Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Jazykové okienko
Úradnícka nemčina – veľmi zvláštny druh jazykovej hry

Ilustrácia: Megafón s bublinou
© Goethe-Institut e. V./Ilustrácia: Tobias Schrank

Byrokratická alebo dokonca hrozivá: Keď nemecké úrady formulujú texty, pôsobia na oslovených ľudí často hrozivo. 

Nemčina nie je neutrálny jazyk, ale ktorý jazyk taký je? Dlho som mala voči tomu, ako nemčina znie, predsudky, predsa len som vyrastala v židovskej rodine. Potom, ako sme emigrovali do Nemecka, som preto bola prekvapená, ako jemne tento jazyk môže znieť. Zdvorilosť a nežnosť po nemecky každopádne existujú a sú možné, pokiaľ človek nedostane oficiálny list.

Kafka dáva pozdravovať

Najneskôr od dôb Kafkových literárnych zobrazení neprehľadných a hrozivých byrokratických štruktúr je tu varovanie: S nemeckou byrokraciou si radšej nezačínať –môže to dosvedčiť každý jeden oficiálny list. Úradné listy síce začínajú zdvorilostnou frázou „Vážené dámy a páni“ alebo „Veľavážená pani/pán XY“, bezprostredne nato ale nasleduje vyzvanie niečo urobiť alebo s niečím prestať. Zároveň vám vysvetlia, aké následky hrozia, ak by ste neuposlúchli a aký paragraf by sa dal v tomto prípade uplatniť. Úradný list sa končí formuláciou „S priateľskými pozdravmi“. No pozdravy a aj celý list sú priateľské len čiastočne. Keď dostávam listy od Berlínskeho Senátu, môjho prenajímateľa/prenajímateľky bytu alebo Spolkovej vlády, necítim sa ako svojprávna občianka, ale ako male dieťa, ktoré práve vyhrešil zlý vzdialený príbuzný so zápachom z úst.

Kulisa hrozby

Prečo nemecký štát komunikuje prostredníctvom vyhrážok? Veď každú jednu záležitosť možno sformulovať aj priateľsky. Nemčina na to predsa má. Napokon sú ľudia, ktorí sa osobne obracajú na úrad,  označovaní predsa ako “zákazníci”. Platia dane a potrebujú službu, ktorú by mali poskytnúť ľudia, ktorí sú zaplatení presne z týchto peňazí z daní. Vlastne je to celkom jednoduché. Nielen v Nemecku. Tu, rovnako ako v takmer všetkých krajinách tohto sveta, sa jazyk používa ako nástroj moci. Komplikovane napísaný list, ktorý ešte aj znie znepokojivo, zreteľne ukazuje, kto má v tejto krajine moc – a tiež upozorňuje na to, že ľuďom to nehodlá uľahčiť. Človek sa preto radšej skrýva za nezrozumiteľný jazyk a súčasne buduje kulisu hrozby. Na základe čoho sa hneď ponúka otázka: Čo je to za štát, ktorý sa musí svojim občanom a občiankam vyhrážať? Veď žijeme v demokracii.

Bezbariérovosť

„Úradnícku nemčinu“, láskyplne opisovanú ako „úradnú nemčinu“ kvôli jej nezrozumiteľnosti často kritizujú. Čo si má človek už len počať s pojmami ako „osvedčenie o možnosti uzavrieť manželstvo“, „príležitostná doprava“, „zelené zberné miesto pre odpad“ alebo „jednota mena rodiny“? Keď ma priateľky a priatelia prosia, aby som im prečítala list z Centra práce, musím poprosiť o radu právničku/právnika. Pritom nie je moja nemčina vôbec taká zlá. Ale keď ani ja, niekto, kto je viac než dve desaťročia socializovaný v Nemecku, nedokážem tento list pochopiť “bez bariér”, ako to majú dokázať ľudia, ktorí do krajiny ešte len prišli a s učením nemčiny len začínajú?

Dôležitý krok sa už spravil: Na webovej stránke Spolkovej vlády je už väčšina nariadení napísaná jednoduchým jazykom. Keby sa ešte trochu popracovalo na štylistike a slovníku, bolo by možné dosiahnuť skutočne rovnocennú komunikáciu.

Jazykové okienko

V našej pravidelnej rubrike „Jazykové okienko“ sa každé dva týždne venujeme jazyku ako kultúrnemu a spoločenskému fenomému. Ako sa jazyk vyvíja, aký vzťah k svojmu jazyku majú autori a autorky, ako jazyk vplýva na spoločnosť? Autori tejto rubriky sa pravidelne striedajú a vždy ide o ľudí, ktorí v šiestich dieloch opíšu svoj osobný príbeh v kontexte ich vzťahu k jazyku.