Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

ELEKTRONICKÁ HUDBA V ROKU 2019
GLOBÁLNE TÉMY V PROSTREDÍ LOKÁLNEJ SCÉNY

DJ Gigola
DJ Gigola | Foto (Výrez): © Nikki Powell

Celosvetové problémy si v roku 2019 našli cestu aj na nemeckú elektronickú scénu: klimatická kríza, vytláčanie klubov z centier miest, izraelsko-palestínsky konflikt – až sa takmer zdalo, že klubová kultúra už nie je tým hedonistickým miestom na hranie, ktorým mala byť. Hudobné trendy roka to však nedopustili.

Von Cristina Plett

Teraz je už po tom, rok 2019 sa skončil. Niekto by si mohol povedať „našťastie!“ A to nielen s ohľadom na spoločensko-politické postavenie Nemecka, ale aj pre turbulencie, ktoré otriasli nemeckou klubovou scénou. Pred klubmi a usporiadateľmi hudobných podujatí sa čoraz jasnejšie črtá nastupujúce kritické obdobie. Ostatní pokračovali ďalej v tom, čím sa klubová kultúra odjakživa vyznačovala: spochybňovanie existujúcich noriem. A nesmelo chýbať ani trochu nostalgie. Pri príležitosti 30. výročia vzniku techna a pádu Berlínskeho múru sa vo veľkom spomínalo na porevolučné obdobie (obzvlášť v Berlíne).

Špeciálne treba vyzdvihnúť výstavu fotografií No Photos On The Dancefloor! Berlin 1989 – Today v priestoroch berlínskej galérie C/O. Zrejme iba málo vernisáží zaznamená taký obrovský záujem ako táto. Pod kurátorstvom Heika Hoffmanna, ktorý sa v prostredí scény najlepšie orientuje a ktorý tiež pôsobil ako šéfredaktor magazínu o elektronickej hudbe Groove, výstava ponúkla fundovaný pohľad na vývoj klubov a párty-kultúry v Berlíne od roku 1989. Čierno-biele obrázky východného Berlína zo začiatku deväťdesiatych rokov, letáky s pozvánkami dokumentujúce tridsaťročnú históriu klubovej scény a fotky z klubov, ktoré už dávno neexistujú, hneď vedľa tých, ktoré ešte zatiaľ fungujú. Zdôrazniť treba „zatiaľ“, pretože ďalšou z tém, ktorým scéna čelí, bolo vymieranie klubov.

EXISTENCIA KLUBOV V CENTRÁCH NEMECKÝCH MIEST JE OHROZENÁ

Dramatické slová. Pravdou však je, že po celom Nemecku bolo v tomto roku zatvorených hneď niekoľko klubov: v Berlíne to boli Chalet, St. Georg a Arena. V Mníchove zavreli MMA (plánovaný ako dočasné riešenie) a Bob Beaman, v Drážďanoch TBA Club, v Lipsku Dr. Seltsam. Ďalšie kluby, ako napríklad Distillery, ktorý v Lipsku funguje už viac ako 25 rokov, alebo areál RAW či KitKat sa obávajú, že prídu o svoje doterajšie priestory, iné budú v nasledujúcom roku pravdepodobne nútené zavrieť alebo sa presťahovať (ako napr. Loft v Ludwigshafene). Počet novootvorených klubov, ktoré by tieto straty kompenzovali, nie je postačujúci. Zatváranie klubov zväčša podmieňuje viacero faktorov, často však ide o ich vedomé vytláčanie. Dochádza k nemu napríklad zvyšovaním nájmov – problém, ktorý sa týka nielen klubov, ale aj búriacich sa obyvateľov v susedstve. Aj keby na danom mieste stál klub skôr, ochrana občanov pred hlukom je prvoradá. Aby sa tomuto problému mohlo predchádzať, zástancovia berlínskych klubov, združení pod názvom Clubcommission iniciovali na konci minulého roku vznik Fondu na ochranu pred hlukom. V tomto roku priniesol prvé výsledky, ktoré okrem iného umožnili, že berlínsky klub IPSE mohol do svojich priestorov nainštalovať zvukovoizolačné vybavenie. Práve táto Clubcommission vydala tiež na jeseň štúdiu, ktorá potvrdila hospodársky význam nočného života v Berlíne.

