„Selfcare“  Starostlivosť o seba je politická

Je to niečo viac ako perličkový kúpeľ, joga a pečenia chleba: ako sa o seba postarať bez toho, aby ste prepadli wellness-priemyslu.

Čo robíš, keď sa o seba staráš?

Ležíš uvoľnene vo vani medzi samými mydlovými bublinami a rozmaznávaš sa pleťovou maskou?

Čítaš si knihu?

Alebo chodíš na jogu?

To všetko sú veci, ktoré by mnohí ľudia pravdepodobne zaradili do kategógie „selfcare“ alebo „starostlivosť o seba“. Keď si prezerám Instagram pod hashtagom #Selfcare, nachádzam medzi viac ako 57 miliónmi príspevkov nespočetné množstvo fotiek smoothies, pleťových masiek, jogových póz a napustených vaní. Starostlivosť o seba, aspoň tak sa to tu javí, znamená wellness a niečo si dopriať. V podstate to vôbec neznie zle!

Počas pandémie však dostalo neustále volanie urobiť niečo pre seba akúsi horkú príchuť. Každý motivačný článok, ktorý oslavuje jogu a horúci kúpeľ ako riešenie našich problémov, zároveň zdôrazňuje, že šťastie máme vo vlastných rukách. A zabudne pritom dodať, že to má dôležitý háčik: nie každý si môže dovoliť perličkové kúpele, hodiny jogy a wellness produkty. Aj systémové zmeny či dobrá protipandemická politika sa len ťažko urýchľujú tým, že zopár influencerov pečie kváskový chlieb.

Je teda „selfcare“ preceňovaná?

Aby som dostala odpoveď na túto otázku, rozprávala som sa s autorkou Svenjou Gräfen.
Svenja Gräfen sa narodila v meste Daun v Porýní-Falcku v roku 1990 a píše prózy, eseje a scenáre. | Foto: © Svenja Gräfen
Svenju samotnú „selfcare trend“ dlho rozčuľoval, považovala ho za nesolidárny a apolitický. Potom sa však Svenja Gräfen pozrela na túto tému bližšie a zistila, že starostlivosť o seba môže byť dokonca veľmi politická. Vo svojej knihe Radikálna starostlivosť o seba. Teraz! (Radikale Selbstfürsorge. Jetzt!) vysvetľuje, ako k tomuto záveru dospela – a prečo v konečnom dôsledku všetkým prospieva, keď sme na seba dobrí.

Starostlivosť o seba bola vždy politická

Najmä pre diskriminovaných a marginalizovaných ľudí bola starostlivosť o seba vždy politická, hovorí Svenja Gräfen. „Už v 60. rokoch 20. storočia považovali černošskí aktivisti a aktivistky v Spojených štátoch starostlivosť o seba za stratégiu prežitia a spôsob odporu. Americká aktivistka Audre Lorde opisuje starostlivosť o seba v jednom svojom slávnom citáte ako „akt politickej vojny“. Tieto slová zvolila Audre Lorde v súvislosti so ženským hnutím v 60. rokoch. Tým, že sa aktivistka usilovala o svoje vlastné blaho, vzoprela sa diskriminačnej spoločnosti, ktorej bolo jednoducho úplne jedno, či sa má dobre. Tá dokonca práve naopak pracovala na tom, aby sa cítila ešte horšie.

Namiesto toho, aby Audre Lorde úplne obetovala svoje fyzické a duševné zdravie a krátkodobo tak niečo zmenila, dbala o seba a svoje mentálne a fyzické zdravie – aby mohla vydržať dlhodobo. Nedá sa vylúčiť, že jej pri tom mohol pomôcť aj príjemný horúci kúpeľ, tu však ide o niečo oveľa podstatnejšie. Ide o otázku, ako so sebou zaobchádzame a čo si priznáme, že nám patrí. Hoci sú 60. roky minulého storočia už dávno za nami, príklad Audre Lorde je aktuálny aj dnes. Pôsobivo objasňuje, prečo je pre marginalizované a diskriminované skupiny, ale aj pre aktivistov dôležité, aby sa starali o svoje blaho, kým tak nerobí spoločnosť. Samotná starostlivosť o seba nemôže zmeniť systém. Môže však pomôcť tým, ktorí to chcú urobiť.

