Povedz mi, koho sleduješ, a ja ti poviem, kto si. V epoche influencerov obdivujeme vo virtuálnom priestore dokonalé životy, dokonalé postavy, dokonalých partnerov a množstvo kamarátov. Tak to vyzerá… ale iba na sociálnych sieťach. Skutočný je na tom všetkom len ich obrovský dosah.
Lajky, zdieľania, úzkosti, depresie
Sociálne siete sprevádzajú naše každodenné fungovanie a vypĺňajú voľné aj pracovné chvíle. V roku 2021 využívali sociálne siete celosvetovo viac ako štyri miliardy ľudí a predpokladá sa, že tento počet sa do roku 2027 zvýši na takmer šesť miliárd.Vplyv sociálnych sietí rozoberajú výskumy relatívne krátko aj z dôvodu ich novoty. Môžeme však s istotou povedať, že ich sledovanie, pri čom priemerne strávime dve a pol hodiny denne, nás bude do značnej miery ovplyvňovať. Na jednej strane môžeme týmto platformám vďačiť za zjednodušenie života, na druhej však štúdie ukazujú, že najčastejším negatívnym dôsledkom používania sociálnych sietí je úzkosť a depresia, čo sú dve najfrekventovanejšie poruchy duševného zdravia na svete.
Už v máji 2017 RSPH (Kráľovská spoločnosť pre verejné zdravie) a Young Health Movement zverejnili správu, ktorá sumarizuje pozitívne a negatívne účinky sociálnych sietí na zdravie. Zistili, že ich používanie sa spája so zvýšenou mierou úzkosti, depresie a zlého spánku. Konštantné sledovanie iných, ako si užívajú na dovolenke či svoj bohatý sociálny a párty život, môže viesť k pocitom nedostatočnosti, nepopularity a vlastnej „obyčajnosti“.
Vo verejnosti zarezonovali v tejto téme najmä dáta, ktoré sa objavili v roku 2021. Bývalá zamestnankyňa spoločnosti Meta, ktorá vlastní sieť Facebook, Frances Haugen, poskytla denníku The Wall Street Journal internú správu a dokumenty o výskume, ktoré svedčili o škodlivom vplyve sietí Facebook a Instagram na mládež. Alarmujúce výsledky tohto výskumu boli v spoločnosti Meta známe už dlhšie, no spoločnosť z nich nevyvodila žiadne dôsledky.
Porovnávanie zažívame už od detstva
Dlhodobé používanie sociálnych sietí značne zasahuje aj do vnímania vlastného tela, a teda telesného imidžu. To sa týka všetkých, bez ohľadu na pohlavie či vek, ale najväčšou skupinou, ktorá sa nadmieru venuje svojmu vzhľadu, sú dievčatá a ženy okolo dvadsiatky. Sociálne siete extrémne pomáhajú tomuto trendu posudzovania sa. Milióny zdieľaných fotiek každú hodinu nastoľujú falošné štandardy krásy. Už spomínaná správa RSPH hovorí, že až deväť z desiatich dospievajúcich dievčat je nespokojných so svojím telom. „Tridsaťdva percent dospievajúcich dievčat uviedlo, že keď sa cítili zle kvôli svojmu telu, Instagram spôsobil, že sa cítili ešte horšie,“ uvádzajú výsledky výskumu.Psychologička a neuroterapeutka Veronika Ragan vysvetľuje, prečo máme v sebe potrebu porovnávať sa s ostatnými a sociálne siete prirovnáva k nášmu zrkadlu. „Pokiaľ sa dobre nepoznáme, tak sa začneme porovnávať s nereálnym obrazom niekoho života. Pokiaľ sme naučení sa z domu porovnávať, pri sociálnych sieťach sa to môže ešte umocniť. Veľa z nás dostávalo v detstve otázku namiesto „Ako sa máš?“ „Aké si dostal známky v škole“? Naučili sme sa, že lásku dostaneme jedine za nejaký výkon. Prípadne sme počúvali, že náš kamarát má lepšie známky alebo niekto poslúcha viac ako my, a čuduj sa svete, že sa porovnávame.“
Štúdií a dát, ktoré hovoria o škodlivom vplyve Instagramu na mladé ženy a dievčatá, sa stále hromadia. Jedna z roku 2018 napríklad hovorí o tom, že ženy vo vysokoškolskom veku sa cítili horšie a menej atraktívne, keď si robili a zverejňovali tzv. selfie fotky. A to aj v prípade, keď ich mohli dodatočne retušovať. Sociálne siete navyše zvyšujú túžbu po kozmetickej chirurgii. Približne sedemdesiat percent ľudí vo veku 18 až 24 rokov by zvážilo kozmetický chirurgický zákrok. Sociálna sieť Instagram však až v roku 2019 zakázala používanie filtrov, ktoré pracovali práve s virtuálnou realitou a dokázali simulovať zákroky plastickej chirurgie. Išlo napríklad o zväčšenie pier, úpravu lícnych kostí alebo očí. Dovtedy sa však množstvo mladých dievčat porovnávalo s dokonalými, ale falošnými tvárami influenceriek alebo čo je možno ešte horšie, so svojím osobným „vylepšením“.