A presne to bolo treba: v Spolkovom sneme skupinky ľavičiarov a zelených pohotovo podali návrh na zastavenie úbytku klubov. Požadovali tiež, aby z hľadiska stavebného práva platili pre kluby rovnaké podmienky ako pre budovy opier a divadiel. Navyše programy na podporu financovania majú klubom podať pomocnú ruku pri odhlučnení a rôznych iných opatreniach. 

Avšak aj bez politickej pomoci sa dostavili potešujúce výsledky podobného charakteru: v Dortmunde sa v novembri otvoril Tresor.West. Ide o srdcovú záležitosť Dimitria Hegemanna, prevádzkovateľa berlínskeho klubu Tresor. Po rozsiahlej prestavbe v Düsseldorfe opäť otvorili hudobno-experimentátorský Salon des Amateurs, v Kolíne bol v októbri skolaudovaný nový klub Jaki a hamburský Golden Pudel Club bol rozšírený o nové priestory určené na koncerty a workshopy.

IZRAELSKO-PALESTÍNSKY KONFLIKT A JEHO DOPAD NA SCÉNU

Počas minulého roku sa Golden Pudel Club dostal do víru búrlivých udalostí v spojitosti s kontroverzným hnutím BDS, ktoré už vyše roka názorovo polarizuje hudobný svet. BDS je skratka označujúca hnutie s názvom „Boycott, Divestment and Sanctions“, ktoré v záujme podpory Palestíny vyzýva na bojkot Izraela. Tento sa týka tiež oblasti kultúry: napríklad DJi majú odrieknuť svoje hrania v Izraeli. BDS má prominentných stúpencov po celom svete, v Nemecku sa považuje za hnutie s antisemitskými tendenciami. Klub Golden Pudel, ://about blank v Berlíne, ako aj Conne Island v Lipsku – všetky tri sa explicitne hlásia k politickej ľavici – opakovane vystúpili proti kampani BDS a sčasti zrušili pozvania umelkyniam a umelcom, ktorí podporili BDS. Odpoveďou na to bolo bojkotovanie týchto klubov. 

Toto bol iba jeden z príkladov, ako globálne témy zasiahli do fungovania lokálnych scén. Taktiež veľký dopad na scénu mala aj klimaticko-politická debata. Každý veľký festival snáď informoval o tom, čo všetko robí preto, aby bol ešte ekologickejší. Pritom však len zriedka išlo o niečo viac ako zálohovanie pohárov a ekologické toalety. Je to ako kvapka v mori, predovšetkým keď si človek uvedomí, že festivaly ako také ani zďaleka nepredstavujú trvalo udržateľný koncept. Pre niekoľko tisíc ľudí sa buduje jedna celá infraštruktúra, ktorá sa využíva tri až päť dní. DJi prilietajú zo všetkých kútov sveta kvôli jednému vystúpeniu, ktoré nebýva dlhšie ako jednu, nanajvýš päť hodín. A k tomu všetkému festivaly čoraz väčšmi predstavujú priamu konkurenciu pre malé kluby, čo nie je trvalo udržateľné ani zo sociálneho hľadiska.

PRESÝTENÝ FESTIVALOVÝ TRH

V tomto roku sme zároveň mohli vidieť, že narastajúca „festivalizácia“ scény dosiahla nateraz svoj vrchol: trh s festivalmi je presýtený, prvé z nich to už vzdali. Festival Plötzlich am Meer aj španielsky Into The Valley boli zrušené, firma, ktorá stojí za nemeckými festivalmi Her Damit a 7001, vyhlásila insolventnosť a priznala, že počas viacerých rokov nevyplácala mzdy niektorým svojim zamestnancom. V súvislosti s portugalským festivalom Forte sa dialo niečo podobné. Menším festivalom pritom konkurencia nerobí dobre: Fuchsbau-Festival v mestečku Lehrte bol napriek svojmu politickému postoju odkázaný na podporu sponzorov, festival Nachtdigital v Sasku sa po 22 ročníkoch uskutočnil poslednýkrát.

