaná na koniec októbra v divadle Hamburger Schauspielhaus v réžii Falka Richtera. Hra bude neskôr prezentovaná aj v divadle ETA Hoffmann Theater v Bambergu (Réžia Daniel Kunze), v divadle Frankrurter Schauspiel (Réžia: Miloš Lolić) a v Deutsches Theater Berlin (Réžia: Stephan Kimmig).