Starostlivosť o seba má priamy vplyv na zdravie

Starostlivosť o seba je dôležitá aj pre ľudí, ktorí nie sú ani aktivistami, ani žiadnymi aktívnymi bojovníkmi. To, čo ukazuje príklad Audre Lorde vo veľkom meradle, platí totiž aj pre mnohé menšie i väčšie úlohy, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Či už je to starostlivosť o deti, zodpovedná práca alebo starostlivosť o príbuzného – to všetko si vyžaduje veľa síl, aby ste dokázali vydržať dlhodobo a fyzicky či psychicky si pri tom neublížili.

Z psychologického hľadiska zohráva starostlivosť o seba dôležitú úlohu pri našej vlastnej ochrane pred záťažou. V psychológii sa to považuje za dôležité zdravotné správanie, pri ktorom ide o to, že svoj vlastný zdravotný stav a svoje potreby berieme vážne. Počiatočné štúdie poskytujú dôkazy, že starostlivosť o seba môže z dlhodobého hľadiska okrem iných pozitívnych účinkov predchádzať stresu. Štúdia Univerzity v Koblenz-Landau názorne ukazuje, ako to funguje: vedci pripravili seminár, ktorý má pomôcť odborným zamestnancom z psychosociálnej oblasti lepšie sa o seba starať a predchádzať tak stresu. Testované osoby pracovali okrem iného s deťmi, mladými ľuďmi, rodinami, migrantmi, bezdomovcami, nezamestnanými a ľuďmi s duševnými chorobami. Patrili teda do profesijnej skupiny, ktorá je obzvlášť zaťažená: u ľudí, ktorí vykonávajú ošetrovateľskú alebo výchovnú prácu, bolo v roku 2020 kvôli syndrómu vyhorenia zaznamenaných najviac dní práceneschopnosti.

„Mnohí ľudia sa k sebe správajú oveľa menej ohľaduplne, ako by sa správali napríklad k priateľom alebo členom rodiny. Dôsledky takéhoto zaobchádzania so sebou samým môžu okrem iného zahŕňať prežívanie stresu a vyčerpania,“ píšu vedci vo svojej štúdii. Na seminári by sa mali účastníci naučiť lepšie si všímať svoje vlastné potreby.

O tri roky neskôr výskumníci opäť vypočuli účastníkov, aby zistili, či sa ich situácia zlepšila. Výsledok ukázal, že aj roky po tomto opatrení sa účastníci mali výrazne lepšie ako kontrolná skupina, ktorá sa seminára nezúčastnila. Niektorí uviedli, že od seminára venujú viac pozornosti svojim potrebám, záťaž začnú vnímať skôr a snažia sa jej včas čeliť. Štúdia tiež ukazuje, že tí, ktorí sa o seba starajú, sa cítia lepšie a majú viac energie na život a iných ľudí.

„Selfcare” by preto aj z vedeckého hľadiska mohla najmä u ľudí, ktorí sú pracovne alebo súkromne mimoriadne preťažení, zohrávať dôležitú úlohu. „Mnohí ľudia nemajú na prvý pohľad medzi vyčerpávajúcimi pracovnými vzťahmi a dodatočnou opatrovateľskou prácou možnosť starať sa o seba. Čo je však v ich moci – a v moci nás všetkých – je to, ako robíme veci, ktoré robiť musíme,“ hovorí Svenja Gräfen.  

Spoločnosť môže zo starostlivosti o seba profitovať

No starostlivosť o seba nie je len téma, ktorá je príliš často zanedbávaná pre marginalizované skupiny, ľavicových aktivistov či ľudí zo spoločenských profesií. To isté platí pre bielych mužov. Dôvodom je to, že v mužskom stereotype je len málo priestoru, ktorý umožňuje pripustiť si a prejaviť pocity. Imidž „silného“ muža, ktorý musí vždy fungovať a nesmie ukázať slabosť, je až príliš pevne zakorenený.