Apropo festivaly: jeden z najväčších festivalov v Nemecku, alternatívno-ľavicový Fusion v štáte Meklenbursko-Predné Pomoransko, bol po prvý raz horúcou témou nemeckých masmédií. Na novinárov sa organizátori obrátili potom, ako ich bezpečnostný koncept prekvapivo nebol schválený. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov si polícia tentoraz chcela presadiť svoju aktívnu prítomnosť v areáli festivalu. Organizátori (Kulturkosmos e.V.) v tom videli ohrozenie celej podstaty festivalu, ktorého mottom je sloboda a „prázdninový komunizmus.“ Vyvolalo to veľké prejavy solidárnosti, ako aj diskusiu o práve na priestory bez policajnej kontroly. Po prepracovaní bezpečnostného konceptu sa Fusion napokon predsa mohol konať, hoci (ako zvyčajne) pod minimálnym dohľadom polície, ktorá sa však zdržiavala iba zvonku vyhradeného areálu festivalu.

HUDBA PRE VEĽKÉ PÓDIÁ

Festivalizačné tendencie majú prirodzene dopad aj na hudbu. Veľké festivaly si žiadajú skladby, ktoré sa postarajú o náladu aj na veľké vzdialenosti. A tak neprekvapuje, že práve trance a breakbeat v kombinácii s dunivým technom boli trendami uplynulého roka. Rozsiahle melódie a odvážne vybičované basy – toto všetko má napríklad aj jeden z hitov roka Kisloty People, za ktorým stojí dánsky producent Schacke. Potom čo vyšiel na labeli Kulør, patriacom Courtesy, ktorá sa usadila v Berlíne, zaznamenali enormný nárast popularity nielen oni dvaja, ale aj ich blízki kolegovia z umeleckej brandže.

Aký veľký význam nadobudli labele, crews a kolektívy umelcov, potvrdzuje skutočnosť, že nováčikovia, ktorí sa zrazu odniekiaľ objavia na scéne, často pochádzajú práve z takejto úzko zomknutej siete. Spomeňme napríklad berlínsky kolektív No Shade, ktorý existuje zatiaľ iba dva roky, napriek tomu po boku Kikelomo s eklektickým hudobným mixom vystúpil dokonca na oslavách 30. výročia pádu Berlínskeho múru pri Brandenburskej bráne. Táto umelecká skupina organizuje dídžejské workshopy, aby na scénu pritiahla viac žien, transrodových a non-binary ľudí. A zdá sa, že to prináša ovocie, keď sa pozrieme na ďalších nováčikov: DJ Gigola je súčasťou kolektívu Live From Earth Klub, ktorý tiež pochádza z Berlína. So svojimi chytľavými a energickými setmi precestovala celé Nemecko. V Berlíne žijúca Írka Or:la hrá veľa breakbeatu, bassu a elektra. V tomto roku sa z nováčika vyšvihla na zakladateľku labelu Céad, na ktorom dáva priestor doteraz neznámym producentom. Za zmienku určite stojí aj mladý producent z Berlína Fadi Mohem. Jeho platne na labeloch Bena Klocka a Modeselektoru priniesli celkom suché a koherente znejúce techno.

Po hudobnej stránke teda rok 2019 nebol vôbec zlý aj napriek tomu, že mnohé z tanečne orientovaných releasov jasne odkazujú na deväťdesiate roky minulého storočia. Samotný mixpult však prináša zásadné zmeny do budúcna: hranie pomocou streamingu namiesto mp3 súborov alebo platní. Veľký online predajca mp3 Beatport uviedol v máji streamovaciu službu, ktorá ako prvá v spolupráci s poprednými výrobcami dídžejskej techniky umožnila na týchto prístrojoch streaming vlastnej hudobnej knižnice. Kupovanie hudby sa stane zbytočným. Naskytajú sa otázky, či vydavateľstvá budú mať vôbec nejaké zisky? Z čoho budú potom žiť ľudia produkujúci hudbu? Stane sa z elektronickej hudby funkcionalistická a pominuteľná vec, keď zo streamovacieho playlistu zmizne pod hŕbou dídžejských setov? Viac ukáže až nová dekáda.