Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Diverzita v médiách
„Iba dobrá vôľa nestačí“

“Moji rodičia pochádzajú z Iraku, máte so mnou nejaký problém?“ pýtala sa v roku 2015 účastníkov demonštrácií proti prisťahovalcom hnutia Pegida Dunja Hayali, novinárka s migrantskými koreňmi. Fotka vznikla počas diskusie k jej knihe „Haymatland – ako chceme spolu žiť?“ v roku 2019 v Kolíne.
“Moji rodičia pochádzajú z Iraku, máte so mnou nejaký problém?“ pýtala sa v roku 2015 účastníkov demonštrácií proti prisťahovalcom hnutia Pegida Dunja Hayali, novinárka s migrantskými koreňmi. Fotka vznikla počas diskusie k jej knihe „Haymatland – ako chceme spolu žiť?“ v roku 2019 v Kolíne. | Photo (detail): © picture alliance/Geisler-Fotopress/Christoph Hardt

Máme primálo novinárok a novinárov s migrantským pôvodom a zo znevýhodnených sociálnych skupín: do popredia čoraz viac vystupuje problém, že mediálne odvetvie je nedostatočne rôznorodé – vnímajú to tak takisto ale najmä samotní žurnalisti. No, ako sa dá zvýšiť rozmanitosť v redakciách? Sieť novinárov združených pod názvom „Noví nemeckí mediálni tvorcovia“ sleduje konkrétne prístupy.

Po ôsmich rokoch v predsedníckom kresle pôsobí novinárka Sheila Mysorekar vo výkonnej rade združenia Neue deutsche Medienmacher*innen (NdM). Po ôsmich rokoch v predsedníckom kresle pôsobí novinárka Sheila Mysorekar vo výkonnej rade združenia Neue deutsche Medienmacher*innen (NdM). | Foto (Detail): © Brigitta Leber Pani Mysorekar, ako dlhoročná predsedníčka zoskupenia „Noví nemeckí mediálni tvorcovia“ (Neue deutsche Medienmacher*innen – NdM) ste boli od začiatku jeho súčasťou. Kto je združený pod hlavičkou NdM a ako ste sa navzájom našli?

Sme mediálni tvorcovia – predovšetkým, no nielen s migrantským pôvodom –, ktorí sa angažujú v záujme uplatňovania väčšej diverzity. Pred desiatimi rokmi, keď sme zakladali toto združenie, chceli sme sa navzájom podporovať. Vtedy sme sa ako ľudia s medzinárodnými koreňmi cítili v redakciách ako sám vojak v poli.

Viac rozmanitosti v médiách – čo si pod tým NdM predstavujú? 

Ide o personálnu rozmanitosť v redakciách, zastúpenie v médiách, témy a perspektívy. Napokon, ide o dobré novinárstvo. Žijeme v rôznorodej spoločnosti, ale redakcie sú často veľmi homogénne. Pokiaľ nezaznejú rôzne hlasy, budú chýbať dôležité aspekty spravodajstva. A to potom súvisí aj s participáciou, avšak netýka sa to už iba menšín, ak budeme všetci nesprávne informovaní.
 
NdM neustále verejne kritizujú spôsob, akým sa v médiách hovorí o témach – či už ide o spravodajstvo z kriminálnej, spoločenskej alebo zahraničnej oblasti. Viac diverzity chcú však podporiť aj medzi samotnými novinármi. Ako sa to snažíte dosiahnuť?

Máme napríklad mentoringový projekt, v rámci ktorého etablovaní novinári sprevádzajú mladých začínajúcich novinárov z rodín prisťahovalcov. V médiách je mnohé postavené na kontaktoch – a práve tie detí prisťahovalcov zväčša nemajú. Médiá formujú náš pohľad na svet a čím rôznorodejšia je redakcia, tým hlbšie vidí do rôznych oblastí života a tým je kompetentnejšia. Počas rozhovorov sa nevyhne ani téme pôvod, hovorí sa o ňom stále: Linda Zervakis, dcéra gréckych prisťahovalcov, ktorá v rokoch 2013 – 2021 moderovala najstarší a najvýznamnejší spravodajský program v Nemecku „Tagesschau“. Počas rozhovorov sa nevyhne ani téme pôvod, hovorí sa o ňom stále: Linda Zervakis, dcéra gréckych prisťahovalcov, ktorá v rokoch 2013 – 2021 moderovala najstarší a najvýznamnejší spravodajský program v Nemecku „Tagesschau“. | Foto (Detail): © picture alliance/ZB/Karlheinz Schindler Je to teda aj veľa práce s povedomím.

Áno. Pekným príkladom, ako sa môže budovať povedomie, je projekt BBC 50:50 na podporu rovnosti: každý novinár si počas jedného týždňa ráta, koľko žien sa v jeho príspevkoch vyskytlo – s koľkými ženami urobili rozhovor, koľko ženských osobností vyhľadali atď. – a výsledky porovná so svojimi kolegami. Takto sa tam rýchlejšie dostane viac žien, pretože sa na to vedome zameriavajú. Podobne sa to dá urobiť aj v prípade ľudí s migrantským pozadím či s inými podpriemerne prezentovanými okrajovými skupinami. Koľko prisťahovalcov, detí robotníkov, východných Nemcov a žien sa objavilo v mojich príspevkoch? S koľkými vyšiel rozhovor? Takýmto spôsobom sa dá pozdvihnúť rozmanitosť v rôznych oblastiach.
 
Čo tomu ešte chýba?