Starostlivosť o seba však znamená dať pocitom primeraný priestor. Ak by sa tento zastaraný stereotyp zmenil, mohlo by to v konečnom dôsledku pomôcť každému, myslí si Svenja Gräfen: „Ak by sme to domysleli až tak ďaleko, že všetci ľudia – vrátane tých, ktorí sú na mocenských pozíciách – by prostredníctvom radikálnej starostlivosti o seba rozvíjali zhovievavosť a súcit k sebe a ostatným ľuďom, mohla by z toho spoločnosť len profitovať.“ Ak sa budeme držať Gräfenovej argumentácie, starostlivosť o seba je teda všetko možné, len nie preceňovaná.

Ale ako to vlastne presne funguje – starať sa o seba?

Takto sa o seba začneme viac starať

Po prvé, aj položenie tejto otázky je veľký krok. Na to, aby sme sa začali o sebe starať, potrebujeme predovšetkým seba, hovorí Svenja Gräfen. „Sadnúť si s notebookom je vždy dobrý začiatok. A potom sa zamyslieť a položiť si otázku: „Ako sa vlastne mám práve teraz? Aké mám potreby? A ako by som si to tu a teraz mohol trochu spríjemniť?“, dodáva autorka. Je tiež dôležité klásť si tieto otázky pravidelne a nielen vtedy, keď sa už cítime zle. Aby ste zistili, čo je pre vás skutočne dobré, musíte sa pozrieť trochu hlbšie do seba. Nasledujúce otázky vám pomôžu lepšie sa o seba postarať:
 

• Fyzická starostlivosť o seba: Akú pozornosť venujem signálom svojho tela? Robím si dostatok prestávok a nechávam si priestor na načerpanie nových síl? Zostávam doma, keď som chorý?
• Emocionálna starostlivosť o seba: Koľko priestoru dávam svojim pocitom? Udržujem kontakt s priateľmi a rodinou alebo sa kontaktu vyhýbam, ak mi nerobí dobre? Robím veci, ktoré ma bavia?
• Kognitívna starostlivosť o seba: Doprajem si čas na premýšľanie a reflexiu? Dávam svojim názorom a postojom vo svojom živote priestor?
• Sociálna starostlivosť o seba: Udržiavam vzťahy so svojimi blízkymi? Vídavam ich dostatočne často? Ako riešim vznikajúce konflikty?
• Duchovná starostlivosť o seba: Dávam svojim osobným hodnotám dostatok priestoru vo svojom živote? Cítim sa byť spojený s tým, čomu verím?

Spôsob, akým sa starostlivosť o seba dá realizovať v každodennom živote, sa líši od človeka k človeku. „Ak sa pozrieme na súčasnú situáciu, niektorým ľuďom môže pomôcť, keď si na chvíľu oddýchnu od správ a častejšie si budú vypínať mobil. Pre iných môže byť súčasťou starostlivosti o seba naopak to, že ostanú neustále informovaní, pretože im to dáva pocit bezpečia,“ hovorí Svenja Gräfen.

Starostlivosť o seba nemusí byť vždy príjemná. Môže to tiež znamenať robiť veci, ktorým sa vyhýbame. „Konečne sa podujať na náročný rozhovor, začať riešiť konflikt, dohodnúť si termín u lekára či upratať pivnicu. Keď niečo také urobíme, má to pozitívny dopad na naše sebavedomie a väčšinou je to oveľa menej zlé, ako keď sa neustále cítime nervózne, pretože to len odsúvame,“ vysvetľuje Svenja Gräfen.

Ak si stále kladiete otázku, kedy by ste mali začať starať sa o seba, odpoveď je jednoduchá: práve teraz po prečítaní tohto textu. A možno vaša odpoveď na úvodnú otázku „Čo robíš, keď sa o seba staráš?“ vyzerá už trochu inak.

leden 2022