„Snaha napodobňovať sociálne idoly a influencerov sa začala už dávno predtým, ako vznikli celé sociálne siete,“ hovorí psychologička Ragan. „Keby sme boli z domu naučení vážiť si seba samého, možno to s nami zalomcuje na chvíľku, ale tá sebapochybnosť nebude až taká silná.“ S podobnými problémami sa stretáva aj v praxi. „Nedávno mi pri rozhovore klientka povedala, ako vážne ju zranil jej partner, keď ohodnotil jej krásu, a ona sa tak zacyklila v porovnávaní sa s ostatnými ženami. Niekde sa to celé začína a končí vo vzťahoch, v našich zraneniach a sebapochybnostiach. Či chceme, alebo nie, krása je to, čo hýbe svetom. Pokiaľ však má niekto naučené, že len toto je jeho hodnota, tak hocijaké jej ohrozenie je veľmi citlivé.“
Realita je bez filtrov
Zákrok z vedenia Instagramu o zakázaní filtrov však neznamená, že odtiaľ faloš zmizla. Problémov s upravovaním reality je omnoho širší. Množstvo profilov žne „fejkový“ úspech založený na fotkách s upravenou vyšportovanou postavou, užívaním luxusných dovoleniek či dokonca krásnym vysokokalorickým jedlom, ktoré napokon daná modelka ani neskonzumuje. Iní zase propagujú produkty, ktoré v živote nevyskúšali.Za túžbou mladých byť obľúbeným na sociálnej sieti aj napriek upravovaniu fotografií, zavádzaniu a falošnej identite stojí podľa psychologičky „dosycovanie svojich vlastných potrieb. Môže to byť túžba niekam patriť a vytvoriť si pre seba relevantnú komunitu. Ak človek nedostáva toľko pozornosti, koľko potrebuje v reálnom živote alebo mu chýba docenenie, tak si to dopĺňa pozitívnym hodnotením na sieti. Každý chce byť, samozrejme, cool, čo len súvisí s tým, že sa snažíme vybojovať si svoje postavenie v spoločnosti. Nie tak v zmysle pozície a moci, ale skôr sociálneho spojenia.“ Pripomína však, že „na nejaký čas si človek môže tieto potreby uspokojiť, ale reálne vzťahy to nenahradí. Každý z nás hľadá svoju správnu partiu ľudí, kde môže zdieľať, zasmiať sa, posmútiť, rásť a cítiť sa bezpečne.“
Našťastie už aj dnes existuje mnoho účtov, ktoré sledovateľom ukazujú, že ani Instagramové modelky nevyzerajú ako Instagramové modelky. Pod hashtagmi #bereal, #nomakeup #realitycheck a podobných ukazujú tu pravú neskreslenú stranu seba samých. Jedlo nemusí byť vždy ideálne nastajlované, každý deň nemusí byť dokonalý a perfektná postava v každej polohe. Aj takáto osveta môže pozitívne pôsobiť na dospievajúce dievčatá a chlapcov a pripomínať im, že realita je veľmi často na sociálnych sieťach dosť odlišná a ani počet srdiečok nevykompenzuje falošnosť ich „dokonalého“ života.
Socializácia offline
Aké preventívne opatrenie proti duševným ťažkostiam pri používaní sociálnych sietí odporúča psychologička? „Pozrieť sa na svoje vzťahy a to, ako žijeme. Sociálne vzťahy sú len istou nezávislou premennou, ktorá do toho vstupuje. Dôležité je nájsť si niekoho, s kým sa môžem rozprávať a zdieľať. Najviac prípadov aj mojich klientov v tínedžerskom veku či u mladých dospelých sú témy prvýkrát zlomeného srdca, neporozumenie si s rodičmi, šikanovanie a pocity osamelosti. Odpojenie od ostatných je to, čo spôsobuje utrpenie, bolesť a osamelosť, a nie sociálne siete. Je to strata spojenia a intimity, blízkosti, hĺbky a napĺňajúcich vzťahov.“ Preto bude zrejme najlepšie pre zdravý vzťah k sociálnym sieťam budovať zdravé a naplnené vzťahy najmä v offline živote.prosinec 2022