V každom prípade to musí byť riadené a chcené zhora. Sú potrebné konkrétne stanovené ciele, iba dobrá vôľa nestačí. Vidieť to aj pri snahe priviesť viac žien do riadiacich funkcií. Takisto to veľmi dlho trvá a nie je to jednoduché. Vo firmách sa niečo zmení, až keď menšina dosiahne hranicu kritickej masy tridsať percent; o tom už sa vie.
 
Pokladá sa nedostatočná diverzita vôbec za problém?

Isteže! NdM práve vydali publikáciu Diversity Guide, zbierku užitočných nástrojov pre mediálne domy, ktoré chcú vo svojich radoch podporovať rozmanitosť. Dopyt je enormný; takmer nás to prevalcovalo, mnohí si žiadajú aj ďalšie poradenstvo. Problém sme teda odhalili – otázkou zostáva, ako ho vyriešiť. Pre mnohých je tiež rozhodujúce, aby sa podchytili aj iné – predovšetkým mladšie – cieľové skupiny. Pripadá im to zvláštne, keď sa vo vysielaní objavujú stále rovnakí bielovlasí muži, a chceli by vidieť rôzne iné tváre a témy. Ak chcete hľadieť do budúcna, nesmiete zabúdať na rozmanitosť.
 
Ide teda aj o cieľové skupiny?

Projekt spoločnosti BBC ukázal, že čím viac žien sa ukázalo, tým viac žien počúvalo. Zvýšenie diverzity by teda nielenže bolo pekné či politicky korektné, je aj prísľubom úspechu. Stávame sa tak prístupnejší pre nové ale najmä mladšie cieľové skupiny. Štvrtina Nemcov pochádza odinakiaľ, medzi mladými ľuďmi a v niektorých mestách ich má migrantské korene dokonca viac než polovica. Tu sa už nedá hovoriť o nijakých menšinách. Zaberá to na veľké mediálne domy, ako aj menšie noviny. Preto ten veľký dopyt. Sme jediné združenie v Nemecku, ktoré sa takouto formou zasadzuje za rôznorodosť. 
Pred desiatimi rokmi boli novinári s migrantskými koreňmi často na všetko celkom sami: keďže sa zväčša cítili vylúčené, vydali novinárky z redakcie Die Zeit Alice Bota (zľava doprava), Khue Pham a Özlem Topcu v roku 2012 knihu s názvom „Wir neuen Deutschen“ (prekl. „My noví Nemci“). Foto (Detail): © picture alliance/dpa/Jens Boldt/Rowohlt Dôležité je aj to, čo je obsahom správ, nie?

Presne o to ide, potrebujeme viac normálnosti. Ľudí s migrantským pôvodom často prezentujeme iba v súvislosti s kriminalitou. Ide však o to, aby sme viac počúvali ich názory aj pokiaľ sa hovorí o budovaní cyklistických chodníkov, architektonických projektoch alebo o situácii v materských školách. 
 
Akú úlohu tu zohráva jazyk?

Ešte vždy existuje množstvo stereotypov, ktoré sa výrazne prejavujú v jazyku. Ak nejaký beloch vyvraždí svoju rodinu, ide o „rodinnú tragédiu“. Pokiaľ má turecký pôvod, hovorí sa o „vražde v mene cti“. Ako sa dá robiť spravodajstvo bez toho, aby to bolo diskriminujúce? Jedným z našich počiatočných projektov bol glosár – pomocné jazykové formulácie pre kolegov určené na bežné použitie v redakčnej praxi –, ktorý vznikol ako odpoveď na spravodajstvo Národnosocialistického podsvetia (pozn. prekl. Nationalsozialistischer Untergrund – pravicovo teroristická neonacistická sieť). Hoci bolo dávno jasné, že ide o nacistov, naďalej sa písalo a hovorilo o „kebabových vraždách“. Tieto veci sa dajú vyjadriť aj inak. O náš glosár vtedy prejavili záujem mnohí, okrem iných aj odborové zväzy učiteľov či polícia. Ak sa negatívne stereotypy neustále opakujú, posilňuje to znevýhodňovanie menšín. Skresľuje to celkový obraz a ohrozuje sociálny mier. Je to zlé pre celú spoločnosť.
 
Čo sa tu dá zmeniť?

Chodíme do redakcií, kritizujeme noviny, diskutujeme. Slová ako „islamizácia“, ktoré pochádzajú z krajne pravicových kruhov, sa medzičasom stali bežnými. Mnohé kolegyne a kolegovia to ani nevnímajú. To je problematické.
 
Má Nemecko dosť čo robiť s mediálnou diverzitou?


Nemecko je zjavne pozadu. Vo Veľkej Británii a v USA je diverzita samozrejmosťou; dokonca sa na to explicitne dbá. Nie je tam nič neobvyklé, keď má moderátorka na hlave šatku. V Nemecku to boli privátne médiá, kde už pred dvadsiatimi rokmi účinkovali moderátorky a moderátori s afro-nemeckými koreňmi – takisto vždy mávali aj mladšie publikum. 
Khola Maryam Huebsch, eine Journalistin mit Kopftuch – was in Großbritannien oder den USA längst normal ist, ist in Deutschland noch eine Ausnahme. Foto (Detail): © picture alliance/Erwin Elsner Vďaka tomu, čomu sa venujete, istotne nestretávate iba priaznivcov...

Nie, neustále na nás útočia. Dostávame nenávistné emaily a vyhrážky od prívržencov pravice. Časť z toho sa dá ignorovať, a to, čo je právne napadnuteľné, ohlasujeme. Aj naďalej zastávame pozíciu v celkom jasnej opozícii k pravici. Vždy sa nájde mnoho odporcov, ale naše jasné stanovisko býva aj ocenené. Práve teraz máme opäť veľký prílev nových členov.